Martina Korbašová

Večne usmiata a spokojná herečka Lucia Siposová (37) sa jedného dňa rozhodla, že si splní sen. Vždy chcela mať svoj kabaret, a keď sa v roku 2015 vrátila z Ameriky, nadobudla pocit, že nastal čas na vlastnú večernú šou.

„Dlho som to odkladala, pretože nebola správna konštelácia hviezd. Keď som sa do toho pustila, zrazu mi začali chodiť do cesty rôzne znamenia, ktoré ma vyzývali na to, že kabaret predsa len treba otvoriť. Napríklad mi niekto povedal, že videl na prenájom zaujímavý priestor a podobne,“ hovorí herečka. No zháňanie miesta a zariadenia bolo oproti tomu, čo ju čakalo, iba prechádzka ružovou záhradou.

„Ešte bolo pre mňa dôležité, či náš dvorný režisér a umelecký šéf Vašo Púčik pôjde do toho so mnou. Sama by som to nikdy nedokázala. Trvalo mu asi dva mesiace, kým sa rozhodol, ale nakoniec sa mu tá myšlienka zapáčila. V našej brandži je to aj tak, že robíte i predstavenia, ktoré sa vám až tak veľmi nepáčia. No a na takomto vlastnom projekte si to môžete vykompenzovať,“ hovorí Lucia otvorene.

Až do tejto chvíle znie všetko ideálne, ako z motivačnej knihy. Lenže Luciin podnikateľský začiatok ani zďaleka nebol bezproblémový.

Z bohémky, umelkyne a ženy, ktorá si užívala život plnými dúškami, sa zrazu stala vystresovaná biznismenka. Lucia sa zaradila k typickým slovenským poctivým podnikateľom, ktorí nepoznajú soboty, nedele a na to, aby uživili rozbiehajúci sa biznis, nielenže potrebujú úver, ale aj ďalšiu robotu. „Keby som vedela, koľko nervov a obmedzení ma to bude stáť, asi by som do toho nešla. Neviem. Je zázrak, že som vôbec prežila tie prvé tri mesiace po otvorení. Ten stres by som už znova nechcela zažiť. Ale na druhej strane to bola úžasná škola života,“ tvrdí rozhodne.

Všetko sa začalo, keď už kabaret otvorila. Obavy, či sa niekto príde pozrieť, ju trápili každý deň, až sa stali skutočnosťou. Väčšina stoličiek ostávala prázdnych, no Lucia kolegov umelcov vyplatiť musela aj tak.

„Niekedy sa stalo, že neprišiel nikto! Vyplatila som účinkujúcich a išli sme domov. Bolo to pre mňa nesmierne ťažké, fakt som strácala zdravý rozum. Mala som pocit, že každý deň prichádzam o stovky eur. Chcela som to okamžite zavrieť, každý deň som sa triasla, bála som sa, že prídem úplne o všetko – peniaze, zdravie… Vtedy som začala robiť za troch. Spanikárila som, že nebudem mať žiadne peniaze, iba dlhy. Jednoducho klasický podnikateľský príbeh. Zastavila ma až choroba. Skončila som v nemocnici, musela som ísť na operáciu. Ale rýchlo som sa z toho zotavila a konečne som spomalila,“ usmieva sa Lucia.

Lucia vysvetľuje, že nikdy nebola typ vorkoholičky a všetko vždy robí s pokojom. Rada si užíva a vychutnáva život, vie oddychovať ani neberie každý kšeft. „Lenže keď si rozbehnete podnikanie, do ktorého vložíte vlastné peniaze, vtedy idete nonstop, dávate oveľa viac, ako prijímate, a tak sa dostávate do absolútnej nerovnováhy. Nevidíte na koniec tunela. Ten koniec vám ukáže až vaše podlomené zdravie. Mesiac som si dala úplné voľno. Premýšľala som a povedala som si, čo sa vlastne môže stať. S peniazmi alebo bez nich, nejako už len bude. Zbavila som sa strachu o peniaze, uvoľnila som sa a zrazu mi prišla do cesty príjemná práca, ktorá ma nevyčerpávala – seriál Prázdniny a v Česku Čierne vdovy. Dostala som veľkú reklamu, čo mi nesmierne pomohlo. Takže pánbožko mi to všetko vykompenzoval. Aj súkromný život sa mi upratal. Zase som začala cestovať, stretla som súčasného priateľa, každú nedeľu vypnem telefón a užívam si voľno. A k tomu všetkému, kabaret sa konečne rozbehol! Takže to stálo za to. Už mávame aj vypredané,“ hovorí herečka.

Lucia Siposová priznala, že keď keď zažívala najťažšie chvíle, nedržala ju nad vodou viera, že sa to rozbehne, ale zodpovednosť. „Nemohla som sa zložiť kvôli ľuďom, ktorí do toho so mnou išli. Chceli hrať, skúšali, mali z toho radosť. Nemohla som im ukázať svoje zúfalstvo, strach a pochybnosti. Navonok som musela rozdávať energiu pre nich aj pre tých pár divákov, ktorí prišli. Neviete si predstaviť ten pocit, keď vidíte, že vám v podniku sedí pätnásť ľudí, čiže ste vo veľkom mínuse, a vy musíte hrať, spievať, rozosmievať ich a tváriť sa, že svet je gombička. Nemali sme peniaze na reklamu, takže sme boli odkázaní iba na to, že ľudia budú nadšení a povedia to ďalším a ďalším, ktorí prídu.Takže sme vždy hrali naplno a budeme tak hrať stále. Pred plnou sálou aj pre desať ľudí,“ hovorí herečka.

Najhoršie mesiace v živote herečky Lucie Siposovej. Prichádzala o zdravý ROZUM

Výber pre vás