Martin Novák zo šou Na nože: V nemocnici mu došlo, že musí urobiť radikálny rez v živote

Martin Novák zo šou Na nože: Manželku Hanku mu závidia - má vzácnu vlastnosť

Martin Novák zo šou Na nože má špeciálny stravovací režim: Prečo neraňajkuje

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Vysoký usmiaty „sympaťák“ Martin Novák urobil po rokoch vo svojom živote pomerne radikálnu zmenu. Pochopil, že je čas urobiť si viac priestoru pre rodinu. Zastihli sme ho práve v&nbsp;čase, keď bol zobrať svojich synov zo škôlky a&nbsp;školy. „S&nbsp;manželkou, ktorá po materskej nastúpila do práce, to máme podelené tak, že ak nemám nejaké aktivity, snažím vyzdvihnúť deti ja. Aby sa nemusela naháňať cez celé mesto. Striedame sa, veď sú to naše spoločné deti,“ povedal.

Nebýva to tak všade...

Ani ja som nebol ten najvzornejší otec, mal som strašne veľa povinností a&nbsp;bol som rád, keď sa mi naskytol jeden deň voľna. Ale teraz, keď som pustil reštauráciu „k&nbsp;vode“, mám trochu viac voľného času a&nbsp;rád ho trávim s&nbsp;deťmi. O&nbsp;chvíľu si pôjdeme urobiť domáce úlohy, potom na tréningy.

Keď synov poobede vyzdvihnete, je prvá otázka o&nbsp;tom, čo jedli na obed v&nbsp;jedálni?

Ani nie, ale je pravda, že keď som dnes vzal trojročného syna zo škôlky, opýtal som sa, či to bolo dobré a&nbsp;či sa dobre najedol. (Úsmev.)

Hovorí sa, že ráno robí deň, čo ste mali dnes na raňajky?

Neraňajkujem, pretože sa snažím trochu udržiavať vo forme, čo znamená, že už pár rokov chodím na box. Ráno odprevadím deti, odchádzam na tréning a&nbsp;moje prvé jedlo je okolo jedenástej-dvanástej na obed.

Dáva vám box viac z&nbsp;fyzickej alebo mentálnej stránky? Viete si vyboxovať napríklad zlosť?

Veľa ľudí má box zafixovaný ako agresívnu aktivitu, ale podľa mňa je to v&nbsp;prvom rade olympijský šport, ktorý cibrí fyzičku, taktiku, odolnosť a&nbsp;húževnatosť. Keď vám niekto hneď ráno „vyklepe boky“, aspoň sa vám vyplaví veľa endorfínov. Nevidím za tým žiadnu agresivitu, naopak, myslím si, že keď si je človek vedomý svojej fyzickej sily a&nbsp;je vďaka športu silný aj mentálne, dokáže sa ovládať, pomáha mu to nenechať sa vyprovokovať. Keď ste napríklad niekde na pive a&nbsp;niekto začína byť múdry, len mávnete rukou, otočíte sa, idete preč, načo vyrábať zbytočný konflikt. Skrátka, tento pokoj mi dáva hlavne šport, veľa fyzického pohybu. V&nbsp;klube, kde sme skvelá partia, som už od roku&nbsp;2010.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Pomáha vám „vyklepávanie bokov“ znášať fyzickú bolesť v&nbsp;bežnom živote? Napríklad keď ste v&nbsp;lete riešili žlčník...

Som veľmi fyzicky odolný, ale so športom to súvisí len málo. Od detstva som vôbec neriešil rozbité kolená, oprášil som sa a&nbsp;išiel ďalej. Určite mám posunutý prah bolesti, tak som sa skrátka narodil. Asi jediné, pre čím mám rešpekt, je zubár. Nie je to panický strach, ale je to pre mňa brutálne nepríjemná vec, aj keď zubárka, ku ktorej chodím roky, je moja kamarátka. Vždy sa jej pýtam: „Ako toto môžeš robiť? Pískanie vŕtačky, zápach spáleného zuba…“ A&nbsp;ona vždy na to: „Ako môžeš variť v&nbsp;kuchyni celý deň? Ja mám doma niečo urobiť a&nbsp;ide ma poraziť.“ Všetci sme skrátka na niečo predurčení.

Chvalabohu. Okrem boxu máte ako koníček aj poľovanie. Ide skôr o&nbsp;vzrušenie zo strieľania alebo o&nbsp;pokoj na posede?

Veľa sa venujem aj športovej streľbe. Mám šťastie na kamarátov, z&nbsp;ktorých sú mnohí v&nbsp;silových zložkách, tak sa aj vďaka nim zdokonaľujem. V&nbsp;prvom rade je to čas strávený s&nbsp;dobrými ľuďmi aj radosť z&nbsp;toho, že vidím svoj progres v&nbsp;strieľaní, ale aj sebakontrola a&nbsp;veľká zodpovednosť. A&nbsp;čo sa týka poľovačky… Môj dedo bol poľovník, chodieval som s&nbsp;ním do lesa už ako malý chlapec. Ale nikdy som nemal to šťastie ísť s&nbsp;ním poľovať, pretože zomrel, keď som bol ešte dieťa. Vždy som miloval prírodu… S&nbsp;mojím bratrancom sme sa hocikedy počas roka vybrali bivakovať do hory. Som skrátka mužíček, ktorý rád chodí do lesa a&nbsp;má s&nbsp;tým spojené aj poľovanie. Ale vzrušenie z&nbsp;lovu je len posledná fáza, predtým sa treba o&nbsp;zver postarať, nosiť do lesa seno, soľ...

Máte svoje úlovky aj na tanieri?

Asi deväťdesiat percent mäsa, ktoré doma zjeme, ulovím. Takže u&nbsp;nás nie je eko a&nbsp;bio žiadne klišé, jeme naozaj zvieratá, ktoré behajú v&nbsp;lesoch a&nbsp;vyberajú si z&nbsp;nich pre seba to najlepšie.

Ste poľovník, ktorý má svoje trofeje v&nbsp;podobe parohov na stene či poličke?

Nie, nemám v&nbsp;byte či v&nbsp;garáži vystavené trofeje, to nie je nič pre mňa. Poľovačku beriem pragmaticky, lovím pre jedlo a&nbsp;pre tichý pokoj na posede. Aj pred pár dňami som bol štyri hodiny v&nbsp;lese a&nbsp;verte, je neskutočný zážitok vidieť alebo počuť jelene v&nbsp;ruji, ako kričia zo všetkých strán.

Nie každý vie pripraviť divinu, vraj je to umenie...

Ani nie, myslím si, že je to skôr blok v&nbsp;hlave ľudí. Divina sa najmenej objavuje na stoloch, čo je veľká škoda, lebo potom jeme všelijakú dopovanú hydinu alebo bravčové od severných susedov… Pritom divá zver je na Slovensku extrémne premnožená, máme ju na dosah a&nbsp;ani cena vôbec nie je extrémna. Taký jeleň má mäso podobné hovädziemu a&nbsp;je zdravý aj cenovo porovnateľný. Ide však o&nbsp;ľudí, nie každý má divinu rád.

Dá sa v&nbsp;reštaurácii spoznať „dobre urobená divina“?

To si už musí každý konzument sám odpovedať na otázku, či mu chutilo. Čo sa týka mňa, nebolo jesene a&nbsp;zimy, keď by som nemal na jedálnom lístku divinu. Je mi to blízke. Viem, že ľudia nemajú k&nbsp;tomuto mäsu hocikde prístup, ja som ho v&nbsp;reštaurácii ponúkal vždy a&nbsp;vždy to bolo obľúbené, veľmi dobre sa predávalo.

Ste fanúšikom tetovaní. Máte niektorý zo svojich koníčkov, ku ktorým patrí zrejme aj varenie, symbolicky zvečnený na tele?

Nedal som si vytetovať žiadneho boxera či boxerské rukavice, ale mám na koži pár bojovníkov aj obrázky spojené so športovou streľbou. Niektoré tetovania mi pripomínajú rodinu a&nbsp;iné zasa rôzne udalosti, ktoré sa udiali v&nbsp;mojom živote.

Vyjadrili ste sa, že v&nbsp;štyridsiatke prichádza v&nbsp;gastre dôchodok, vy ste si naozaj dali od reštaurácií pauzu. Je za tým len únava?

V&nbsp;lete som mal len 39 rokov. (Úsmev.) Ale už som si dal prestávku, pretože gastro, to je aj práca s&nbsp;ľuďmi, čo je náročné aj psychicky. V&nbsp;tomto momente bola práca v&nbsp;reštaurácii asi na poslednom mieste mojich hodnôt. Považoval som za potrebné to odstrihnúť, pretože ma to ťažilo, a&nbsp;aj práve preto som dnes mohol svojich chlapcov odviesť do školy a&nbsp;do škôlky, potom ich z&nbsp;nej zobrať a&nbsp;ísť sa s&nbsp;nimi hrať, urobiť úlohy a&nbsp;zaviesť staršieho na tréning. Zajtra si to môžeme<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/celebrity/martin-novak-sou-noze-meria-204-cm-manzelku-schova-dlane" target="_blank"> s&nbsp;manželkou</a> zasa podeliť, každý sa postaráme o&nbsp;aktivity jedného syna. Veľmi mi to už chýbalo. Moji synovia majú deväť a&nbsp;tri roky a&nbsp;ich otec celý čas, odkedy je s&nbsp;ich maminou, nepoznal nič iné, len kuchyňu. Zrazu je otec doma a&nbsp;nepríde o&nbsp;polnoci. Aj zajtra, keď sa manželka vráti z&nbsp;práce, budem doma. Uvedomujem si, že polovicu života staršieho syna som pri ňom nebol, niečo som budoval. Dnes to už mám vybudované a&nbsp;mám možnosť povedať si, čo je pre mňa podstatné a&nbsp;čo nie. Sme zabezpečení, vieme fungovať a&nbsp;hlavne som s&nbsp;deťmi, pretože o&nbsp;pár rokov pôjde každý po svojom, možno sa rozbehnú do sveta a&nbsp;čo budem mať ja? Budem mať kariéru, peniaze, ale budem mať aj s&nbsp;nimi vzťah?

Manželka sa určite potešila.

Mám to šťastie, že mi žena veľakrát otvorila oči. Aj v&nbsp;tomto prípade. Povedala: „Sme spolu dlho, viem, čo si v&nbsp;živote chcel dosiahnuť, vždy som stála pri tebe, ale máme teraz možnosť zvoľniť trošku tempo, tak sa podľa toho zariaď.“ Chvíľu to trvalo, pretože už keď som skončil v&nbsp;reštaurácii na zámku v&nbsp;Pe­zinku, rozmýšľal som, že si dám pauzu, ale viete, niekedy sa ťažko odoláva ponukám, keď vás niekto „uvarí“. Tak som začal budovať novú reštauráciu, ale len som tlačil pred sebou veci, ktoré ma ťažili. Preto som s&nbsp;tým po roku skončil. Takže teraz som si dal pokoj a&nbsp;znovu sa nadýchnem.

Nechýba vám predsa len varenie?

Mne to už teraz, po troch mesiacoch, chýba, nemusíme si klamať, ale na druhej strane si užívam, čo mám doma. Môžeme ísť ako rodina niekam spolu bez toho, aby som musel rozmýšľať dva mesiace dopredu, ako zalepím zmeny. Úplne v&nbsp;pohode sa vezmeme a&nbsp;ideme s&nbsp;manželkou napríklad do Prahy, keď dostaneme chuť.

Je to inšpiratívne, no nie každý má odvahu urobiť radikálny rez alebo sa mu nepodarilo zabezpečiť sa. Potom sa hnevá na seba alebo na svet...

Treba urobiť jednoducho radikálny rez. Ani ja som špeciálne neplánoval túto pauzu. Keď som bol pár dní v&nbsp;nemocnici so žlčníkom, celé mi to došlo. Rozprával som sa sám so sebou, a&nbsp;tak mi z&nbsp;toho vyplynulo, že treba urobiť ten radikálny rez.

V&nbsp;šou Na nože ste veľakrát vyčítali majiteľom reštaurácií, že trávia v&nbsp;práci priveľa času na úkor rodiny. Zdá sa však, že vy ste spadli do toho istého.

Áno, upozorňoval som ich na to, len medzi nami bol istý rozdiel. Ja som si voľný čas ubral tým, že okrem svojho podniku som mal ešte iné marketingové aktivity a&nbsp;točil som Na nože. Do toho prišlo Let’s&nbsp;Dance… Bola to síce zábava, užili sme si, ale nemohol som zavesiť prácu v&nbsp;reštaurácii na klinec. Viete, práca v&nbsp;gastre je ideálna šesť dní v&nbsp;týždni, päť dní v&nbsp;týždni je málo, sedem dní je optimum. Musel som teda svoju neprítomnosť niekde doháňať a&nbsp;ani bežné problémy, ktoré sa v&nbsp;gastre riešia, nezmizli len preto, že som nakrúcal. Takže pri majiteľoch reštaurácií, ktorí mali na rozdiel odo mňa „len“ svoj podnik, som videl, že keby ho viedli dobre, mohli by si dovoliť zobrať štyroch kuchárov a&nbsp;nemuseli by byť v&nbsp;kuchyni oni.

Patríte k&nbsp;ľuďom, ktorých upokojuje jedlo?

Milujem, s&nbsp;prepáčením, žrať. (Smiech.) Aj preto cvičím, aby som sa mohol poriadne najesť dobrého jedla. Milujem skrátka chute... Milujem si dať dobrý olivový olej s&nbsp;dobrým chlebom a&nbsp;k&nbsp;tomu rajčinu alebo dobrý syr s&nbsp;hroznom či upečenú kožu z&nbsp;bravčového kolena. Je milión chutí, ktoré mi v&nbsp;hlave vybuchnú a&nbsp;urobia radosť.

Ste aj nočný vyjedač chladničky?

Nie, pretože teraz sa stravujem tak, že 16 hodín nejem, osem hodín jem. No a&nbsp;pauza od jedla je práve od ôsmej večer do rána do desiatej-jedenástej. Ale niekedy si urobíme s&nbsp;mojou drahou manželkou pekný večer, že si dáme fľašu vína a&nbsp;už rozmýšľame, aké syry by sme si k&nbsp;tomu nakrájali. (Smiech.) A&nbsp;už to ide. Je to však výnimočné.

Chlap sa stále vníma ako živiteľ rodiny, ktorý by nemal mať slabé chvíle, lebo musí byť ako skala, opora. Ale aj muži majú ťažké dni. Je pre vás manželka oporou, prístavom, ktorý upokojí?

Moja žena ma veľmi zmenila v&nbsp;mnohých veciach a&nbsp;myslím si, že veľa mužov by chcelo mať takú manželku. U&nbsp;nás je to tak, že nemám problém odísť na tri-štyri dni z&nbsp;domu, potom prísť na jeden deň a&nbsp;opäť sa vzdialiť. Doma nepočúvam nič typu: Nemôžeš! Nejdeš! Kedy prídeš?! Máme medzi sebou všetko vyjasnené, dôverujeme si. Skrátka potrebujem mať niekedy ten svoj „klídeček“, potrebujem vypadnúť. Moja manželka to má trošku ťažšie, lebo synovia sú na ňu viac naviazaní, pretože som nebýval veľmi doma. Ale ja ju stále vyháňam, nech ide niekde s&nbsp;dievčatami na víkend... Teraz, keď začala chodiť po materskej do práce a&nbsp;ja som doma, musím poslúchať, lebo ona je živiteľka. (Úsmev.) Ráno jej poviem: Mama, choď do roboty zarobiť, ty si bola tri roky doma, teraz je rad na mne… Žartujem, samozrejme. Fungujeme normálne ako každý iný pár, máme super dni, dobré dni aj dni, keď sa vieme na seba zamračiť. Ale všetko v&nbsp;rámci normy. Veď predsa ženy sú z&nbsp;inej planéty ako muži, takže nie vždy je všetko kompatibilné.

Uzavrime to témou gastro. Takže keď manželka odíde na víkend s&nbsp;kamarátkami, môže si byť istá, že synovia sa hladom mučiť nebudú...

Samozrejme. Som typ otca, ktorý prebaľoval, kŕmil, nechával odgrgnúť, mne nerobilo problém nič. My sme traja „parťáci“, všetko zvládneme. A&nbsp;keď sa menší syn občas spýta, kedy príde mamina, viem, že to musím prehodiť nejakou aktivitou či výletom.

Vaša mamina vám vraj kedysi povedala, aby ste šli za kuchára, lebo budete aspoň v&nbsp;teple a&nbsp;vždy najedený. Poviete aj vy túto vetu svojim synom?

Mala pravdu, v&nbsp;kuchyni je až horúco, niekedy až moc, ale s&nbsp;tým jedením je to tak, že my kuchári sa často máme čas najesť až večer. A&nbsp;či chcem, aby boli synovia kuchári? Na jednej strane by som bol hrdý tatko, že mám syna kuchára, aj keď viem, že je to brutálne náročná robota. Dal by som mu určite nejaké rady a&nbsp;typy a&nbsp;zo začiatku by som mu pomohol, ak by robil u&nbsp;mňa. Na druhej strane im hovorím, nech sa radšej dobre učia, nech robia radšej plastických chirurgov, rozvodových právnikov a&nbsp;bude im sveta žiť. Starší syn je zatiaľ technickejší, má rád vlaky, zaujímajú ho lietadlá. Ani tento odbor by nebol zlý, lebo letenky sú tiež celkom drahé. (Úsmev.) A&nbsp;malý je zatiaľ všade –&nbsp;keď varím, pritiahne si stoličku a&nbsp;varí so mnou. O&nbsp;päť minút už žehlí so ženou… Stále je v&nbsp;pohybe. Ešte máme pár rokov čas, uvidíme, ako sa budú vyvíjať. V&nbsp;každom prípade im budeme nápomocní pri rozhodovaní, ale bude to ich voľba.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/martin-novak-sou-noze-nemocnici-mu-doslo-musi-urobit-radikalny-rez-zivote" target="_blank">POZRITE SA VO FOTOGALÉRII NA MARTINA AKO OTCA, BOXERA ČI POĽOVNÍKA.</a>

Martin Novák zo šou Na nože: V nemocnici mu došlo, že musí urobiť radikálny rez v živote

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Martin Novák zo šou Na nože: V nemocnici mu došlo, že musí urobiť radikálny rez v živote

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Miss Slovensko 2012 čakala svetová kariéra: Stala sa najhoršia vec

Juraj Kukura na Filmovom chodníku slávy: Urobil nečakané gesto

Monika Hilmerová tesne pred 50-kou: Otec bol pre mňa vzorom! Mama ju podporila, keď...

Tatiana Kukurová prežila s manželom aj ťažké časy. "Áno, stále si vykáme," hovorí.

Boľavá spoveď exmanželky Martina Magála (†49): Nebola som schopná ani veriť, že sa to stalo

Mladoženáči v šesťdesiatke: Müller, Vajda, Patejdl, Gott... Kto si vzal o 40 rokov mladšiu?

Bývalí televízni milenci Dobrík a Šagátová: Ako sa rokmi zmenili ich osudy

Výber pre vás