Tomáš Maštalír momentálne hrá bláznivú postavu v seriáli Pán Profesor. Jeho študentov štáb hľadal pomocou kastingov, ale pár oslovili aj na ulici a v kaviarni.

„V&nbsp;trinástich som sa bol kúpať vo Váhu. Moja hlava si vymyslela, že ide plávať do jeho prúdu. Neodhadol som jeho silu a tridsať metrov ma unášal tak, že som kričal. Ale nikto ma nepočul… Nemal som viac síl na plávanie, už som videl vodu nad hlavou. Klesajúc stále hlbšie som pomaly strácal aj dych. Vtom som zacítil pod nohami dno a z posledných síl som sa vydriapal na breh. Našťastie som sa neutopil. Vtedy som si uvedomil cenu a krehkosť môjho života. Mohlo sa stať čokoľvek a už by som tu nebol.“

Adam Bardy: Vojak z povolania miluje adrenalín

„Ľudia z môjho okolia vedia, že sa snažím tráviť čo najviac času niekde vonku a mám celkom rád extrémy. Takže keby som im povedal, že som vyšiel na najvyššiu horu sveta v šľapkách alebo plával so žralokmi, prekvapilo by ich to asi menej ako to, že hrám postavu v seriáli. Možno to bude aj mojím povolaním, hoci práca vojaka s herectvom nemá veľa spoločného, ale práve to ma na tom baví.“

„Najbizarnejšia vec, ktorá sa mi v poslednom čase stala, bola cestou domov zo Slovinska. Oslavovali sme tam s kamarátmi zo zahraničia Nový rok a naspäť som už cestoval sám autobusom. Na diaľnici, pričom to nebolo ani na hraniciach, nás odrazu odstavila polícia a od všetkých ľudí si pýtali doklady. Mňa si ako jediného zo 45 ľudí „náhodne vytypovali“ a prehádzali mi tašky. Očividne mali so mnou nejaký problém, keďže nás pustili až po jeden a pol hodine. A&nbsp;to som mal vtedy krátke a&nbsp;nezafarbené vlasy.

Zvyšku autobusu policajti ani nepozreli doklady.&nbsp;Cítil som sa pred cestujúcimi naozaj hlúpo a celú cestu som dúfal, že sa to na hraniciach nebude opakovať. Asi som sa im nepáčil, no nakoniec to celé dobre dopadlo, hoci som sa domov dostal trochu neskôr.“&nbsp;

„Mám veľa bizarných príhod, ale tie sa nesmú písať, iba rozprávať. Raz sa mi prihodila taká situácia, keď som s kamarátom išiel bratislavským Starým Mestom a na jednej ulici sme stretli v priebehu pár minút šiestich ľudí, ktorí nás lanárili do ich podniku. Všetkých sme oklamali, že im nerozumieme, lebo sme Argentínčania. Až sme narazili na posledného, ktorý bol Španiel. „Argentina? Espaňol!“ vykríkol a spustil na nás niečo po španielsky.

My sme mu odpovedali tiež po španielsky, ale určite to nedávalo žiaden význam, boli to vymyslené slová a každý normálny človek by rozoznal, že po španielsky nevieme ani ceknúť. Španiel sa na nás nechápavo pozrel a my sme mu vzápätí povedali, že nerozumie nášmu argentínskemu prízvuku. Na to nám on odpovedal iba „yes“ a my spokojní, že sme zvládli aj posledné stanovisko, odišli sme ďalej svojou cestou.&nbsp;Ešte by som o&nbsp;sebe prezradil jednu bizarnú vec.

Tí, čo ma poznajú, vedia, že sa bojím nových vecí. Napríklad keď mi volá cudzie číslo, tak panikárim. Alebo keď mám osloviť nejakého človeka. O to viac, keď je to dievča.“

Krištof Králik: Predvádzal pre Dolce &amp; Gabbana

„Najbizarnejší bol určite môj začiatok v&nbsp;modelingu, keď som v&nbsp;priebehu dvoch týždňov zistil, čo je to fashion week, dostal som od maminy na Vianoce letenku, letel do Milána a&nbsp;rovno som pracoval pre Dolce &amp; Gabbana a&nbsp;Versace. Nikto by o mne asi nepovedal, že som majiteľ tímu Gravity, ktorý zastupuje českých a&nbsp;slovenských profi hráčov počítačových hier.“

Matúš Kolárovský: Opatroval starých ľudí

„Nikto by o&nbsp;mne nepovedal, že pochádzam z&nbsp;Petržalky aj som sa tam narodil. Ďalšia vec, ktorú o&nbsp;mne donedávna nevedelo veľa ľudí, je, že som bol brigádnik v&nbsp;starobinci. Moja práca tam spočívala v&nbsp;tom, že som sa s&nbsp;klientmi rozprával, hral&nbsp;spoločenské hry, kŕmil ich a podobne. Skončil som s&nbsp;tým, keď som začal viac robiť modeling a veľa som cestoval.

S&nbsp;tým sa spája aj jedna z&nbsp;bizarnejších situácií, keď som bol pozvaný na narodeninovú párty svetovo známeho rapera Wiza Khalifu.“

Predvádzal pre Dolce & Gabbana! Tomáš Maštalír schytal takýchto kolegov

Výber pre vás