Charizmatická herečka sa narodila v Hradišti pod Vrátnom v Senickom okrese a v spomienkach sa tam často vracia. Na osobné návštevy nemá veľa času, no vždy si ho nájde aspoň na výročia svojich rodičov, ktorí sú tam pochovaní. Má tam chalupu, o ktorú sa jej pomáhajú starať susedia.

„Je to nádherný kopcovitý kraj plný lúk a kvetov. Rada si spomínam na žabie koncerty, ktoré sme s mamou večer počúvali,“ zasníva sa herečka. Jej mama sa starala o domácnosť, otec bol maliar – izieb, písma aj obrazov – a ochotnícky režisér. Hovorí: „Pred rokmi som v starožitnostiach v Novej Bani objavila jeho obraz. Nechcela som tomu uveriť, veľmi ma to potešilo. Kúpila som si ho.“

Zita vyrastala so sestrou Antóniou, ktorá bola od nej mladšia o desať rokov. Rozmaznávala ju? „Skôr ma za ňu často hrešili a občas som aj pre ňu dostala, lebo keď bola malá, neposlúchala. Napríklad sa rozhodla, že ostane na kolotočoch dlhšie, ako jej dovolili. A ja som si to odniesla. Ale to sú drobnosti. Sestra je veľmi dobrý človek a vzájomne si pomáhame,“ hovorí pani Zita spokojne.

Z domu odišla v pätnástich rokoch na trnavské gymnázium. A keďže ju otec ako ochotnícky režisér obsadzoval do rôznych hier, o inom ako o hereckom povolaní ani nesnívala. „Na strednej škole som chodila na rôzne recitačné súťaže, pedagógovia mi odporúčali študovať herectvo,“ odpovedá Furková na otázku, či ju to v mladosti nelákalo ubrať sa aj iným smerom ako na divadelné dosky. Rada stvárňuje rozporuplné postavy, ktoré sa pohybujú medzi tragikou a komikou.

Voľba bola teda jasná – v maturitnom ročníku sa prihlásila na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Vzali ju na prvý pokus. „Potešilo ma, že ma prijali, študovala som u profesora Zachara. Aj keď som nevedela, čo mám od štúdia čakať. Hoci otec chcel mať zo mňa pôvodne výtvarníčku, rodičia ma podporovali.“

Počas vysokej školy stretla aj svoju životnú lásku, výtvarníka Milana Veselého. Bolo to na premietaní filmu Diktátor s Charliem Chaplinom.  „Sedela som v aule s Julom Satinským, obzrela som sa dozadu a za nami sedeli traja výtvarníci. Medzi nimi aj Milan. Začali sme sa stretávať, vymieňať si knižky a odvtedy sme boli spolu päťdesiattri rokov,“ hovorí s úsmevom.

So svojím budúcim manželom chodila dva roky, potom sa vzali. Počas jej pôsobenia v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. So smiechom vraví, že napriek nedostatku financií to bolo veľmi príjemné, bezprostredné a bujaro-bláznivé obdobie.

„Mala som prepadnutý občiansky preukaz, ktorý mi narýchlo pomáhala vybaviť manželka kolegu z divadla, aby som sa vôbec mohla vydať. A keď oddávajúci od nás chcel obrúčky a my sme povedali, že nemáme, bol šokovaný, ale napriek tomu nás zosobášil. Vo vzťahu predsa nejde o prstienky, tie vám nič nezaručia,“ vraví herečka. A so zasneným úsmevom dodáva, že aspoň má na čo spomínať...

Najťažšie chvíle po smrti manžela jej pomáhala a pomáha prekonať práca. Momentálne spolupracuje s profesorom Bachratým na jeho biografii. S láskou priznáva, že sú okamihy, keď si uvedomuje, že v mnohých veciach svojho Milana spoznáva až teraz. Vysvetľuje: „Zanechal po sebe tvorbu azda za päť životov, lebo bol vorkoholik. Triedim jeho diapozitívy, fotografie, výtvarné návrhy, knihy či ocenenia.“

Radosť jej robí 5-ročný vnuk Nathanko a dcéra Nina, ktorá úspešne pokračuje v šľapajach svojho otca a nadväzuje na jeho tvorbu.  „Určite z nej má radosť aj on,“ pousmeje sa herečka, ktorá rada relaxuje v záhrade pri dome. Nemá problém pokosiť trávnik, hoci koncom júna mala v divadle úraz a skončila so zapáleným bedrovým kĺbom.

Napriek pracovnému vyťaženiu a zármutku, s ktorým bojuje, pôsobí Zita Furková veľmi pozitívne. Čím to je? „Možno je to len zdanie. Kým žil Milan, energie som mala viac. Ale smútok a bolesť ma o ňu oberajú...“

So sklamaním si Zita Furková spomína na zážitok so slovenským bulvárom. Bolo to pred rokmi, pracovala vtedy na šansónoch s Jozefom Bednárikom. Oslovila ju redaktorka z nemenovanej televízie a spýtala sa, čo práve robí. Bolo to krátko po tom, čo prišla o dabingové štúdiá, ktoré zakladala – detaily rozoberať nechce. Odpovedala, že hrala v seriáloch, hrá v divadle, a keby prišla ponuka z televízie, neodmietla by ju, ale nechala by si čas na zváženie. A o pár dní po odvysielaní príspevku v televízii vyšiel v jednom denníku článok s titulkom: Zitu Furkovú nikto nechce, prosíka o prácu. „Určite za tým bol niekto, kto mi chcel vedome ublížiť. Dokonca si dal námahu zisťovať po televíziách, ako je to s ponukami pre mňa. Ale nehnevám sa, lebo za svoju úbohosť niektorí ľudia vlastne nemôžu...“

Vek: 76 Bydlisko: Bratislava Stav: vdova, manžel výtvarník Milan Veselý (+75) Deti: dcéra Nina (40) Kde ju môžete vidieť Zita Furková je divadelná a dabingová herečka aj režisérka. Je členkou a spoluzakladateľkou bratislavského divadla Astorka Korzo ´90, ktorému je dodnes verná. Účinkovala v množstve filmov, televíznych seriálov a divadelných hier. Napísala knižku pre deti Básničky spod perinky.

Vydávala som sa bez obrúčok: Zita Furková s láskou spomína na svojho manžela

Výber pre vás