Veronika Lackovičová z Dunaja: Na VŠMU som sa necítila dobre aj vinou niektorých pedagógov

Veronika Lackovičová alias Ester z Dunaja: VŠMU ju dusila, zachránil ju rázny krok

Veronika Lackovičová alias Ester z Dunaja: V súkromí urobila niečo, na čo nemá každý odvahu

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Viac jej vyhovujú hory a&nbsp;pokoj ako ruch mesta a&nbsp;cíti, že aj hudba lieči. Spieva, skladá vlastné piesne, miluje stáť na divadelných doskách, našla silu odísť z&nbsp;VŠMU, ktorá paradoxne ťahala jej sebavedomie dole, a&nbsp;dostala prvú veľkú príležitosť ukázať svoj talent aj pred televíznou kamerou. Aká je v&nbsp;súkromí Martinčanka Veronika Lackovičová, ktorú poznáme aj ako Ester zo seriálu Dunaj, k&nbsp;vašim službám?

Keď dostala pozvánku na kasting do zabehnutého seriálu, chvíľu bola na vážkach – deň predtým totiž koncertovala v&nbsp;Martine do druhej do rána, a&nbsp;aby kasting stihla, musela ísť na vlak už ráno o&nbsp;piatej. Nespať sa oplatilo – o&nbsp;tri týždne už mala zmluvu vo vrecku a&nbsp;mohla naskočiť do rozbehnutého vlaku, v&nbsp;ktorom sa vezú aj herecké esá. „Je to výzva. Scenáristi mojej postave napísali aj množstvo náročných scén, v&nbsp;ktorých som musela aj veľakrát plakať a&nbsp;popasovať sa s&nbsp;rôznymi druhmi náročných emócií. Aby to bolo uveriteľné, snažila som sa vyvolať tie správne emócie predstavením si toho, čo som sama prežila,“ hovorí študentka piateho ročníka Akadémie Umení v&nbsp;Banskej Bystrici. S&nbsp;úsmevom dodáva, že sa musela naučiť pred kamerou krotiť. „Seriálové herectvo je oproti tomu divadelnému minimalistické,“ vysvetľuje.

V&nbsp;seriáli hráte mladú ženu, ktorá sa usiluje všemožnými zbraňami získať lásku muža. Zviedli ste niekedy takýto boj v&nbsp;súkromí?

(Úsmev.) V&nbsp;živote by som to, čo robí seriálová Ester, ja ako Veronika neurobila. Silou-mocou sa vnucovať mužskému pohlaviu a&nbsp;ešte k&nbsp;tomu zadanému je pre mňa istým zhodením ženstva. Je mi to proti srsti. Som rada, že sa dejová linka pre Ester viac otvorí a&nbsp;rozvinie aj do iných tém a&nbsp;situácií, netočí sa len okolo jedného muža.

Hercom sa nezriedka stáva, že si ich diváci stotožnia s&nbsp;ich postavou. Pocítili ste to už?

Áno, už som pocítila, čo to je, keď hráte nesympatickú mrchu, ktorá siaha na obľúbené postavy. Odsúdia vás na základe toho, čo vidia v&nbsp;televízii. V&nbsp;skutočnosti som nežné, jemné žieňa, introvertka.

Našli ste si priateľa z&nbsp;brandže?

Predtým, ako som odišla na vysokú školu do Banskej Bystrice, som žila sedem rokov v&nbsp;Bratislave a&nbsp;tri roky som študovala na VŠMU v&nbsp;Bratislave. Nechcela som nikoho z&nbsp;brandže. Keď som po skončení bakalára opustila Bratislavu, na novej škole som našla aj svoju lásku. Malo to tak skrátka byť, všetko sa deje pre niečo...

Sleduje vás priateľ v&nbsp;televízii?

Áno, a&nbsp;keď nestíha, pošlem mu aspoň krátke video, nech ohodnotí, ako mi to ide. (Úsmev.) Ale potrebujem aj názory od ľudí, ktorí ma nepoznajú, tie si vážim, pretože sú nestranné a&nbsp;možno aj pravdivejšie. Poznáte to, pre rodinu ste vždy úžasní.

Druhý rok žijete v&nbsp;Martine a&nbsp;do Bratislavy si odskočíte za prácou. Vyhovuje vám pokoj menšieho mesta?

V&nbsp;Bratislave je viac pracovných ponúk, preto keď skončím školu v&nbsp;Banskej Bystrici, zvažujem sa vrátiť. Je však pravda, že mi vyhovuje skôr pokojnejšie prostredie. Už len keď vystúpim v&nbsp;Bratislave z&nbsp;vlaku, veľakrát cítim nepokoj. Toto mesto je pre mňa stresujúce a&nbsp;aj samotná herecká práca je veľmi stresujúca. Jeden z&nbsp;dôvodov, prečo som odišla po treťom ročníku z&nbsp;VŠMU, bol práve tento znásobený stres, ktorý mi nerobil dobre. Len čo som prišla študovať do Banskej Bystrice, začala som žiť úplne iný život. Popri škole stíham odbehnúť do práce do Bratislavy a&nbsp;vďaka pokojnejšiemu prostrediu a&nbsp;zázemiu v&nbsp;Martine mám čas aj na vlastnú tvorbu, skladanie piesní a&nbsp;písanie textov. V&nbsp;Bratislave som lietala z&nbsp;divadla do školy, do dabingu, na koncerty, do Markízy… Ale čo už, lietanie a&nbsp;naháňanie sa patrí k&nbsp;tejto brandži. A&nbsp;niekedy je to zábavné. Nie je to stereotypné.

Trpela Veronika depresiami? Čítajte na nasledujúcej strane.

Spomínali ste silný stres, trpeli ste depresiami?

Nie, až také ťažké stavy som nemala, ale stres mi spúšťal pravidelne migrény, čo ma dosť obmedzovalo a&nbsp;cítila som sa psychicky vyčerpaná. Musím priznať, že na tom mala podiel aj atmosféra na VŠMU, kde som sa necítila dobre aj vinou niektorých pedagógov, celkového nastavenia školy a&nbsp;rivality medzi študentmi. Aj to bol ďalší kamienok do mozaiky, ktorý vyústil do odchodu. Viete, vždy som išla za svojím snom a&nbsp;nebola som nastavená tak, že keď bude odo mňa niekto lepší, budem mu závidieť aj nos medzi očami, že budem s&nbsp;niekým celé štúdium bojovať. Na VŠMU som nemala ani pocit, že môžem byť omylná, bola som pod tlakom, že musím byť dokonalá, perfektná a&nbsp;profesionálna. V&nbsp;Banskej Bystrici som našla inú atmosféru – každý pedagóg mi chcel pomôcť, cítila som, že môžem urobiť milión chýb a&nbsp;práve z&nbsp;nich sa naučím. V&nbsp;Bratislave bol aj problém v&nbsp;pedagógoch, ktorí si väčšinou vyhliadli v&nbsp;ročníku niekoho, kto bol pre nich slabší alebo nesympatický, a&nbsp;dávali mu to patrične pocítiť.

Nie každý nájde odvahu či silu na radikálnu zmenu v&nbsp;živote, aj keď sa necíti komfortne. Dlho ste sa rozhodovali?

Nebolo to ľahké rozhodnutie zo dňa na deň, zvažovala som to už od začiatku druhého ročníka. Stále som si hovorila, že vydržím, zatnem sa, ale dostala som sa do bodu, keď som z&nbsp;hereckých hodín odchádzala s&nbsp;plačom a&nbsp;vyčerpaná. Tak som si povedala dosť, dokončím bakalára a&nbsp;odídem. Som rada, že som to urobila.

Mohlo to dopadnúť aj tak, že by ste si povedali: Veď nemám talent, idem robiť niečo úplne iné.

Zvlášť pri jednom pedagógovi som sa začala samej seba pýtať, či som horšia od ostatných, porovnávala som sa a&nbsp;spochybňovala. To je to najhoršie, čo môžete začať robiť. A&nbsp;neplatí to len o umelcoch, ale o&nbsp;každom človeku. Ak sa s&nbsp;niekým porovnávate, pomaličky vás to vnútorne zožiera. Spomínam si, ako spolužiakov, ktorí prišli z&nbsp;gymnázia, vychvaľovali, akoby sa venovali herectvu celé roky. Ja, ktorá som absolvovala konzervatórium, venovala som sa herectvu aktívne päť rokov, som mala pocit, že som v&nbsp;našom ročníku na spodnej priečke. Až potom s&nbsp;odstupom som prišla na to, že chyba bola v&nbsp;celom tom systéme – kolektív, pedagóg, nastavenie školy. V&nbsp;Banskej Bystrici som začala pomaličky nadobúdať sebavedomie a&nbsp;obnovovať si sebadôveru. S&nbsp;pozitívnym nastavením mysle mi začali do života prichádzať aj pozitívne veci. Myslím, že aj postavu v&nbsp;Dunaji som dostala preto, že som začala vnímať všetko inak a&nbsp;opäť som sa vzchopila.

Kto vám najviac pomohol nájsť pozitívnu cestu k&nbsp;sebe?

Zásluhu na tom, že som nespadla celkom dole, má hlavne moja rodina a&nbsp;blízki priatelia, ktorým dôverujem. S&nbsp;maminou mám úžasný vzťah a&nbsp;zhodou okolností je aj psychologička. Začala si na mne všímať zmeny, postrehla už len podľa hlasu, keď sme spolu telefonovali, že sa niečo deje, že už nie som taká veselá kopa, ako som bývala. Sme extrémne prepojené, vždy cíti, keď je niečo zle, aj keby som bola na opačnej strane planéty. Má neskutočnú intuíciu. Postaviť sa na nohy mi pomáhala aj moja hudba a&nbsp;prajnosť okolia, ktorú som cítila, aj keď som vydala pieseň Nevypovedané.

Veronika sa vyjadrila aj k žúrovaciemu spôsobu života. Čítajte na nasledujúcej strane.

K&nbsp;umelcom často prichádzajú múzy, práve keď sú v&nbsp;nepohode. Kedy tvoríte vy?

Viac tvorím, píšem texty a&nbsp;skladám hudbu, hlavne keď cítim smútok. Vtedy vznikajú vydarené, emočne naladené, melancholické piesne. Aj to je pre mňa určitý spôsob psychohygieny. Stáva sa, že keď som veselá a&nbsp;šťastná, nemám až takú „múzu“ na tvorenie, vtedy sa mi do toho nechce, radšej idem niekam na hory. Ale aj pri pozitívnom naladení sa mi potom dobre tvorí a&nbsp;venuje veselším žánrom. Dnes je okolo nás toľko smutných vecí a&nbsp;tragédií, že treba dodávať viac pozitivity, úsmevu, radosti. Chcem tvoriť niečo zábavné, ale pritom plnohodnotné. Herectvo milujem, ale hudby sa určite nechcem vzdať, veď spievam od piatich rokov. Koncertujem, účinkujem v&nbsp;muzikáloch u&nbsp;Jána Ďurovčíka Voda (a&nbsp;krv) nad vodou, School of Rock a&nbsp;Čajočky a v&nbsp;iných speváckych projektoch. Aj takto si hlas cvičím a&nbsp;udržiavam vo forme.

Spomenuli ste vybitie si energie na horách. Hory aj nabíjajú energiu, však?

Áno, keď mám veľa energie, idem na hory kondične, vybehnem a&nbsp;zbehnem kopec veľmi rýchlo. (Úsmev.) Keď ju potrebujem nabiť, plánujem túry, na ktorých si dlhšie môžem vychutnať prírodu. Počas kovidu sme s&nbsp;partiou pochodili celú Malú aj Veľkú Fatru, tiež Tatry. Energie bolo na rozdávanie... Západy aj východy slnka na horách sú neopísateľné. Som taký dobrodruh, mám rada aj stanovanie. Odmalička ma viedli k&nbsp;pohybu, hrala som súťažne bedminton, volejbal, rada behám, v&nbsp;lete sú mojím dopravným prostriedkom korčule a&nbsp;bicykel. A&nbsp;viem si predstaviť, že by som raz mala niekde domček pri lese a&nbsp;odtiaľ odbiehala do práce.

Nechýbal by vám v&nbsp;tom prípade spoločenský život? Možno párty?

Nie som párty človek ani nechodím po predstavení do bufetu na slivovicu a&nbsp;nežúrujem do noci. Vždy som mala k&nbsp;tomu odpor. Veľmi si vážim spánok. Mám zlý pocit, keď som do tretej do rána hore, pretože viem, že telo sa v&nbsp;noci regeneruje, a&nbsp;keď sa mu nedostane spánku, oslabuje sa imunita. Ale, samozrejme, že som si napríklad rada dala drink s&nbsp;kolegami z&nbsp;Dunaja, keď sme uzatvárali nakrúcanie série. Raz za čas to môže byť. (Smiech.)

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/veronika-lackovicova-alias-ester-dunaja-urobila-razne-zivotne-rozhodnutie" target="_blank">VO FOTOGALÉRII NÁJDETE ZÁBERY VERONIKY LACKOVIČOVEJ AKO JU NEPOZNÁTE.</a>

Veronika Lackovičová z Dunaja: Na VŠMU som sa necítila dobre aj vinou niektorých pedagógov

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Veronika Lackovičová z Dunaja: Na VŠMU som sa necítila dobre aj vinou niektorých pedagógov

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Gabriela Marcinková otvorene: My herci sme hákliví na naše ego. Ale v mojom živote nastal posun

Sezónna depresia sa prejaví aj poruchami spánku. TOTO sú jej ďalšie príznaky. Čo s tým?

Adela ohúrila v 6.kole Let's Dance: Pozrite, čo skrývala za porotcovským stolom

"Základ pri chorobe je nezrútiť sa, pretože to nemá význam," hovoril Fedor Flašík (†66)

Prekliaty apríl v britskej kráľovskej rodine: Je TOTO náhoda?

Vlhovci po prezidentských voľbách vážne uvažujú o odchode: Robíme to pre dcéru!

Spevák Robo Opatovský prekvapuje: Moja žena ma vie skritizovať. Čím končia ich hádky?

8.kolo Let's Dance: Súboj svalov Loja a Jablonského. A vypadnutá ďakovala svojmu EX

Kamila Magálová otvorene: Kedy sa hanbila v zahraničí priznať, že je zo Slovenska

Výber pre vás