Pred pár rokmi bol beťár, ktorému nikto neveštil sľubnú budúcnosť. Nechcelo sa mu učiť, a tak škaredými rečami zakrýval svoju krehkú dušu. V obci, kde žil v nie príliš lákavom sociálnom prostredí, sa o neho neraz báli, no šikovný mladík dnes všetko popiera. „Viete, čo je zaujímavé? Ja si na nič zlé vo svojom detstve nespomínam. Kým žili starí rodičia, nemal som sa na čo sťažovať. Žiaľ, keď zomreli, mama ochorela. Museli ju operovať a o mňa a mladšieho brata sa už nevedela postarať,“ hovorí Erik Macko.

Situácia v jeho rodine sa však zhoršila natoľko, že obaja súrodenci skončili ešte počas základnej školy v detskom domove. Vďaka zásahu ľudí, ktorým na chlapcoch záležalo, sa však nedostali do zariadenia vzdialeného stovky kilometrov, ale do neďalekého mesta. „Bol som len osem kilometrov od rodičov a kamarátov, ku ktorým som mohol kedykoľvek zájsť.

No zrazu som mal aj pravidelnú stravu, aj čas na učenie,“ priznáva sa Erik, ktorý odmalička rád spieval. Jeho talent si na školskom večierku všimla vedúca detského súboru Ďumbier Ľudmila Štrkolcová. Oslovila ho a skromný chlapec sa na dlhý čas stal súčasťou liptovskej folklórnej družiny, s ktorou prešiel kus sveta.

Erik tancoval, spieval a aj pre pohnutý osud sa stal miláčik publika. Hoci nemal školený hlas, vyhrával rôzne súťaže. Jeho snom však ostávalo dueto s Jankom Slezákom, hercom a spevákom, s ktorým sa poznal z detských táborov. Erik si s ním po prvý raz zaspieval pieseň z muzikálu Na skle maľované v televíznej relácii o snívaní v roku 2009. Obaja vtedy vyzerali ako Jánošíkovia.

„Mali sme valašky a zapletané vrkoče. Ja vlastné, Janko umelé,“ zaspomína si Erik. Už vtedy bol rozhodnutý, že amatérsky spev mu nestačí. Vďaka prajnému okoliu sa bezplatne učil hudobnú teóriu, školil si hlas, spoznával noty. Páčil sa mu folklór i muzikál, no napokon si vybral konzervatórium v Žiline. Ako jediný chalan z detského domova študoval na Považí štyri roky operný spev.

Teraz, po maturite, sa rozhodol pre nadstavbové štúdium. Trvá dva roky a Erik po ňom môže učiť spev aj hudobnú teóriu. O pár dní opäť nastupuje do školy, ktorá sa od iných predsa len líši. „Všetko v nej sa točí okolo hudby. Veľa spievam, cvičím si hlas, vzdelávam sa. A kvôli áriám a talianskym piesňam sa okrem angličtiny učím aj taliančinu,“ pochválil sa Erik, ktorý spieva vyšším barytónom.

Prázdniny, ktoré sa už prehupli do poslednej časti, znamenali pre Erika Macka dvojmesačný relax. No aj počas nich brigádoval v potravinách, čo mu neprekážalo, pretože fyzická práca je pre neho oddychom. Keďže spolupracuje s nadáciou Úsmev ako dar, týždeň si užil ako vedúci v detskom speváckom tábore.

„Väčšinou sme tam spievali,“ prizná sa mladík, ktorý za svojou minulosťou urobil hrubú čiaru. Nepoľavil v štúdiu, koncertoval, účinkoval v rôznych súťažiach a programoch. Počas uplynulých štyroch rokov spieval spolu s ďalšími deťmi z detských domov na benefičných koncertoch. Stretol sa s Petrom Cmorikom, Máriou Čírovou či s Petrom Bažíkom.

<strong>Foto: Ján Dzúr, Jozef Fašánok, Archív FS Ďumbier, Archív E.M.</strong>

„Nepočúvam metal ani punk. Hip-hop mi nič nehovorí. Na rozdiel od väčšiny svojich rovesníkov mám rád melodickú hudbu. Občas si zahrám na gitare, vyjdem si na cyklotúru. A teším sa z toho, že hendikep chlapca z detského domova som dokázal prekonať. Nie každému sa to totiž podarí,“ uzatvára Erik, ktorý sa od nesmelého spevu na školskej besiedke a Jánošíka dostal až k áriám. Treba len dodať, že bez všímavého a prajného okolia by to zrejme nedokázal...

Erik sa pobil s osudom: Je jediný študent operného spevu z detského domova

Výber pre vás