Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Založiť kapelu nebolo jednoduché. Kedy ste sa stretli s prvým vážnym problémom?

V štrnástich rokoch som si vymyslel, že budem hrať v kapele, ktorá bude najslávnejšia na svete a od toho momentu sa začali len problémy – museli sme si zarobiť na nástroje a vybaviť si skúšobňu. Problémy teda riešim už od puberty. Nie som dokonalý, do života ma to naučilo veľa – s každým problémom sa musíme vyrovnať, patrí k životu rovnako ako radosti. Zarobiť na prvé nástroje sme sa snažili každý podľa možností. Ja som brigádoval u otca v elektrárni, chalani z kapely zase chodili kopať električkovú trať z Račianskeho mýta do Rače. Neboli sme maznáčikovia. Môj otec ako muzikant sa nám síce snažil pomôcť, ale všetko sme si museli zariadiť a vybaviť sami.

Zdravotné problémy ovplyvnia všetko. Keď zlyhá zdravie, človek dostane aj strach. Ktorý moment bol najhorší?

Pred dvadsiatimi rokmi mi našli nádor na štítnej žľaze. Ani punkciou nevedeli lekári zistiť, či je to zhubná rakovina, museli ma operovať. Načrtli mi viacero variantov, ako to dopadne, aj čiernych. Najlepší bol, že mi pri zákroku nezasiahnu hlasivky a bude to nezhubné. Našťastie sa tak aj stalo. Neviem zabudnúť, ako sme s kapelou išli pred operáciou na koncert v bývalom Dome ROH a povedal som si, že toto je možno môj posledný... Hlavou mi prebehla aj otázka, prečo ja. Ale v deň operácie som bol optimistický, s lekármi a so sestričkami na Kramároch som žartoval. Pamätám si aj to, že keď mi dali prednarkózovú injekciu, napil som sa vody. Vynadali mi, že to sa nesmie. Musel som čakať dve hodiny, kým ma uspali. Ale prežil som to. Priznávam, dodnes sa veľmi bojím doktorov a zákrokov. Aj nedávno, keď mi kontrolovali na chirurgii cievy, bolo to pre mňa príšerné. Ale musím to prekonať, nemôžem neísť k doktorovi, lebo mám zodpovednosť voči sebe, rodine a okoliu.

Pomohla vám pri prekonávaní problémov s prvými láskami hudba?

Aj ja som bol zamilovaný neopätovanou láskou do spolužiačok. Vždy som mal dojem, že nie som typ chlapca, ktorý sa páči dievčatám a bol som aj menej ofenzívny. Viac som sa sústredil na muziku. Najhoršie bolo pozvať dievča na rande, my sme nemali mobily... Najväčšie problémy som mal s tým, ako to vyjadriť, povedať a dohodnúť sa. Keď už sme na tom rande boli, myslel som si, že je dôležité rozprávať a rozprávať, aby sa to neskončilo po minúte. Priznám sa, prvú lásku si nepamätám. S hudbou však prišlo trošku väčšie sebavedomie. Zistil som, že sa dá muzikou trošku presvedčiť a imponovať babám. Ale je pravda, že aj doteraz nie som príliš akčný.

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/rozhovor-barbora-hlinkova-bliziacej-svadbe-janom-durovcikom-briliantoch-aj-satach-za-4-eura.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">ROZHOVOR: Barbora Hlinková o blížiacej sa svadbe s Jánom Ďurovčíkom, briliantoch aj šatách za 4 eurá</a>

Na trojročné obdobie, keď žil paralelný vzťah s nič netušiacou slovenskou manželkou Alenou (62), s ktorou máte dvoch synov, a českou priateľkou Milušou (46), s ktorou ste si naplánovali dieťa, nie ste hrdý. Prečo vám trvalo tak dlho, kým ste sa priznali a rozhodli pre rozvod?

Som znamenie Váhy – som nerozhodný. Uvedomoval som si, že trápim nielen seba, ale aj okolie, manželku, a aj vtedy ešte len priateľku. Trvalo to niekoľko rokov. Prečo? Hovorím tomu konštruktívny fatalizmus, skrátka som sa spoliehal na osud. Myslím, že veci, ktoré sa majú stať, sa stanú. Aj preto k tomu došlo bez toho, aby som bol muž, ktorý obháňa baby. Nerobil som to a ani som nezháňal mladšiu, proste sme sa stretli a ja som potom tri roky rozšifrovával, čo s tým urobím. Nakoniec sa to rozlúsklo, rozseklo. Chvíľu to bolelo a život ide ďalej. Najhoršie je, keď sa to tutle, a to nemá zmysel. Mohol som to rozseknúť aj skôr, ale už je to tak.

A v akej minúte to prišlo? Nie, neboli tam plače, výčitky ani podmienky na žiadnej strane. Pre tie ženy to prišlo ako blesk z čistého neba a ja som sa musel rozhodnúť, ako problém s dvomi ženami vyriešim. Rolu zohralo aj to, že som mal malého trojročného Benjamína a hovoril som si, že by mal mať otca pri sebe. Chcel som to aj ja. Pochopil som to v jednu hodinu, minútu v noci a odštartoval som sa.

Riešite to, koľko máte rokov, vo vzťahu k manželke, synovi či práci?

Malý Benjamín si občas robí žarty, že má starého fotra, ale toto nie je veľký problém. Áno, ťahá mi na sedemdesiatku, ale stále som aktívny, nezaťažuje ma to ani mentálne, ani fyzicky. Starám sa o seba, raz za týždeň idem na hodinu do fitka, aby som ostal použiteľný. V zime lyžujem, kedysi som sa aj potápal a občas si zahrám futbal s Amforou, čo je klub Amatérskych futbalových rarít – jej členmi sú rôzne osobnosti, napríklad Karel Gott či Jiřina Bohdalová.

Jožo Ráž sa nikdy netajil sympatiami k Vladimírovi Mečiarovi či Robertovi Ficovi. Ako riešite prípadné problémy s politickými názormi v kapele?

Ja politiku neriešim. Mám občas problémy, pretože keď idem s kamarátmi na pivo, začína sa riešiť aj politika. Mňa to nezaujíma, respektíve debata o politike sa končí vhodením hlasovacieho lístka do urny. My robíme spolu muziku a kto koho vzýva alebo akú politickú stranu preferuje, to neriešim.

Dávať po tom, ako sa prevalil váš dvojitý vzťah, deťom morálne ponaučenia do života, je ťažké. Ako to synovia prijali?

Starší Vašo, ktorý je právnikom, a Robo, ktorý študoval na matfyze a venuje sa hudbe, boli vtedy už dospelí. Dokonca starší syn mal zasa ten problém, že sme netušili, že je už otcom. My ako starí rodičia sme to nevedeli. Tiež to bol zamotaný osud. Synovia teda možno aj videli, vedeli a cítili, ako žijeme. Keď sa to dozvedeli, nebolo tam odsúdenie a nedali mi najavo, že by ma chceli zavrhnúť. Pochopili to, máme výborné vzťahy.

Váš syn Benjamín má desať rokov. Čo momentálne riešite?

Najväčším problémom je pre mňa jeho klavír. Ja som ten, ktorý ho núti hrať, aj keď sa mu nechce. Nerobím to však preto, že chcem mať z neho virtuóza, ale hudba patrí k všeobecnému vzdelaniu. Musím byť občas tvrdý, lebo on má svoju hlavu a ja neviem vysvetliť, že je to jeho povinnosť.

Fungovať 50 rokov na scéne si vyžaduje aj schopnosť dohodnúť sa. Boli aj trenice?

Hneď od začiatku sme sa dohodli na tom, že budeme demokraticky o všetkom hlasovať a väčšina rozhodne, čo sa bude diať. Možno aj preto sme tak dlho vydržali. Nikto z nás nikdy nemal tendenciu povyšovať sa alebo si uzurpovať názor. Ak niekto niečo chcel urobiť a ostatní to neodobrili, tak to urobil ako svoj projekt. Napríklad Kamikadze lásky sme v kapele neodsúhlasili, tak to nahral Jožo Ráž pod svojím menom. Spätne sa pesnička dostala do nášho repertoáru, keď sa zistilo, že je to hit. My sme sa nehádali.

ROZHOVOR: Vašo Patejdl o rakovine, dvoch rodinách, peniazoch, konci Elánu aj šoku, ktorý mu prichystal syn

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás