Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Pôsobí veľmi krehko, ale je v&nbsp;nej sila meniaca životy ľudí, ktorým osud nerozprestrel červený koberec. Anna Podlesná pôsobila kedysi v&nbsp;biznis sfére, mala vlastnú firmu, ale nakoniec sa rozhodla ísť inou cestou. Cestou pomoci iným. Jednou z&nbsp;jej srdcových záležitostí je projekt s&nbsp;názvom <a rel="noopener" href="https://www.sosrdcom.sk/o-profesia-labe/" target="_blank">Profesia Lab</a>, ktorý pomáha ľuďom s&nbsp;rôznymi druhmi znevýhodnenia nájsť si prácu, a&nbsp;zároveň ukázať firmám, že znevýhodnenie môže byť niekedy aj výhodou.

„Ľudia sa často boja priznať na pracovnom pohovore svoje znevýhodnenie, ktoré nemusí byť viditeľné. Lenže ak aj miesto získajú, môže sa stať, že podávajú iba čiastočný výkon, zamestnávateľ je nespokojný, oni spejú k&nbsp;vyhoreniu a&nbsp;odchádzajú. Pritom by možno stačilo upraviť pracovnú dobu, umožniť častejšie prestávky alebo podať inštrukcie v&nbsp;písomnej forme,“ hovorí.

Aj preto Profesia Lab ide inou cestou. Ľudia, ktorí sa do projektu prihlásia, najskôr absolvujú unikátny tréning sociálnych a&nbsp;komunikačných zručností, ktorý vyvinuli na Michiganskej univerzite v&nbsp;USA – naučí človeka napríklad s&nbsp;autizmom, Aspergerovým syndrómom, ADHD či inou neurovývinovou odlišnosťou reagovať v&nbsp;bežných situáciách, ktoré však môžu pre neho predstavovať problém. Napríklad pozdraviť sa kolegom alebo požiadať šéfa o&nbsp;pauzu… Mimochodom, práve na tejto univerzite Anna Podlesná absolvuje doktorandské štúdium zamerané na pracovnú rehabilitáciu.

Čo ďalej? Po tréningu mäkkých zručností si uchádzači o&nbsp;prácu vyberú niektorú zo spolupracujúcich firiem, do ktorej idú na exkurziu, aby zistili, či ich práca bude baviť a&nbsp;či ju dokážu zvládnuť. Dokážu si ju s&nbsp;pomocou pracovného kouča dokonca aj natrénovať. Potom nastúpia na platenú stáž. „Stáž je pre zamestnávateľa ľahšie realizovateľná, pretože nejde hneď o&nbsp;pracovný úväzok. Z&nbsp;našej skúsenosti však vieme, že osobná skúsenosť najviac otvára dvere a&nbsp;búra predsudky,“ hovorí Anna Podlesná.

Jedna z&nbsp;najčastejších obáv zamestnávateľa je, že človek nebude podávať výkon. „To však záleží na tom, aké zdravotné znevýhodnenie má a&nbsp;na aký typ práce sa hlási. Ten, ktorý má zlú motoriku, môže napríklad veľmi dobre pracovať na telefonickej linke. Existuje množstvo asistenčných technológií, vďaka ktorým vieme kompenzovať rôzne hendikepy, treba len dať ľuďom šancu,“ hovorí Anna Podlesná.

Upozorňuje tiež na to, že narastá počet ľudí s&nbsp;duševnými ochoreniami a&nbsp;neurovývinovými odlišnosťami. „Štatistiky celosvetovo ukazujú, že v&nbsp;najbližších desiatich rokoch môžeme očakávať až o&nbsp;230 percent viac ľudí s&nbsp;poruchami autistického spektra. Je to spôsobené aj lepšou diagnostikou, ale aj tým, že aj dnešní dospelí ľudia veľmi často zisťujú, že ich inakosť je spôsobená ich iným spôsobom myslenia. Práve preto potrebujú pracovať viac osamote, mať častejšie prestávky, ticho, inštrukcie iba od jedného kolegu a&nbsp;nedokážu robiť viacero úloh naraz. Riešenie je jednoduché – napríklad zamestnancovi nedáme zoznam desiatich úloh, ale začneme prvou a&nbsp;keď skončí, pošleme druhú…“ hovorí manažérka s&nbsp;tým, že aj to je vlastne takzvaná „úprava na pracovisku“. Tejto formulky sa zamestnávatelia tiež často ľakajú. Zdravotne znevýhodnený človek sa totiž pre mnohých Slovákov rovná vozičkárovi, kvôli ktorému treba robiť na pracovisku stavebné úpravy.

Zamestnávatelia sa tiež obávajú toho, že nebudú mať čas zaúčať zdravotne znevýhodneného uchádzača. Profesia Lab pritom dokáže poskytnúť pracovného kouča, ktorý zaučí človeka ešte pred nástupom na stáž. „Spolupracujeme so známym obchodným reťazcom, ktorý prejavil ochotu zamestnávať aj ľudí s&nbsp;intelektovým znevýhodnením. Pracovný kouč dopredu nacvičí s&nbsp;človekom napríklad triedenie textilu podľa veľkostí či farieb, zorientuje ho v&nbsp;priestore, predstaví kolegom, ak treba, pár dní ho odprevádza do práce a&nbsp;pomáha mu s&nbsp;pochopením inštrukcií. Postupne sa ‚vzďaľuje‘, až kým zamestnanec nie je samostatný,“ vysvetľuje Anna Podlesná.

Zaučenie týchto ľudí možno trvá dlhšie, zato spravidla ostávajú dlhšie verní zamestnávateľovi. „Je to aj preto, že práca im zmení život, odrazu niekam chodia, majú vzťahy, svoje peniaze, aj keď niekedy pracujú len pár hodín týždenne. Zažili sme ľudí, ktorí prvý raz pozvali mamu na obed, alebo jej kúpili kvety, a&nbsp;to sú obrovské veci,“ vymenúva.

Ľudia, ktorým sa podarí nájsť prácu nachádzajú sebahodnotu a&nbsp;sebaistotu: „Je to zásadná zmena kvality života človeka, ktorý by inak sedel doma, po čase by prišli depresie. A&nbsp;sú tu často aj zúfalí rodičia, ktorí zvyšujú sekundárnu nezamestnanosť, pretože ostávajú s&nbsp;deťmi doma. Šancou na prácu sa teda veľmi veľa vecí zmení.“

Ako sme už spomenuli, úprava na pracovisku nemusí znamenať búracie práce, budovanie výťahov či rámp a&nbsp;vysoké náklady. „Výskum v&nbsp;USA ukázal, že väčšinou tento typ úprav nestál viac ako sto dolárov, v&nbsp;priemere to bolo okolo päť dolárov. Často sa to týka napríklad častejších prestávok v&nbsp;práci. Príkladom môže byť diabetik. Po podaní lieku sa mu dočasne zhorší videnie, preto potrebuje dvadsaťminútovú pauzu, kým sa mu ostrosť zraku vráti. Ak sa bojí povedať, že berie takýto liek a&nbsp;zatají to, bude pôsobiť ako niekto, kto sa ulieva...“ hovorí Anna Podlesná.

Uvádza ďalší príklad: „Sú pracoviská, kde je veľa podnetov, ktoré zaťažujú zmysly človeka. Ak je zamestnanec napríklad na autistickom spektre, musí sa občas uchýliť do ticha. Potrebuje priestor, kde sa môže upokojiť. V&nbsp;USA som bola vo firme, kde šijú odevy pre armádu. V&nbsp;strede haly je tichá miestnosť s&nbsp;kvetmi. Využívajú ju aj moslimovia na modlitby. Takže ak vyčleníme takúto miestnosť, môže pomôcť aj zdravému človeku, ktorý mal ťažký telefonát s&nbsp;klientom alebo má veľmi intenzívnu prácu a&nbsp;potrebuje na chvíľu vypnúť. Tiež mu dobre padne upokojiť mozog.“

K&nbsp;slovenskému projektu Profesia Lab, z&nbsp;ktorého si berie inšpiráciu už aj zahraničie, viedla dlhšia cesta. Začala sa príchodom Anny Podlesnej do spoločnosti Profesia, ktorá je dnes už súčasťou medzinárodnej skupiny Alma Career. Predtým pracovala v&nbsp;nadácii, ktorá sa síce snažila investovať energiu do rôznych tréningov a&nbsp;budovania zručností, ale ľudia ostávali nakoniec aj tak sami, stratení, pred dverami zamestnávateľov, ktorí nemali na nich čas. Chcelo to iný prístup. 

Prvou lastovičkou bola pomoc pre Mareka Bednára, mladého muža na autistickom spektre. Spolu s&nbsp;Andreou Kozovou z&nbsp;Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu sa ho pokúsili zamestnať v&nbsp;spoločnosti vyrábajúcej pomôcky pre zubnú hygienu. „Najskôr sa naučil rozlišovať kefky, triediť ich podľa farieb a&nbsp;veľkostí. Následne sme ho zaviedli do stánku v&nbsp;obchodnom dome a&nbsp;predstavili sme ho mladému mužovi, ktorý bol ochotný prijať ho ako asistenta. Keď sme zistili, že Marek občas stráca pozornosť, kolega začal nosiť pískacie tričko. Zapískanie bol signál, ktorý Mareka vrátil späť. Nakoniec to zvládol a&nbsp;zbúral mýtus, že takzvaný nízkofunkčný autista nedokáže pracovať v&nbsp;rušnom prostredí. Robí, keď môže, činnosti, ktoré zvláda, dokáže si zapamätať mená zákazníkov, ich dátumy narodenia aj ich posledný nákup. Odvtedy firma zamestnala viac ako desať ľudí,“ spomína Anna Podlesná.

O&nbsp;rok neskôr dali šancu študentom z&nbsp;odboru manikúra – pedikúra cez Spojenú školu internátnu v&nbsp;Bratislave, ktorí dovtedy chodili do domova pre seniorov vykonávať prax za mzdu 50 centov na hodinu. „Prostredie ani mzda neboli pre nich motivujúce,“ hovorí. „A&nbsp;tak sme im aj s&nbsp;kolegami z&nbsp;inej firmy v&nbsp;našej budove ponúkli, aby praxovali u&nbsp;nás. Za manikúru sme im platili po päť eur na hodinu. Pre tých mladých ľudí to bola obrovská zmena. Naučili sa samostatne cestovať, videli, ako to funguje na veľkom pracovisku, začali sa profesionálne správať, dokonca viac upravovať, zlepšila sa dochádzka, boli motivovaní, s&nbsp;ich majsterkou sme žasli. A&nbsp;keď dostali prvú výplatu, zrazu pochopili, čo je to práca, že za ňu dostanú finančnú odmenu." Aj preto v&nbsp;Profesia Labe trvajú na platených stážach.

Ako Anna Podlesná hovorí, asi najväčším spúšťačom vytvorenia Profesia Labu bolo podujatie Profesia Days, kde ponúkali poradenstvo. "Prišiel za nami nesmierne inteligentný mladý muž na autistickom spektre a&nbsp;my sme mu nevedeli pomôcť. Jeho výkon bol omnoho vyšší ako u&nbsp;iných kolegov na pracovisku a&nbsp;spôsobovalo to problémy v&nbsp;tíme. A&nbsp;tak som si podala prihlášku cez Fulbright komisiu na študijný pobyt v&nbsp;USA, aby som sa naučila, ako sa dá využiť potenciál ľudí s&nbsp;Aspergerovým syndrómom, a&nbsp;všeobecne so špecifickými potrebami na pracovnom trhu. Potom sme založili Profesia Lab.“

V&nbsp;rámci štúdia v&nbsp;USA sa Anna Podlesná stretla so zaujímavým faktom: „Firma Ultranauts na testingu pre IBM zamestnáva viac ako 75% pracovníkov na autistickom spektre. Záchyt chybovosti jej vďaka nim stúpol o&nbsp;70%. Firma jednoducho vytvorila neurodiverzitné pracovisko, ktoré rešpektuje individuálne potreby. Jej misiou je ukázať, že kognitívna diverzita je vlastne konkurenčná výhoda.“

Anna Podlesná si kedysi vyskúšala aj dobrovoľníctvo v&nbsp;detskom domove v&nbsp;Keni a&nbsp;v&nbsp;USA pomáhala utečencom z&nbsp;Bosny nájsť si prácu. Má za sebou mnoho iných projektov, filantropických aktivít a&nbsp;kolegovia ju poznajú ako niekoho, kto keď sa zahryzne do problému, nepovolí. Je nádejou pre mnohých zúfalých rodičov a&nbsp;ich deti, ktoré majú len malé šance klasicky sa zamestnať. Ako to vníma? „Som jednorodič, od narodenia vychovávam syna sama. Dnes má osem rokov. Aj ja som zažila momenty, keď mi niekto poradil a&nbsp;pomohol. Každý to potrebuje. Syn je na mňa naviazaný, takže som rada, že môj zamestnávateľ mi umožnil úpravu na pracovisku spočívajúcu v&nbsp;tom, že ma neposiela na služobné cesty na viac ako jeden deň alebo mi umožní odísť z&nbsp;práce o&nbsp;čosi skôr, aby som mohla syna vyzdvihnúť z&nbsp;tábora. Takže to, že pomáhame s&nbsp;kolegami a&nbsp;kolegyňami vyriešiť niekomu situáciu, je obyčajná ľudskosť (úsmev)“.

Anna Podlesná stojí za unikátnym projektom: Šancu na prácu aj pre znevýhodnených

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Anna Podlesná stojí za unikátnym projektom: Šancu na prácu aj pre znevýhodnených

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Barbora Chlebcová otvorene o diagnóze, ktorá jej znepríjemňuje život

Alena Heribanová po premiére muzikálu Mojžiš: Čo sa dialo po príchode domov

Sobáš olympioničky Danky Bartekovej: Záplava modrých šiat a nechýbala sestra dvojička

Martin Šmahel sa pustil do gastrobiznisu: Teraz rozpredáva...

Silný príbeh Stanislavy Zeitoun: Zdedila "šialený gén", dvakrát sa liečila z rakoviny

Tatiana Kukurová prežila s manželom aj ťažké časy. "Áno, stále si vykáme," hovorí.

Výber pre vás