U nás doma sme sa často hrali. Keď som bola malá, mama mi dovolila obliecť si jej plesové šaty a obuť topánky na podpätkoch a v týchto ‚kostýmoch‘ sme hrali rôzne improvizované scénky. Akože sa stretnú dve dámy a o všeličom sa rozprávajú, spomína Darina Abrahámová. Mama, ktorú dodnes považuje za svoj veľký vzor, jej dopriala detstvo plné hier, stará mama zas dala príklad, ako možno aj tú najobyčajnejšiu prácu povýšiť na umenie. „Ešte aj dvor kropila a zametala tvorivo. Vodou z nádobky maľovala na prašnú zem úžasné ornamenty. Na jej výtvory sa chodili pozerať aj susedia. Spievala ľudové piesne, ktoré si vymýšľala. Vyspievala v nich svoje žiale, radosti i rodinnú históriu. Bolo to neuveriteľné,“ hovorí Darina s láskou. Príklad z vlastnej rodiny sa stal aj jej životným krédom – pristupovať k životu a ku všetkému, čo robí, tvorivo a s chuťou. Podľa nej môže byť človek tvorivý v akejkoľvek oblasti a profesii...

Abrahámovej detstvo sa viaže k Bratislave, vyrastala neďaleko Štrkovského jazera. Obaja rodičia boli učitelia. „Moje spomienky na detstvo sú čoraz idylickejšie. Na sídlisku sme žili zomknuto, všetci sme sa navzájom poznali. Spoločne sa športovalo, my deti sme sa hrali na prašiakoch. Šesťdesiate roky boli pre mňa nabité energiou, napĺňal nás závan toho, že sa nám otvára svet,“ oprašuje spomienky Darina Abrahámová. Potom na územie Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy a život sa zo dňa na deň stal neslobodným, šedivým a ubíjajúcim. „Ľudia si iné mysleli a iné hovorili, báli sa, schovávali svoje skutočné názory...“ Aj napriek týmto spoločensko-politickým okolnostiam rodičia Darine a jej dvom starším bratom vštepili zmysel pre vzdelanie, slušnosť a poctivosť. „Aký má zmysel vychovávať deti štýlom ‚uč sa, ale aj tak ti to nepomôže, buď slušný, ale život je krutý a vyhrá len ten, kto má lakte?‘ Je desivé vychovávať deti v takom ovzduší. To, čo je normálne a zdravé, musí zvíťaziť,“ zamýšľa sa a zároveň poukazuje na paralelu s dneškom. Verí, že aj napriek okolnostiam človek musí mať chuť niečo dosiahnuť, veriť v seba aj v to, čo robí.

K divadelnému prostrediu mala Darina Abrahámová vždy blízko, hoci nikdy netúžila byť herečkou. Herectvo sa jej, ako vraví, jednoducho prihodilo. Od detstva rada recitovala a účinkovala vo viacerých divadlách pre mládež, napríklad Ludus, Slniečko, Takmer Lyrické divadlo. V roku 1979 sa stala členkou Radošinského naivného divadla, ktoré nostalgicky nazýva školou života. Odohrala v ňom niekoľko sezón, nezabudnuteľné sú najmä hry Ženské oddelenie, Vygumuj a napíš, Len tak prišli, ktoré boli aj sfilmované. Dodnes s týmto umeleckým súborom spolupracuje ako dramaturgička. V roku 2000 začala účinkovať v alternatívnom autorskom divadle GUnaGU. Aktuálne ju na tejto kultovej scéne môžete vidieť v hrách Poker Face, In Da Haus, Nízkotučný život, Pitbull či Díleri. Darina Abrahámová sa definitívne rozhodla ostať pri divadle a hlbšie mu porozumieť, preto na Vysokej škole múzických umení vyštudovala divadelnú a filmovú vedu. V Slovenskom národnom divadle pôsobí od skončenia VŠMU, začínala ako lektorka, neskôr sa stala šéfdramaturgičkou. Na dve sezóny si odskočila do Mestského divadla v Žiline, dnes je opäť dramaturgičkou činohry našej prvej scény. Zostavuje a promuje repertoár, literárne predlohy pre budúce predstavenia a v spolupráci s režisérom sa podieľa na príprave divadelnej inscenácie. V ostatnom čase sa podpísala pod predstavenia Madam Bovary, Jane Eyrová a Ilúzie. Darina Abrahámová sa teší, že obom profesiám, hereckej aj dramaturgickej, sa môže venovať paralelne, hoci jej prioritou je dramaturgia. Na hereckej práci si najväčšmi cení kontakt s publikom, vzájomné odovzdávanie energie a tiež tímovú prácu ľudsky a názorovo zohratého hereckého súboru. Dramaturgická práca jej zas umožňuje rásť predovšetkým intelektuálne a duchovne. Inšpiráciu pre svoju prácu čerpá aj intenzívnou spoluprácou so zahraničnými divadlami, pričom najväčšmi ju ovplyvnilo české a anglické prostredie. Ako dramaturgička spolupracuje aj s bratislavským alternatívnym tanečným divadlom Elledanse. V poslednom čase si s úspechom vyskúšala aj réžiu, v pražskom Studiu 2 i v bratislavskom Divadle v podpalubí. Okrem toho na súkromnej vysokej škole prednáša o divadle a politike.

Práve to, že svoju prácu miluje, jej dodáva energiu na ďalšie projekty, aj keď pripúšťa, že ako každá zamestnaná žena a matka ani ona občas nestíha a potrebovala by byť na dvoch miestach naraz. No je presvedčená, že rodina a práca by nemali byť vnímané ako dva oddelené svety, ale, naopak, prelínať sa. „Bez radosti z práce by som svojim deťom nemohla odovzdať odkaz, že človeka musí baviť a musí veriť v jej zmysel. Veď čo viac môžeme deťom okrem lásky odovzdať?“ zamýšľa sa Darina Abrahámová. Teší sa, že jej sa to podarilo a svoje dve deti svojou prácou inšpirovala. V druhom manželstve s politológom Samuelom Abrahámom má syna, ktorému začína byť divadelné prostredie blízke, dokonca napísal svoju prvú experimentálnu hru. Z prvého manželstva s režisérom Martinom Porubjakom má dcéru Zuzanu, ktorá je známou herečkou. Účinkuje s ňou vo viacerých predstaveniach divadla GUnaGU. Spoločne hrali aj v televíznom seriáli Horúca krv. „Veľmi rada s ňou hrám aj preto, že ju po dlhom čase opäť vidím. Málo sa stretávame, má vlastný život a obe sme vyťažené. No je to aj radosť byť spolu na javisku. Zároveň je to potmehúdske, keď sa hráme, že obe sme niekto iný. Na dcérine premiéry však nechodievam, lebo ako mama diváčka som vždy trochu napätá, ak sa na ňu len pozerám,“ prezrádza Darina Abrahámová.

Herečka Darina Abrahámová vychovala deti tak, aby mali ostré lakte

Výber pre vás