Ján Dzúr

Sú to štyri roky, čo v bangladéšskom meste Dháka spadla Rana Plaza, osemposchodová budova, v ktorej pracovalo vyše tri a pol tisíca ľudí. V piatich továrňach šili oblečenie pre americké, kanadské a európske módne značky. Osemdesiat percent zamestnancov tvorili ženy vo veku od osemnásť do dvadsať rokov. V robote trávili štrnásť hodín denne, mesačne mali dva dni voľna a tí najšťastnejší zarobili dvadsať dolárov za týždeň. Keď odmietli vstúpiť do baraku plného trhlín, podplatený gang ich tam nahnal palicami.

O pár hodín sa budova zrútila... Najväčšie nešťastie v histórii odevného priemyslu si vyžiadalo tisícdvesto obetí a ďalšie tisíce zranených. Čo sa od tých čias zmenilo? Príbeh šičiek z Bangladéša upadol do zabudnutia. Nakupujeme čoraz viac a na jar, pred letnou sezónou, opäť vyhadzujeme zo skríň šaty, ktoré už nie sú trendové. Pri triedení vecí však málokto myslí na fakt, že módny priemysel spôsobuje ľudské drámy a podľa Greenpeace je aj druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Čo robiť, aby naše šaty dostali druhú šancu?

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/bojovnicka-rakovinou-ano-ludia-cuduju-robim-pohrebnej-sluzbe.html">Bojovníčka s rakovinou: Áno, ľudia sa čudujú, že robím v pohrebnej službe</a>

Mnohé Slovenky darujú detské veci známym. Svoj nepotrebný odev odnášajú do zberných nádob na šatstvo, predávajú ho cez internet, od ďalších ho vykupujú špecializované firmy. Trendom je upcyklácia. „Staré šaty niekedy stačí prerobiť na originálny módny doplnok. Prefarbíme ich, ozdobíme korálikmi a sú ako nové,“ potvrdzuje Branislav Moňok z Priateľov Zeme. On sám pri nákupe oblečenia postupuje zodpovedne. Nehromadí lacné veci a v šatníku nemá tričká, ktoré šijú deti v ázijských krajinách.

Textilné továrne v rozvojovom svete vypúšťajú do ovzdušia zápach, prach a emisie, ktorým ekológovia hovoria olejové hmly. Zafarbujú milióny litrov vody a obsahujú toxický kal. „Pri výrobe textílií sa používa tri a pol tisíca rôznych druhov chemických látok. Každá z nich má rôzny vplyv na životné prostredie alebo na živé organizmy,“ pripomína Ivana Kohutková z Greenpeace. Priemerný Európan si napriek tomu ročne nakúpi asi šestnásť kilogramov odevov, topánok a kabeliek, no po dvanástich mesiacoch vyhodí dve tretiny z nich.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/exkluzivne-lasku-ju-vydedili-americka-spisovatelka-ktora-sama-vyliecila-z-rakoviny-prezradila-sarmu-svoj-zivotny-pribeh-vydedena-krasu.html">EXKLUZÍVNE: Americká spisovateľka Brandon Baysová prešla peklom rodinných drám</a>

Kedysi nám jedny tepláky vydržali desaťročie. Dnes ich meníme po sezóne. Peniaze sa musia točiť a firmy sa už ani len nesnažia zakrývať, že ich odev vydrží pár mesiacov. Keď ho po lete vyhodíme, v lepšom prípade skončí v charite alebo v second hande. „Asi šesťdesiat percent textilu z nich smeruje na ďalší predaj do Afriky a Ázie,“ hovorí odborník na triedenie odpadov Martin Horbland. Možno vás to prekvapí, ale textil sa podľa neho dá aj kompostovať. Pravdaže len v prípade, že je vaše oblečenie z biobavlny, bambusu alebo z ľanu…

Oveľa častejšie hádžeme odev do zberných skríň na textil. Optimálna hustota je jeden kus na päťsto obyvateľov. Zďaleka ich toľko nemáme a tie, čo sú v našich mestách a dedinách, niekedy akoby nemali majiteľa. Oravské ženy sa minulý týždeň sťažovali, že kontajnery u nich boli prepchaté, a tak ľudia hodili zimné vetrovky medzi komunálny odpad. Skúsenosti z iných miest Slovenska potvrdzujú, že do zberných nádob na šatstvo napchali ľudia plesnivé, mokré a chemikáliami zašpinené handry. Lenže rovnako ako staré uteráky, posteľná bielizeň, utierky a iný nepotrebný textil mali skončiť v zbernom dvore.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/neuveritelny-pribeh-dvojnika-leonarda-dicapria-ako-mu-hollywoodska-celebrita-zmenila-zivot.html">Neuveriteľný príbeh dvojníka Leonarda DiCapria. Ako mu hollywoodska celebrita zmenila život?</a>

Osobitý príbeh má za sebou firma zo Senice. Na dvoch trhacích linkách ročne spracuje asi tri a pol tisíca ton textilu. Pri jeho recyklácii našla drahé róby, peniaze, kľúče, nepriestrelné vesty, ale aj oblečenie, ktoré nosia kozmonauti pri výcviku pod skafandrom. „Šaty, ktoré by skončili na smetisku, u nás napríklad opäť ,obliekajú‘ domy, no naším najväčším odberateľom je automobilový sektor. Medzi najkvalitnejšie materiály na výrobu izolácií do motorových vozidiel totiž patrí obyčajná rifľovina. Preto sa rifle vždy oddeľujú,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Miroslav Futrikanič.

Z tony textilu dokáže spoločnosť vyrobiť ekologickú izoláciu na zateplenie priemerne veľkého domu, prípadne chalupy, odhlučniť zvukové štúdio alebo reštauráciu. Materiál je navyše opäť na sto percent recyklovateľný. Šaty, ktoré už ženy nepotrebovali, tak dostali druhú šancu. „Žiaľ, recyklovať sa dá len veľmi nízke percento oblečenia,“ uzatvára Ivana Kohutková a pripomína, že na to všetko by sme mali myslieť už pri vstupe do obchodného domu. Naozaj toto leto potrebujeme ďalšiu blúzku?

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/pribehy/zachranil-dieta.html">Gymnazista zachránil topiace sa dieťa. Spomenul si totiž, ako sa topil jeho otec!</a>

„Keď znížime spotrebu, znížime množstvo odpadu. Začína sa to teda väčšou zodpovednosťou a uvážlivosťou pri nákupe. Samozrejme, dostupné sú výrobky z biobavlny. Objavujú sa nové technologické riešenia, napríklad výroba z húb, ananásu či z bambusu. Treba si však dávať pozor na takzvaný ,greenwashing‘, mnohé značky označujú svoje výrobky rôznymi vlastnými ,ekoznačkami‘, ktoré však o ničom nevypovedajú a nie vždy sú aj v skutočnosti ekologické,“ hovorí Ivana Kohutková.

<a href="https://www.pluska.sk/odmietla-chemoterapie.html">Odmietla chemoterapie! Akademická maliarka Oľga Šarinová (56) dnes živorí z dvesto eur</a>

Dve tretiny Európaniek po roku vyhodia šestnásť kilogramov oblečenia. Čo s ním robíte vy?

Výber pre vás