Martina Korbašová

V osemnástich začala ako sekretárka, ale nebavilo ju obskakovať ľudí a poslúchať neustále príkazy. Kamarátka jej ponúkla miesto vo svojej firme, potrebovala účtovníčku. Hoci Aja vyštudovala ekonomickú školu, o účtovníctve nemala potuchy, ale urobila si kurz. Vtedy netušila, že účtovníctvo bude jej živobytím aj trápením. „Táto práca mi neprinášala nič iné ,iba‘ peniaze. Priznám sa, že som nemala z toho žiadnu radosť, ale hľadala som si stále dôvody, prečo by som pri tom mala zostať,“ hovorí inštruktorka jogy Aja Šarvajcová. Na zmenu sa odhodlávala dlho, vôbec to nebolo jednoduché. Teraz, na prahu päťdesiatky, môže s pokojom v duši povedať, že je spokojná a vyzerá oveľa mladšie.

Aja má umeleckú dušu, maľuje obrazy a svoju frustráciu z účtovníctva si kompenzovala doma pri maľbe. Nenabrala však odvahu živiť sa svojím talentom. Občas sa jej do cesty pritrafili kšefty – namaľovala obraz, alebo niekomu namaľovala izbu či kozub. Vždy ju totiž lákal bytový dizajn, ale aj na tento smer jej chýbala odvaha. „Keď som robila účtovníctvo, bývala som aj veľmi často chorá. Súvisí to so stresom z nespokojnosti, pretože som dlho zostávala v tom, v čom som nechcela byť. Ale stále som sa presviedčala, že musím ostať v ekonomike, inak sa predsa zarobiť nedá. A určite v tom bol aj strach zo zmeny. Ako dvadsaťjedenročnej sa mi narodil syn, takže som mala v sebe aj pocit zodpovednosti. Hovorila som si, že potrebujem stabilnú prácu,“ vysvetľuje svoje pocity. „Myslím, že veľa žien takto rozmýšľa. Myslíme stále na to, čo okolie, čo môžeme urobiť pre ostatných a na seba zabúdame. Dávame sa na vedľajšiu koľaj,“ dodáva.

Keď sedávala v práci za počítačom, snívala o tom, ako by šila veci pre ľudí. Alebo im navrhovala dizajn interiéru. Nakoniec sa rozhodla a prihlásila sa na kurz interiérového dizajnu. Okrem zdravia sa jej pocity z práce odrazili aj na osobnom živote. Naštrbil sa vzťah s manželom a po čase už ležali rozvodové papiere na stole. Po dvadsiatich rokoch sa rozviedla, syn už bol dospelý, dala výpoveď a založila si živnosť. Lenže život vôbec nie je taký jednoduchý, ani keď sa odhodláme na zmeny. „Začínala som ani nie od nuly, ale od mínusu. Mala som teste pred štyridsiatkou. Správanie okolia voči mne sa zmenilo, pretože som si dovolila zmeniť svoj život a rozísť sa s mužom. Zrazu som aj im rozbila nejaké istoty a oni tiež dostali strach. Lenže nedá sa žiť pre druhých ľudí. Bolo to zaujímavé sledovať,“ usmieva sa Aja, ale vtedy jej do smiechu nebolo.

Mala iba jedného klienta a to na splátky hypotéky a starostlivosť o syna nestačilo. Prácu si už nevedela nájsť, pretože z ponúkaného platu by sa aj tak neuživila. „Stále mi niečo bránilo, aby som sa vrátila naspäť do účtovníctva. Nemohla som si dovoliť nízky plat ani odísť do zahraničia za lepším zárobkom a finančná rezerva sa míňala,“ spomína. V tom čase už mala priateľa, ktorý býval v Prahe. Stále ju volal tam, tak sa na víkend zbalila a vyrazila do stovežatej. S hľadaním práce to skúsila aj tam a za štyri dni mala na stole pracovnú ponuku – účtovníčka. „Mala som so sebou iba športové veci, tak som rýchlo vybehla do obchodu kúpiť si košeľu a slušné nohavice a nastúpila som. Syn nechcel ísť do Prahy, doma mal frajerku a túžil byť už samostatný. Musím povedať, že prvé dva roky v Prahe boli veľmi ťažké. Mala som aj výčitky zo svojich rozhodnutí, ale potom som si povedala, že cesta sebaľútosti nie je správna,“ priznáva Aja.

Opäť sa objavili choroby a Aja užívala veľa antibiotík. Pri všetkom, čo ju trápilo, mala veľké šťastie, pretože jej priateľ ju podporoval a držal psychicky nad vodou. „Jedného dňa som si povedala, že nemôžem do seba stále dávať lieky a našla som si alternatívny spôsob posilnenia imunity, jogu.“ Najskôr začala cvičiť podľa videí každé ráno pred odchodom do práce. Vstať o hodinu skôr nebol pre ňu problém, pretože športovala vždy a veľa. Predcvičovala fitnes a aerobik, zumbu, behávala… Zaplatila si neskôr aj kurz. Začalo ju to baviť a prihlásila sa aj na lektorský kurz. „Rozhodla som sa, že začnem dávať hodiny jogy popri účtovníctve. Joga ma bavila a účtovníctvo živilo.“

Najskôr predcvičovala piatim ľuďom, o pár týždňov desiatim, a postupne pribúdali. „Začala som hľadať vlastný priestor, ktorý sa mi tiež celkom rýchlo zaplnil. Chodili mi ľudia od osemnásť do šesťdesiatpäť rokov. Nakoniec som robila v dvoch štúdiách,“ hovorí Aja. Napriek tomu definitívne skončiť s účtovníctvom stále nedokázala. „Prišla za mnou šéfka, že mi nepredlžujú zmluvu, jej to bolo ľúto a mne neuveriteľne odľahlo. Až takéto niečo mi muselo zaťukať na čelo, aby som od čísiel odišla. Našla som si prácu na polovičný úväzok a zvyšok som sa venovala joge. Teraz sa už živí iba ako lektorka jogy,“ konštatuje spokojne.

Lenže tu sa Ajina cesta jogínky nekončí. Dnes pomáha ženám v menopauze a pri ťažkostiach s otehotnením. „Cez kamarátku, u ktorej som začala cvičiť jogu, som sa dostala aj k hormonálnej joge. Ona bola prihlásená ako náhradník na lektorský kurz hormonálnej jogy k zakladateľke Dinah Rodriguesovej. Lenže nemohla ísť, tak mi volala, či by som išla. Netušila som, čo je hormonálna joga a druhá vec boli peniaze, lebo ono to je dosť drahé. Môj priateľ ma veľmi podporil, tak som išla. Zobrala som si dovolenku a išla do Prahy. Myslím si, že veci, ktoré k nám prichádzajú postupne, si neskôr viac užívame, viac im rozumieme a zamilujeme si ich. To je pre mňa hormonálna joga. Je to trošku zvláštne cvičenie, na ktoré si musíte zvyknúť. Keď som ju začala pravidelne cvičiť aj doma, mala som pocit väčšieho vnútorného pokoja,“ hovorí Aja. Nesnaží sa zavádzať, že si pomocou tejto jogy vyriešila zdravotný problém, pretože už žiadny nemala. „Mám skúsenosti iba sprostredkované od klientok. Ženám sa upravil cyklus, hovoria mi, že prechod cez menopauzu zvládajú veľmi dobre a niektoré ženy aj otehotneli. Mala som napríklad klientku, ktorá jedenásť mesiacov v kuse krvácala. Zaťažovalo jej to už aj psychiku. Naučila som ju cvičiť hormonálnu jogu a potom ju cvičila doma. Po nejakom čase som sa jej ozvala, chcela som vedieť, ako sa má a ona už bola tehotná. To bola pre mňa najlepšia spätná väzba. Nehrám sa na samaritánku, ale moja práca má pre mňa obrovský zmysel, cítim sa naplnená a naozaj spokojná,“ uzatvára Aja Šarvajcová. Popri tom sa venuje svojim milovaným obrazom a už sa jej podarilo aj nejaký predať.

Inšpiratívny príbeh jogínky, ktorá z nespokojnosti strácala zdravie. Zmenila život a ...

Výber pre vás