Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Téma interrupcií, ktorá silno rezonovala počas americ­kých prezidentských volieb v&nbsp;oboch súperiacich táboroch opäť ožíva aj v&nbsp;našom parlamente. Len pred pár dňami predložila poslankyňa Anna Záborská s&nbsp;kolegom Richardom Vašečkom po čase ďalší návrh novely zákona o&nbsp;umelom prerušení tehotenstva. Lehota na podstúpenie interrupcie by sa mala podľa nich skrátiť z&nbsp;dnešných dvanástich týždňov na osem.

Ako uvádzajú v&nbsp;dôvodovej správe, práve po siedmom týždni je prvý raz možné dokumentovať prejav zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca. 

Argumentujú tiež tým, že potraty majú za následok aj nedostatok pracovnej sily. Pomohli si dokonca jednou zo správ Národnej banky Slovenska, v&nbsp;ktorej sa uvádza, že by Slovensko „potrebovalo na zastabilizovanie podielu ľudí vo veku 65+ na produktívnej populácii prijať takmer 1,2 milióna migrantov v&nbsp;priebehu 15 rokov, čo by predstavovalo približne 18&nbsp;percent celkovej populácie.“ Ako dodali: „Zároveň za 50 rokov legálnosti potratov na Slovensku bolo vykonaných viac ako 1&nbsp;360&nbsp;000 potratov.“ Skrátka, keby neboli interrupcie, naše ženy by v&nbsp;priebehu polstoročia vyprodukovali pre štát vyše miliónovú armádu pracovníkov a&nbsp;mali by sme po problémoch.

Pripomeňme, že prvou krajinou, kde uzákonili interrupcie, bol Sovietsky zväz, stalo sa to v&nbsp;roku 1920, diktátor Stalin ich však neskôr zrušil. Povolené boli až po jeho smrti v&nbsp;50. rokoch. Rovnako aj na Slovensku – ženy mohli podstúpiť legálne interrupciu od roku 1957, musela im ju však schváliť komisia, kde sedeli aj zástupcovia štátu.

V&nbsp;roku 2022 Najvyšší súd Spojených štátov zrušil ústavné právo na interrupcie a&nbsp;každý zo štátov si tak začal robiť vlastnú potratovú politiku. V&nbsp;mnohých štátoch boli interrupcie úplne zakázané alebo striktne obmedzené. Jedným z&nbsp;následkov bol napríklad výrazný vzostup dobrovoľných sterilizácií u&nbsp;mužov aj u&nbsp;žien. Podľa portálu <a rel="noopener" href="http://idnes.cz">idnes.cz</a> sa napríklad mnohé Američanky v&nbsp;roku 2023 dokonca obracali na mexické kliniky. Predtým cestovali paradoxne Mexičanky na interrupcie do Ameriky.

Z&nbsp;reprodukčných práv žien sa skrátka stala ideálna téma na prezidentskú kampaň. Kým demokratka Kamala Harris, ktorá prevzala žezlo po Joeovi Bidenovi, sľubovala návrat k&nbsp;federálnemu zákonu o&nbsp;práve na interrupciu, republikán Donald Trump ostával spokojný so situáciou a&nbsp;viac sa orientoval na sľuby o&nbsp;navrátení veľkosti doráňanej Amerike.

V&nbsp;tejto súvislosti si vyslúžila pozornosť Trumpova manželka Melania, ktorá vo svojej autobiografickej knihe s&nbsp;jednoduchým názvom Melania dala jasne najavo, že ženy majú právo rozhodnúť sa, či budú rodiť alebo nie. „Je nevyhnutné zaručiť ženám autonómiu pri rozhodovaní o&nbsp;tom, či chcú mať deti, na základe ich vlastného presvedčenia, bez akýchkoľvek zásahov alebo nátlaku zo strany vlády. Prečo by mal mať niekto iný ako samotná žena moc rozhodovať o&nbsp;tom, čo urobí so svojím telom? Základné právo ženy na osobnú slobodu, na vlastný život, jej dáva právomoc ukončiť tehotenstvo, ak si to želá. Obmedziť právo ženy rozhodnúť sa, či ukončí nechcené tehotenstvo, je to isté, ako odoprieť jej kontrolu nad vlastným telom. Toto presvedčenie si so sebou nesiem po celý svoj dospelý život,“ cituje denník The Guardian z&nbsp;knihy Melanie Trump.

Bývalá modelka pôvodom zo Slovinska vyzvala na súcit so ženami, ktoré podstúpia interrup­ciu napríklad zo zdravotných dôvodov: „Tieto situácie ťažko doliehajú na ženu a&nbsp;jej rodinu a&nbsp;zaslúžia si našu empatiu. Predstavme si tú zložitosť, ktorá je obsiahnutá v&nbsp;rozhodnutí, či má matka riskovať vlastný život, aby porodila.“ Poukazuje aj na obrovský stres a&nbsp;pocity izolácie mladých dievčat, ktoré nechcene otehotnejú. Staronová prvá dáma je za to, rovnako ako väčšina Američanov, aby mladistvé museli dostať súhlas rodičov, hoci vie, že to nie vždy vyjde. „Našej budúcej generácii treba poskytnúť vedomosti, istotu, bezpečie a&nbsp;útechu a&nbsp;treba odstrániť kultúrnu stigmu spojenú s&nbsp;interrupciou,“ myslí si.

Upriamuje tiež pozornosť na to, že heslo „moje telo, moja voľba“ sa zvyčajne spája s&nbsp;aktivistkami za interrupcie, no malo by byť chápané aj z&nbsp;druhej strany – ide skrátka o&nbsp;právo ženy robiť nezávislé rozhodnutia týkajúce sa jej vlastného tela, vrátane práva na voľbu života. „Osobná sloboda,“ dodáva.

Interrupcie ovládali prezidentskú kampaň v USA a ožili aj u nás. Ďalší krok Anny Záborskej

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Interrupcie ovládali prezidentskú kampaň v USA a ožili aj u nás. Ďalší krok Anny Záborskej

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Anna Podlesná stojí za unikátnym projektom: Šancu na prácu aj pre znevýhodnených

Barbora Chlebcová otvorene o diagnóze, ktorá jej znepríjemňuje život

Silný príbeh Stanislavy Zeitoun: Zdedila "šialený gén", dvakrát sa liečila z rakoviny

Spoveď až na kosť: Tomáš, ktorý vážil 265 kíl priznal aj to, čo nepovedal v televízii

Sobáš olympioničky Danky Bartekovej: Záplava modrých šiat a nechýbala sestra dvojička

Výber pre vás