kač

Herečka Mária Kráľovičová zomrela v centre pre seniorov v Bratislave 5.decembra. V pondelok 12.decembra sa v Slovenskom národnom divadle konala posledná rozlúčka. Na doskách, na ktorých stála od roku 1948, vystavili rakvu s jej pozostatkami a vystriedali sa pri nej v čestnej stráži mnohí kolegovia. Medzi tými, ktorí predniesli aj smútočnú reč, bol herec Jozef Vajda. Pripomenul niekoľko spomienok o Maríne, pri ktorých sa dalo zasmiať aj poplakať od dojatia.

"Drahá Marína, priznám sa, že dnešný deň ani nemám pocit, že&nbsp; niekoho pochovávame. Vždy som si o tebe myslel, že si večná. Nemám ten úzkostný pocit ako pri iných kolegoch, ktorí odchádzali dajme tomu &nbsp;po ťažkej chorobe. Ty si sa dožila úctyhodného veku&nbsp; v úžasnej kondícii, v pracovnom nasadení, v plnom zdraví. Ale nikdy nezabudnem na moment, keď som išiel po Gorkého ulici (ulica pri starej budove SND, pozn.red), a predomnou kráčala nádherná žena v sexi koženom kostýme. Ladným pohybom sa mi vzďaľovala," spomínal Jozef Vajda.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

"Ja som si dal tú námahu a pobehol som, lebo som tú kočku chcel vidieť spredu. Bola si to ty. Mala si&nbsp;len 77 rokov. O desať viac ako ja teraz. Vtedy som si pomyslel: Bodaj by aj za mnou v tomto veku takto behali."

"Keď si mala len 80, hrala si premiéru hry S mamou. Prišiel som ťa popľuť a ako sa hovorí, nakopať. V tom období ti zomrel manžel, a ty si mala obrovský problém, že ťa pred premiérou nemá kto objať a že je to po prvýkrát v tvojom živote. S obdivom som sa na teba pozeral a s láskou ťa objal."

"Keď si mala len 86, hrali sme spolu agentúrne divadlo, chodili sme po zájazdoch a niekedy sme mali aj dve predstavenia denne. Spomínam si, že raz ti prišlo ťažko z vyčerpania a ja som ti povedal: Marínka, kašli na to, zrušme predstavenie, nič sa nestane. Ty si sa na mňa pozrela a povedala: Jožko, žiadne predstavenie sa rušiť nebude, ja chcem zomrieť na javisku. Vtedy som si vzdychol: Dúfam, že nie v mojom náručí."

"Potom sme spolu ešte veľa cestovali, chodili po zájazdoch. V noci sme v aute vyčerpaní všetci pospali, len ty si bola hore,&nbsp; dívala si sa z okna a usmievala. Hovorím ti: Marínka spi, oddychuj. Usmiala si sa a odpovedala: Ja tu už dlho nebudem, chcem ešte všetko vidieť. A oddychovať budem v hrobe," povedal Jozef Vajda.

Svoju reč uzavrel takto: "Drahá Marína, som šťastný, že som bol na divadelných doskách súčasťou tvojho života,&nbsp;mohol stáť vedľa teba. Ver mi, budeš nám veľmi chýbať. Zostala si v našej pamäti ako usmiata, úžasná, optimistická a dobroprajná bytosť. Česť tvojej pamiatke."

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/rec-jozefa-vajdu-rozlucke-marinou-kralovicovou-95-objal-ju-dolezitom-momente">FOTOGRAFIE Z POSLEDNEJ ROZLÚČKY NÁJDETE TU.</a>

Reč Jozefa Vajdu na rozlúčke s Marínou (†95): Objal ju v dôležitom momente

Výber pre vás