Šperkárka Petra Toth urobila to, na čo mohol myslieť aj štát. Vďaka nej bude na východe...

Šperkárka Petra Toth na hrobe matky Andyho Warhola v USA: Položila tam...

Šperkárka Petra Toth urobila neuveriteľnú vec v rodnej obci rodičov Andyho Warhola

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Na Slovensku máme veľa miest, ktoré si zaslúžia zviditeľniť viac, ako je to teraz. A&nbsp;keď tak neurobí štát, je skvelé, keď sa do toho pustia rôzne organizácie či jednotlivci. Vďaka šperkárke a&nbsp;milovníčke folk­lóru Petre Toth vzniká v&nbsp;Mikovej, kde mali korene rodičia Andyho Warhola, dôležitá pamätná izba s&nbsp;unikátnymi krojmi. Cesta k&nbsp;nej nebola jednoduchá.

„Projekt Po stopách koreňov pop-artu sme začali pred vyše dvomi rokmi. Začala som sa zaujímať intenzívnejšie o&nbsp;kroje z&nbsp;východného Slovenska a&nbsp;prišla som na to, že v&nbsp;mnohých obciach na východe kroje chýbajú alebo ich súčasná forma nezodpovedá originálu.

Musela som prísť na to, prečo sa kroje na východe stratili, a&nbsp;prišla som na viacero príčin. Tými dvomi hlavnými sú prvá svetová vojna a&nbsp;veľká vlna vysťahovalectva, ktorá prebehla na našom území okolo roku&nbsp;1900. Najviac našich obyvateľov emigrovalo najmä do Ameriky,“ hovorí Petra Toth s&nbsp;tým, že potrebovala nájsť ženskú hrdinku, ktorá by prerozprávala príbeh o&nbsp;vysťahovalectve. „A&nbsp;ňou sa prirodzene stala mama Andyho Warhola Júlia Warhola, ktorá pochádzala z&nbsp;dedinky Miková na východe Slovenska.“

Aké boli reakcie v obci? Čítajte na nasledujúcej strane.

„Na začiatku sme si najali etnologičku, ktorá je Rusínka a&nbsp;pochádza z&nbsp;podobnej oblasti. Niekoľkokrát prišla do Mikovej aj okolitých obcí a&nbsp;hľadala, ako vyzeral kroj z&nbsp;Mikovej, v&nbsp;ktorom Júlia Warhola odišla zo Slovenska. Čiže prvé reakcie obyvateľov či starostky boli rozporuplné. Dokonca o&nbsp;nás kolovali fámy, že sme výkupcovia krojov. My sme pri tom kroj chceli len vidieť a&nbsp;nafotiť.

Ľudia v&nbsp;obci nepoznali moju prácu, že sa inšpirujeme folklórom, a&nbsp;spočiatku sme ani neprezradili, že výskum je pre nás. Táto fáza trvala približne rok a&nbsp;pol. Hneď ako sme kroj našli, respektíve dve jeho fotky, vedeli sme, že ho chceme zrekonštruo­vať, aby naša práca nevyšla navnivoč. A&nbsp;keď už by bol kroj zrekonštruovaný, chceli sme ho venovať obci Miková,“ spomína. Následne si uvedomili, že Miková nemá priestor, kde by kroj vystavila, a&nbsp;tak sa zrodila myšlienka finančnej zbierky na dokument, kroj a&nbsp;vytvorenie pamätnej izby rodičov Andyho Warhola.

„Keď sme projekt spustili, začalo nás kontaktovať pár obyvateľov Mikovej aj okolitých obcí prevažne s&nbsp;nadšením,“ hovorí šperkárka a&nbsp;milovníčka tradícií.

Herečka Eva Pavlíková sa rozplakala. Prečo? Čítajte na nasledujúcej strane.

„Zbierku sme vyhlásili v&nbsp;septembri v&nbsp;deň, keď som v&nbsp;reálnom čase začala prechádzať po stopách Júlie Warhola, a&nbsp;cez naše sociálne siete som krok po kroku predstavila celý príbeh jej života od narodenia až po úmrtie. Prešla som presne jej trasu zo Slovenska cez Poľsko, Anglicko a&nbsp;Ameriku a&nbsp;každý deň ľudí povzbudzovala na zbierku,“ vraví Petra Toth, ktorá sa napokon tešila z&nbsp;ohlasu ľudí.

„Zbierku sme oproti pôvodnému plánu prekročili niekoľkonásobne a&nbsp;mohli sme sa pustiť do rekonštrukcie starej pošty v&nbsp;Mikovej, v&nbsp;ktorej vznikne pamätná izba rodičov a&nbsp;v&nbsp;ktorej bude prerozprávaný ich príbeh. Rovnako sa tam bude premietať dokument, ktorý som počas cesty s&nbsp;kameramanom svojpomocne točila. Prispelo nám vyše osemsto ľudí a&nbsp;momentálne sme vo fáze stavebných prác a&nbsp;finišovania dokumentu,“ prezrádza.

„Na dokumente vlastne pracujeme celý čas od môjho návratu z&nbsp;Ameriky, čo bolo v&nbsp;septembri. Budú v&nbsp;ňom zábery z&nbsp;mojej cesty a&nbsp;popretkávaný je animovanými ilustráciami zo života Júlie, ktoré sprevádza jej monológ.

Júlii prepožičala hlas herečka Eva Pavlíková, ktorá sa pri nahrávaní niekoľkokrát rozplakala. Takže dúfam, že takto budú reagovať všetci, ktorí ho uvidia. Snažila som sa tie texty písať tak, aby v&nbsp;nás zanechali stopu. Dokument chceme ukázať chvíľu pred otvorením pamätnej miestnosti,“ upresňuje umelkyňa.

Pamätá si ešte Petra Toth na moment, keď jej napadlo, že ženou, ktorej stopy bude mapovať, bude práve Júlia Warhola? „Vo chvíli, keď sme našli kroj, premýšľali sme, ako zohnať prostriedky na to, aby bol patrične a&nbsp;pekne vystavený. Samotní obyvatelia obce aj starostka nám hovorili, že ľudia blúdia v&nbsp;obci a&nbsp;chcú vedieť, ako vyzeral rodný dom rodičov, chcú sa dozvedieť viac o&nbsp;nich a&nbsp;o&nbsp;príbehu, ktorý predchádzal narodeniu jedného z&nbsp;najslávnejších umelcov sveta. Slovensku, Mikovej takáto miestnosť chýbala a&nbsp;my sme si povedali, že keď to neurobíme my, neurobí to nikto, tak ako tomu bolo doteraz,“ vysvetľuje. Preto spolu s&nbsp;celým tímom jej ateliéru začala intenzívne pracovať na zostavovaní cesty.

„Našli sme železničné mapy z&nbsp;roku, keď Júlia odišla, aby sme vytrasovali jej cestu. Prečítali sme všetky knihy o&nbsp;Andym, jeho novovydané denníky, aby sme čo najviac spoznali Júliu, a&nbsp;nakoniec som sama chcela prejsť cestu, ktorou prešla. Samozrejme, už modernými a&nbsp;dostupnými prostriedkami. Ona to mala tisíckrát ťažšie ako ja a&nbsp;tým, že cestovala sama a&nbsp;ako žena, mohlo sa jej mnohé na ceste stať. Ale zvládla to,“ hovorí obdivne.

Čo priniesla zo Slovenska Petra Toth na hrob Júlie Warhola? Čítajte ďalej.

Čím umelkyňu ešte fascinuje Júlia Warhola? „Pre mňa reprezentuje ženskú nezlomnosť. Na svojho manžela čakala deväť rokov –&nbsp;odišiel z&nbsp;Mikovej do USA za prácou a&nbsp;tehotnú Júliu nechal doma. Za tých deväť rokov sa jej stali samé tragédie a&nbsp;aj napriek nim vždy vstala a&nbsp;kráčala ďalej. Zomrelo jej prvorodené dieťa, na ktoré do konca života nezabudla. Prežila prvú svetovú vojnu, úmrtie rodičov, svokrovcov, veľkej časti rodiny. Prežila vyhorenie domu, skrývanie sa v&nbsp;neďalekých lesoch, prežila hlad aj chudobu či evakuáciu dediny,“ hovorí Petra Toth s&nbsp;tým, že ani po odchode z&nbsp;Mikovej to nemali mama a&nbsp;otec Andyho Warhola v&nbsp;Amerike ľahké.

„Prvé roky žili v&nbsp;chudobe a&nbsp;len vďaka pracovitosti a&nbsp;šetrnosti sa im podarilo dať synom vzdelanie a&nbsp;iný štart do života, než aký mali oni. Júlia vždy stála pri svojom synovi. Andy bol odmalička chorľavý, spávala s&nbsp;ním v&nbsp;posteli, keď sa bál. A&nbsp;keď musel ležať v&nbsp;posteli, zatiaľ čo sa iné deti hrali, zamestnávala jeho myseľ umením. Keď si zaželal projektor, aby mohol pozerať filmy, išla a&nbsp;za otcovým chrbtom dala svoje náušnice do záložne. Nebyť týchto drobných, ale podstatných gest, nebol by Andy takým umelcom, akým sa stal,“ konštatuje.

Keď sa pýtame na momenty dvojtýždňového dobrodružného putovania, ktoré ju zvlášť dojali alebo prekvapili, odpovedá: „Celá cesta bola čarovná, vďaka nej som objavila poľský Gdansk aj Gdyňu, kde sídlia naozaj krásne múzeá, jedno venované vysťahovalectvu a&nbsp;druhé druhej svetovej vojne. Tieto zážitky boli pre mňa ohromné. V&nbsp;samotnej Amerike sa mi veľmi páčila ulica, kde sídlili Andyho umelecké továrne, ktoré často Júlia navštevovala a&nbsp;kde spolutvorila so svojím synom. Aj ich newyorský dom, kde spolu bývali takmer dvadsať rokov, vyzerá stále rovnako. Keď niečím žijete dva roky a&nbsp;potom stojíte na tých istých miestach, kde stál človek, ktorým žijete, zmocní sa vás zimomriavkový pocit.“

Vypichla ešte jeden nezabudnuteľný moment: „Veľmi dojímavé bolo prísť na cintorín, kde sú Júlia aj jej manžel Andrej pochovaní. Ich hrob je len krok od hrobu Andyho Warhola, akoby neustále dozerali na svojho syna. Júlii som priniesla kvietok, ktorý som odtrhla pri jej studničke v&nbsp;Mikovej, aby mala odo mňa kúsok domoviny. A&nbsp;povedala som jej, že urobím všetko pre to, aby sa na ňu na Slovensku nezabudlo.“

Ako sa rekonštruoval kroj? Dozviete sa na nasledujúcej strane.

Obnoviť kroj z&nbsp;Mikovej, ktorý budú môcť ľudia obdivovať, nebolo jednoduché: „Kroj sme doslova hľadali od domu k&nbsp;domu, v&nbsp;Mikovej už nie je žiaden žijúci pamätník, ktorý by nám ho vedel aspoň opísať. Pozreli sme všetky múzeá a&nbsp;depozitáre. Vďaka fotke Júliiných víz sme vedeli, ako kroj vyzeral do pása, a&nbsp;poznáme šatku, pod ktorou skrývala čepiec. Na vizitke (blúzke) na fotke má výšivku, tú sme našli v&nbsp;starej, asi päťdesiatročnej knihe v&nbsp;rusínčine, kde boli tri nákresy pôvodných mikovských výšiviek,“ spomína.

„Skoro po roku a&nbsp;pol sa k&nbsp;nám dostali fotky rodiny v&nbsp;knihe o&nbsp;Andyho rodine –&nbsp;jedna fotka civilného kroja dvoch malých dievčat priamo z&nbsp;Mikovej a&nbsp;jedna svadobná fotka páru z&nbsp;Mikovej. A, samozrejme, mnohé fotky z&nbsp;okolitých obcí, preto sme vedeli kroj vyskladať a&nbsp;naskicovať. Na základe tejto skice sme kroj nechali nanovo ušiť,“ vysvetľuje Petra Toth. „Momentálne ho máme ušitý a&nbsp;na figuríne čaká na to, kým sa pamätná miestnosť v&nbsp;Mikovej dokončí. Vďaka zbierke sme vyhotovili aj pánsky kroj, ktorý rovnako čaká,“ dodáva šperkárka, ktorá propaguje ľudové umenie aj na rôznych spoločenských akciách.

Práve na poslednom ročníku Krištáľového krídla vyniesla Petra Toth model od módnej návrhárky Jany Pištejovej, ktorý bol inšpirovaný krojom z&nbsp;Mikovej. Čo to pre ňu po všetkom tom úsilí znamenalo? „Akési symbolické uzatvorenie nášho projektu. Vždy sa snažím svojím zjavom prerozprávať to, čím aktuálne žijem,“ hovorí.

„Janke Pištejovej som kroj ukázala, vysvetlila som jej, čo sme robili, každú jednotlivú časť, a&nbsp;nechala som jej úplne voľnú ruku. Nechcela som ísť na Krištáľové krídlo v&nbsp;kroji, ale chcela som ho mať aspoň takto posunuto symbolicky na sebe.

Janka urobila priesvitnú blúzku v&nbsp;podanom strihu, ako bola na kroji, a&nbsp;dala mi dlhú čiernu áčkovú sukňu. Od začiatku som chcela mať na sebe mikovský čepiec, pretože napriek tomu, že kroj je možno pre niekoho jednoduchý, čierno-biely, tak čepiec je akýmsi krásnym šperkom, ktorý ženy nosili pod šatkami. Ten som chcela s&nbsp;hrdosťou ukázať,“ vysvetľuje.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/sperkarka-petra-toth-urobila-to-co-mohol-mysliet-aj-stat-vdaka-nej-bude-vychode" target="_blank">VO FOTOGALÉRII NÁJDETE AJ UNIKÁTNU FOTOGRAFIU MATKY ANDYHO WARHOLA.</a>

Šperkárka Petra Toth urobila to, na čo mohol myslieť aj štát. Vďaka nej bude na východe...

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Šperkárka Petra Toth urobila to, na čo mohol myslieť aj štát. Vďaka nej bude na východe...

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

POHREB Fedora Flašíka († 66): Na truhlu ktosi fixkou napísal...

Veronika Lackovičová z Dunaja: Na VŠMU som sa necítila dobre aj vinou niektorých pedagógov

FINÁLE Let's Dance: Slzy tiekli potokom, ľudia podržali hviezdu Dunaja

"Byť opäť otcom nebol odo mňa nezodpovedný počin. Bolo to veľmi premyslené," vraví Maroš Kramár

Juraj Kemka a jeho manželka Adriana: Vždy, keď prechádzame hranice, tak...

Hana Lasicová odkryla netušenú vzťahovú väzbu: Čo ju spája so synom Mariána Zednikoviča (†55)

Katka Koščová má výnimočného muža: To, čo dokázal urobiť vo svojom dome, prekvapí

Kamila Magálová otvorene: Kedy sa hanbila v zahraničí priznať, že je zo Slovenska

Výber pre vás