Hostia Plesu v opere si určite nevšimli, že sympatický mladý muž tancujúci medzi nimi, nemá ľavú nohu. Tak, ako to Jozefovi išlo na parkete, darí sa mu i v športoch. Okrem cyklistiky, ktorej sa venuje profesionálne, si rád zalyžuje, užíva si freeride, zjazd, skialpinizmus, beh, korčule či horský bicykel. Od týchto v niektorých prípadoch až adrenalínových aktivít ho neodradila ani amputácia nohy.

<strong>Foto: Monarch, jozefmetelka.com, Facebook, Profimedia.sk</strong>

„Lyžujem od troch rokov, pred nehodou to bol najmä zjazd a horská cyklistika. V škole som robil tradičné športy ako basketbal, ten bol veľmi obľúbený, biliard alebo pool, stále som chodil do fitka. To bola každodenná záležitosť,“ vraví Jozef. Preto sa niet čomu čudovať, že po nehode na motorke, keď doňho vrazilo auto a prišiel o nohu, sa nedokázal športu vzdať.

V Oxforde sa ocitol ako študent univerzity, ale už rok predtým žil v Londýne. „Išiel som si tam zdokonaliť jazyk, aby potom v škole nebol problém. Založil som tenisovú firmu na predaj tenisových pomôcok a trénoval som ľudí, celkom dobre sa to rozbehlo. Vedel som ponúknuť niečo, čo ostatní nemali – iný prístup. Keďže som bol cudzinec, mal som iný štýl ako domáci. Ľudia to brali a základňa sa mi veľmi rýchlo rozrastala,“ spomína na začiatky vo Veľkej Británii. Po roku nastúpil na univerzitu, kde študoval niečo ako športový koučing.

„Nedá sa to úplne prirovnať našej FTVŠ, ale bolo to niečo podobné. Predmety sa točili okolo športu, biznisu, politiky, globalizácie športu, bola tam psychológia davu a športu, história… Dalo mi to trošku iný pohľad na svet, zahraničné univerzity majú totiž inak štylizovaný proces výučby, ktorý mi sedí,“ vysvetľuje úspešný športovec, ktorému vysokoškolský a potom aj ďalší život skomplikovala vážna nehoda v polovici druhého ročníka. Chyby sa dopustila vodička auta, ktorá doňho napálila. Z motorky vyletel a preletel cez kapotu auta.

„Spravil som kotrmelec, dopadol na zem. To pre mňa nebolo nič nové, na zjazde alebo na horskom bicykli sa človek toľkokrát vykotúľa! Takže prvé desatiny sekundy nič nové, ale potom pozerám a noha sa nehýbala tam, kde by sa mala. Myslel som, že s tenisom bude na pol roka koniec, a uvažoval som, čo s biznisom. Ale ako sme pokračovali ďalej do nemocnice, podľa rečí doktorov som zistil, že to nie je len dvojitá zlomenina nohy. Už to bolo také uf, toto je dosť vážne…

Noha sa zachytila medzi motorku a auto, stiahlo mi kožu zo šľapy, potrhali sa všetky tepny. Na to, aby nohu zachránili, potrebovali obnoviť dve z troch tepien, ale podarila sa len jedna. Napokon som rád, že sa podarila iba jedna. Neskôr som totiž stretol človeka, ktorému sa prihodilo niečo podobné, ale na rozdiel odo mňa mu nohu nechali.

Lenže nefungovala… Absolvoval množstvo neúspešných operácií, kým sa rozhodol pre amputáciu. Až potom začal žiť plnohodnotný život. Niekedy ide o to, že tá sprostá ľudská vlastnosť, že si potrebujem niečo zachrániť, práve brzdí v živote,“ opisuje zlomové chvíle.

Niektorí lekári boli za záchranu Jozefovej nohy, iní proti. Všetko s ním konzultovali a dali mu na výber. „Povedal som, nech ju skúsia zachrániť, ale dnes už by som im to nepovedal. Zahŕňalo to aj odobratie svalov z chrbta a kože. Dopadlo to neúspešne. Po troch týždňoch a niekoľkých ťažkých operáciách padlo rozhodnutie, že noha musí ísť preč.“

Jozef neprepadol depresii. Pragmaticky sa postavil k rozbehnutému úspešnému biznisu. Dokázal si povedať, že s tenisom je koniec. „Nevidel som význam pokračovať v niečom, čo už nemôžem zlepšiť. Ale nepoložilo ma to, veď napokon, nestratil som hlavu… Bola to pre mňa síce istá nevedomosť, čo bude, lebo zobudiť sa bez nohy je iné ako zobudiť sa s ňou. Nevedel som, ako na to zareagujem…

Samozrejme, prišlo mi to ľúto, ale povedal som si, že viem, čo chcem od života. Nevidím zmysel zamýšľať sa nad tým, čo bolo. Treba si z toho zobrať ponaučenie a ísť dopredu. Plakať nad rozliatym mliekom je úplná hlúposť. Treba kravu opäť podojiť a mať zase mlieko,“ so smiechom inšpiruje možno aj iných v podobnej situácii.

Po prepustení z nemocnice nastúpil na rehabilitácie. Začal so základnou protézou, dnes sa môže pochváliť nohou za vyše šesťdesiattisíc eur. „Tá prvá bol len rám so vzduchovými vankúšmi, aby si noha zvykala na inú záťaž. Potom som dostal ďalšiu protézu, štandardnú. Neskôr som sa spojil s organizáciou, ktorá sa zaoberá mladými aktívnymi ľuďmi, ktorým sa stanú takéto nehody. Odvtedy sa to už roztočilo s protézami iného levelu. Mohol som začať robiť športy na vyššej úrovni. Od minulého roku jazdím vo svetovej elite, na profesionálnej báze.“

Dnes Jozef disponuje viacerými nohami, prispôsobuje si ich podľa toho, ktorému športu sa práve venuje. „Vymysleli sme nový systém, už nevyrábame celé nohy, ale mám na nej objímku z uhlíkových vláken. Pod ňou sú nadstavce, ktoré podľa potreby vymieňame. Je ich toľko, že ich už ani nepočítam, minimálne dvanásť. Netreba si na ne nejako špeciálne zvykať.

Ak sa mení len spodok, akoby ste si menili topánku. A väčšinou je to tak aj s materiálom z uhlíkových vláken. Ak sa robia nové, chvíľu trvá, kým sa vyformuje. Ako keby vám robili topánky na mieru,“ približuje pocit z rôznych náhradných nôh.

Začiatkom marca ho čakajú majstrovstvá sveta v Los Angeles, pred nimi sa bude pripravovať v Anglicku na velodróme. „Verím, že to zasa dobre dopadne. Chcel by som opäť pretekať vo svetovej elite s ,dvojnožcami‘ a verím, že to naďalej pôjde veľmi dobre. No tento rok by som chcel mať aj trošku pokojnejší. Chystám sa na paralympiádu do Tokia 2020, a kým sa ten kolotoč roztočí, treba si trochu oddýchnuť a načerpať sily,“ dodáva Jozef odhodlane.

<a href="https://www.pluska.sk/zena/celebrity/menej-je-niekedy-viac-ktorej-herecke-znicilo-bujne-poprsie-karieru.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)"><strong>Bujné poprsie zničilo českej herečke kariéru: FOTO zoznam najznámejších dekoltov, tieto dámy preslávil práve ich výstrih!</strong></a>

Prišiel som o nohu, nie o hlavu: Paralympionik Jozef Metelka si užíva život naplno!

Výber pre vás