Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Spisovateľka a&nbsp;moderátorka nedávno zažila ostrý stret s&nbsp;hmyzom, pre ktorý skončila v&nbsp;rukách lekárov. Osa v&nbsp;oku nie je niečo bežné… „Boli sme neďaleko chalupy v&nbsp;obľúbených kúpeľoch Lúčky, a&nbsp;ako som sa šla prezliecť z&nbsp;plaviek, videla som, ako sa ku mne bleskurýchle približuje letiaca čierňava. Až mi totálna tma zakryla výhľad, rukou som sa hmyz intuitívne snažila striasť, čo sa aj podarilo, ale to som už cítila len obrovskú bolesť v&nbsp;oku, z vnútornej strany viečka,“ povedala nám.

V&nbsp;prvých sekundách jej prišlo zle, zľakla sa, či náhodou nemá alergiu. „Spomenula som si však na detstvo u&nbsp;starkých v&nbsp;Hornej Strede, kde ma počas letných mesiacov v&nbsp;humne z&nbsp;času na čas uštipla včela alebo osa. No keď mi bolo na odpadnutie, pravdepodobne z&nbsp;bolesti, a&nbsp;v&nbsp;priebehu pár sekúnd som vôbec nedokázala otvoriť oko, zhodnotili sme, že najlepšie bude ísť na pohotovosť. Ak by som sa necítila tak zle a&nbsp;bolesť by nebola taká silná, istotne by som ostala len pri studenom obklade, no chcela som sa uistiť, či nie je poškodenie výraznejšie,“ vysvetlila.

Ako zareagovalo vaše okolie, keď sa to stalo? Nastala panika?

Nebola panika, vyštartovali sme do vojenskej nemocnice v&nbsp;Ružomberku, vrecko s&nbsp;ľadom v&nbsp;uteráku pomáhalo tlmiť bolesť. Po príchode ma okamžite veľmi milý personál vyšetril a&nbsp;pichli mi antihistaminikum, ktoré pomohlo aj so silným opuchom. Keďže bol už večer a&nbsp;lekárne boli zatvorené, dostala som recept na lieky v&nbsp;prípade, že sa situácia nebude zlepšovať. Na ďalší deň bol opuch mierny, viečko nebolelo, no večer mi začala puchnúť celá tvár. Opuchnutú tvár som mala tri dni, na jednej aj druhej strane, ale rozhodla som sa, že nechám telo, aby sa vysporiadalo so situáciou bez liekov. Pomaly sa to zlepšovalo, dôležité bolo, že som nemala bolesti.

Zaskočilo vás niečo v&nbsp;nemocnici?

Nie. Možno len v&nbsp;pozitívnom zmysle, ako tam bolo všetko perfektne zorganizované. Mali viacero pacientov s&nbsp;alergickou reakciou, samozrejme, ďalších v&nbsp;inej časti urgentu. Pokojne a&nbsp;láskyplne riešili prípad za prípadom. Týmto sa chcem veľmi poďakovať zdravotníkom za ich profesionalitu a&nbsp;výnimočný prístup.

Viete poskytnúť prvú pomoc pri uštipnutí hmyzom?

Tento rok sme ako rodina z&nbsp;vlastnej iniciatívy absolvovali kurz prvej pomoci. Ja som si počas niekoľkohodinového kurzu robila poznámky, nosím si ich so sebou v&nbsp;ruksaku. (Úsmev.)

Máte už skúsenosti s&nbsp;uštipnutím či pohryznutím nejakým zvieraťom?

Nie, špeciálnu skúsenosť nemám. Čo je však zaujímavé, keď sme prišli na chalupu, zistili sme, že pri sedačke na verande, kde jeme, lietajú osy. Do momentu môjho uštipnutia sme tomu neprikladali až takú váhu, ale uvedomili sme si, že pravdepodobne majú v&nbsp;úložnom priestore starého divána hniezdo. Volali sme deratizačnú službu, no pán povedal, že je momentálne mimoriadne vyťažený, prísť by mohol tak o&nbsp;týždeň a&nbsp;úkon stojí od sto do dvesto eur. Svokor Pepo povedal, že sa do toho pustí „na vlastné triko“, naštudoval si na internete, ako postupovať. Kúpili sme sprej, v&nbsp;noci Pepo odkryl matrace a&nbsp;v&nbsp;úložnom priestore bolo osie hniezdo vo veľkosti volejbalovej lopty.

FOTO ODVÁŽNEHO SVOKRA JE VO FOTOGALÉRII.

 Budík si dal na štvrtú na ráno, vyzbrojil sa respirátorom, hrubým oblečením, obul si gumáky a&nbsp;skoro ráno, keď osy ešte spali, na ne sprej použil. Nepotreboval však ísť do bezprostrednej blízkosti úľa, sprej totiž strieka do vzdialenosti päť metrov. Mali sme v&nbsp;tú noc zatvorené okná, ak by sa situácia skomplikovala. Ráno bolo všetko vyriešené. Úľ však musel ostať ešte 24 hodín na svojom mieste, dali sme naň naspäť matrace, a&nbsp;keď prešiel stanovený čas, vedeli sme, že sme v&nbsp;bezpečí. Som presvedčená, že ak by sa neudial môj stret s&nbsp;osou na kúpalisku, neprikladali by sme situácii takú neodkladnosť v&nbsp;konaní.

Keď ste žili v&nbsp;Portugalsku, kde je iná flóra a&nbsp;fauna, ani tam ste nemuseli riešiť so sebou, s&nbsp;dcérkou či manželom nejakú „hmyziu“ či „zvieraciu“ situáciu?

Nespomínam si na niečo vážne. No raz sme požičali byt kamarátovi zo zahraničia, ktorý roky spolupracuje s&nbsp;vydavateľstvom. On byt pri odchode poupratoval, ale zabudol na zemiaky v&nbsp;skrinke pod kuchynskou linkou. Keď sme po niekoľkých týždňoch prišli do Lisabonu a&nbsp;otvorili byt, všade boli mušky. Len kuchyňu som umývala niekoľko dní.

Ste typ, ktorý keď cestuje, vždy berie lekárničku nabitú liekmi, masťami a&nbsp;obväzmi, alebo si hodí do kufra maximálne tak liek na bolesť hlavy?

Keď ideme do Portugalska, vždy beriem so sebou lekárničku, ktorá je plne vybavená. Pred rokmi som čítala veľmi dobrý servisný článok, kde bol zoznam základných liekov, ktorý som si vytlačila, a&nbsp;podľa neho lekárničku aktualizujem vzhľadom na exspirácie. Keď cestujem po Slovensku na jednodňové až trojdňové výjazdy, literárne podujatia, besedy či „porotcovanie“ v&nbsp;literárnych súťažiach, beriem so sebou len lieky na tlmenie bolesti, teplomer a&nbsp;liek na zníženie teploty. Je to taká poistka, ak by sa náhodou v&nbsp;noci niečo dialo a&nbsp;lekárne v&nbsp;okolí by boli zatvorené.

Sú ľudia, ktorým sa v&nbsp;lete podarí spáliť si kožu od slnka, zjesť nejakú potravinu, ktorá nie je v&nbsp;poriadku, schytajú črevné virózy alebo v&nbsp;mori stúpia na ježka. Obchádzajú vás podobné nepríjemnosti?

Som opatrný, niekedy až prehnane dôsledný typ človeka, a&nbsp;tak viem prevenciou mnohému predísť. Potraviny v&nbsp;lete po nedojedení uskladňujem v&nbsp;sklených dózach a&nbsp;ihneď putujú do chladničky. Po varení kuchynskú linku umyjem, dbám na to, aby nič neostalo len tak na sporáku. Ak ideme na výlety, a&nbsp;to v&nbsp;letnom období robíme často, dbám na to, ako sa rozumne pobaliť. Teplé počasie so sebou prináša vyššie riziko kontaminácie potravín, preto pri príprave občerstvenia na cesty myslím na to, aby jedlo zostalo čerstvé, najmä bezpečné na konzumáciu aj pri vyšších teplotách. 

Taktiež vždy myslím na zodpovedné správanie v&nbsp;otázke odpadkov. Milovníci prírody vedia, že v&nbsp;lese nie sú odpadkové koše. Momenty spojené s&nbsp;voľne pohodeným odpadom vnímam citlivo. Čo si do prírody alebo na výlet donesieme, to si aj odnesieme, prípadne vyhodíme do najbližšieho koša. Veď odpadky sa v&nbsp;prírode nerozložia za pár dní, trvá im to veľmi dlho, v&nbsp;niektorých prípadoch až stovky rokov. A&nbsp;ak sa dá, odpad vždy správne vytriedime. Takisto nosím so sebou v&nbsp;ruksaku repelent, gél na štípance, krém na opaľovanie, dezinfekčný gél na ruky, vreckovky, vždy malý snack alebo ovocie, ako napríklad banán, jablko, hrušku.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Chystáte sa ešte niekam toto leto?

Začiatkom augusta ideme do Portugalska. Je vždy veľmi fajn ocitnúť sa v&nbsp;lisabonskom byte, chodiť denne do redakcie, kde píšem aj pre Vogue Portugal, byť osobne s&nbsp;kolegyňami a&nbsp;kolegami. Taktiež sa teším na obľúbené miesta a&nbsp;ľudí, ktorí mi chýbajú, keď som na Slovensku. Ale tu doma to milujem. Keď sa ma minule jedna kamarátka spýtala, že ak by som mala povedať hocijakú destináciu na svete a&nbsp;nemusela by som rozmýšľať nad letenkou, ubytovaním, výdavkami, jednoducho len by som mohla ťuknúť prstom na mapu a&nbsp;ocitnúť sa tam, že kde by to bolo. 

Ja som hneď začala vymenúvať miesta ako Komárno, Trnava, Nitra, Martin, Rimavská Sobota, Humenné, Prešov, Košice a&nbsp;tak ďalej… A, samozrejme, moje milované dediny a&nbsp;obce a&nbsp;tých by bolo, spomeniem len zopár – Krakovany, Heľpa, Očová, Pozdišovce, Torysky a&nbsp;tak ďalej. Môj veľký sen je dostať sa raz na miesta, kde boli dedinky Lešť a&nbsp;Turie Pole, ktoré v&nbsp;roku 1953 zanikli. Vďaka krojom a&nbsp;mojej činnosti v&nbsp;oblasti tradičnej kultúry som pochodila skrz-naskrz celé Slovensko, a&nbsp;to viackrát, ale stále je tak veľa toho, čo sa dá objavovať. A&nbsp;práve teraz som v&nbsp;maličkej obci Turík, potok pretekajúci cez záhradu zurčí, počuť cvrčky, miestami brechot psov, zajtra sa zobudím na kikiríkanie kohútov a&nbsp;pôjdem na mätu, čo rastie pri rybníku pod obrovskou skalou, kde časť chalupy pri nej, bývalej sýpky z&nbsp;roku 1850, tvorí jej kameň. Liptov je láska, ale to je celá naša prenádherná krajina.

Ste aj milovníčka kníh, vraj sa chystáte na niečo zaujímavé…

Mám radosť, že som prijala ponuku ilustrovať jednu krásnu detskú knihu, aj som si myslela, že na chalupe v&nbsp;Turíku sa mi podarí nakresliť zopár ilustrácií. Chodila som na gymnázium s&nbsp;prehĺbením výtvarného umenia aj som maturovala z&nbsp;kreslenia a&nbsp;maľby, ale nakoniec mi osud zariadil život inak. Spolužiačky z&nbsp;viedenského gymnázia sú maliarky, ilustrátorky, kurátorky, dizajnérky, boli sme dievčenská trieda, tak je to teraz po rokoch v&nbsp;tomto odvetví niečo nadväzujúce na minulosť a&nbsp;spojazdnenie „zaparkovaného“ sna viac sa venovať výtvarnému umeniu. Kniha to bude celkom ojedinelá vzhľadom na autorku, len ešte nesmiem nič bližšie prezradiť. (Usmev.)

Tamara Šimončíková Heribanová tri dni s opuchnutou tvárou: Svokor sa ukázal ako hrdina

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Tamara Šimončíková Heribanová tri dni s opuchnutou tvárou: Svokor sa ukázal ako hrdina

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Česká herecká hviezda prišla pri nakrúcaní o vlasy: Stalo sa to v kúpeľni pred zrkadlom

Jaro Bekr vo Fatime: To, čo sa udialo v kostole, ešte nikdy nezažil

Maroš Kramár si mal na pľaci pichnúť ihlu do žily. S tým, čo urobil, režisér nepočítal

Jiřina Bohdalová odhalila, čo sa udialo s Karlom Gottom v jednom malom byte

Gabika Marcinková na tému závisť medzi hercami. Čo jej do telefónu povedala Dominika Kavaschová

Šéf Pohody zdôvodňuje: Čo by sa stalo, keby sme vyhlásili evakuáciu

FOTO Preliečená Petra Vajdová v letných šatách a so synom: Pozrite

Výber pre vás