Lujza Garajová Schrameková chodí na natáčanie v nezvyčajnom outfite: Kolegovia sa mi už smejú

Lujza Garajová Schrameková: Namiesto fľaše vína si na zájazdy s kolegami brávame...

Lujza Garajová Schrameková sa chystá v Košiciach na veľkú vec: Telu dá zabrať

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Herečka Lujza Garajová Schrameková je typická žena, ktorá zvládne viac činností naraz. Keď sme sa jej dovolali, práve pribehla na obed domov z&nbsp;nakrúcania, aby navarila a&nbsp;potom si odbehla naspäť. „Sekundu, len si dám slúchadlá a&nbsp;ochutnám, či je zálievka na kura zo sójovej omáčky, z&nbsp;grilovacieho korenia a&nbsp;medu vyvážená,“ zasmiala sa.

Niekto si cez pracovnú pauzu vyloží nohy a&nbsp;medituje. Dá sa zrelaxovať aj pri sporáku?

Pre mňa je to spojenie príjemného s&nbsp;užitočným. Na pľac sa vrátim o&nbsp;druhej poobede a&nbsp;budem tam do šiestej, takže keď prídem domov, večera už bude prichystaná. Mám veľmi rada momenty, keď sa všetci zídeme za jedným stolom, ale stáva sa to raz za týždeň, niekedy raz za dva týždne. Časový manažment je u&nbsp;nás skrátka náročnejší, tak sa vždy teším, keď sa nám podarí zladiť sa. A&nbsp;dnes je práve ten deň… Skrátka, tým, že hrám v&nbsp;dvoch zájazdových predstaveniach, som aj veľmi veľa na cestách a&nbsp;bolo to tak až do začiatku letných prázdniny. Dcéra sa na mňa aj trochu mračila, že to už preháňam. Chodievame s&nbsp;kolegami aj na štyri-päť dní na východ, kde hráme v&nbsp;rôznych mestách, a&nbsp;teda musia byť z&nbsp;mojich detí „samostatníci“. Veľa vecí si už manažujú samy, ale to maminkino teplé jedlo vtedy nemajú, tak keď som doma, snažím sa im to vynahradiť.

Je viacero povolaní, pre ktoré mamy po večeroch chýbajú. Mávate napriek tomu výčitky?

Samozrejme, materstvo je pre mňa jedna veľká výčitka. (Smiech.) Ale je to krásny paradox, že až keď som sa stala mamou, pochopila som tú svoju, ktorá je tiež herečka. V&nbsp;detstve som jej vyčítala, že by mala byť doma častejšie. Videla som, že maminy spolužiakov boli doma, keď prišli zo školy. Dnes už viem, že som vnímala iba nejakú časť jej práce. Snažím sa dnes odovzdať deťom to, akou obrovskou devízou je, keď máte radi svoju prácu. Ja tú svoju milujem, rada do nej chodím, teší ma výsledok, teší ma to, že chodíme po kultúrnych domoch a&nbsp;robíme ľuďom radosť. Pamätám si, ako to cez koronu veľmi chýbalo mojej psychike a&nbsp;celému môjmu bytiu. Herectvo bolo vždy mojou súčasťou, od svojej dvadsiatky som bola v&nbsp;Radošinskom naivnom divadle. 

Môj muž ma stretol už ako zájazdovú herečku a&nbsp;vedel, že som viac mimo domu ako doma, takže on v&nbsp;šoku z&nbsp;toho nikdy nebol. A&nbsp;deťom sa snažím vysvetliť, že som na pár rokov odložila putovanie s&nbsp;divadlom, pretože boli malé, ale teraz už sú samostatnejšie a&nbsp;výhodou je, že potom budem mamina, ktorá má dva mesiace letné prázdniny. Ani to nie je bežné. V&nbsp;niečom je teda aj pre nich moja práca skvelá a&nbsp;už to chápu. Časom to pochopia ešte viac.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Dokážete sa na pracovných výjazdoch odstrihnúť od domova a&nbsp;sústrediť sa len na seba?

Priznávam, že je to pre mňa aj trochu oddych. Väčšinou mávam doobedie voľné a&nbsp;môžem sa prejsť v&nbsp;prírode, dlhšie si pospať či v&nbsp;hotelovej izbe pozerať dosýta „telku“, ktorú doma nemáme. (Smiech.) A&nbsp;keďže som opäť objavila čaro behu, behávam aj počas zájazdov. Má to aj tú výhodu, že za hodinku spoznám oveľa viac z&nbsp;okolia, ako keby som išla na hodinovú prechádzku. Snažím sa užívať si to bez výčitiek, veď manžel sa vďaka svojej práci dokáže úplne v&nbsp;pohode postarať o&nbsp;deti. My mamy, alebo všeobecne ženy, potrebujeme psychohygienu, pretože mnohé výskumy už potvrdili, že máme tendenciu dať sa na posledné miesto. Nie sme však superhrdinky, a&nbsp;keď sa nešetríme, v&nbsp;istom bode sa nám vybijú baterky a&nbsp;potom chýbame oveľa viac. 

Musíme sa proste učiť dávať si pauzičky a&nbsp;robiť to, čo nám robí radosť. Priznávam, že pre mňa je veľkou školou moja dcéra. Ona vlastne učí mňa –&nbsp;vie, čo chce, vie, čo ju baví, vie povedať nie. Hovorím si, že keď to vie ona, prečo to neviem ja? Ale snažím sa.

Šport je skvelou psychohygienou pre mnohých. Vy ste už dávnejšie behávali, však?

Nikdy som nebola športovkyňa. Hlavne som nemala rada kolektívne hry, napríklad vybíjaná pre mňa bola nočná mora, dodnes som nepochopila túto krutú hru. (Smiech.) Nemajú ju rady ani moje deti. Beh som vyskúšala nárazovo asi pred pätnástimi rokmi po pôrode syna, aby som schudla. Vtedy ma to chytilo, ale po pôrode dcéry som sa k&nbsp;behu už nevrátila. Ako šli roky, mala som pocit, že sa k&nbsp;nemu ani nikdy nevrátim. Jedného dňa však môj manžel, ktorý má sedavé zamestnanie, začal behávať a&nbsp;inšpiroval aj mňa. Aj veľa kamarátov z&nbsp;nášho blízkeho okolia beháva, je to ich životný štýl. Povedala som si teda, že si obujem tenisky a&nbsp;vybehnem. Vedela som, že hlavne musím začať pomaly. 

Prekvapilo ma, že si moje telo pamätalo ten pohyb, ani v&nbsp;jednej sekunde som sa necítila nepríjemne. Od prvého momentu mi to dalo taký pocit šťastia, že som zatúžila zažívať ho každý deň. Nebehávam síce každý deň, ale snažím sa, ak sa dá, vybehnúť aspoň na pol hodinu. Kolegovia sa na mne už smejú, lebo prídem ráno na pľac v&nbsp;bežeckom oblečení, a&nbsp;keď dotočíme, odbehnem zasa domov. Mám to štyri kilometre. Smejem sa, že pani Mazáková, moja postava vrchnej sestry z&nbsp;Mamy na prenájom, si ide ešte „zadžogingovať“. Mám skrátka pocit, že život je krátky, a&nbsp;snažím sa využívať každú sekundu.

Ste bežkyňa, ktorá je vyzbrojená teniskami za tristo eur, perfektnými legínsami a&nbsp;inými vymoženosťami?

Behávať som začala vo svojich desaťročných teniskách. Ale keďže to bude v&nbsp;septembri už rok, čo behávam naozaj pravidelne, manžel mi kúpil dobré bežecké tenisky. Nie za tristo eur, ale za stopäťdesiat, no zrazu som naozaj cítila, že sú iné, pomáhajú mi a&nbsp;trochu sa odrážajú aj za mňa. Takže áno, mám dobré krikľavo ružové tenisky, k&nbsp;nim krikľavo ružové tričko a&nbsp;asi dvadsaťročné legínsy. Tým, že behávam aj v&nbsp;zime, kúpila som si zimné bežecké nohavice a&nbsp;bundu. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, koľko radosti mi beh už dal, to nebola veľká investícia. Psychologička, alkohol alebo akékoľvek drogy by boli oveľa drahšie. Robím si žarty, samozrejme. (Smiech.)

Okrem toho, že vás beh zaplavuje endorfínmi, odráža sa aj na vašej postave? Cítite, že ste pevnejšia a&nbsp;môžete si dopriať krémeš, lebo ho vybeháte?

Ľudia mi vravia, že vidia zmenu, a&nbsp;aj ja ju trochu cítim. Ja jem veľmi rada a&nbsp;viem, že si vďaka behaniu môžem dať aj o&nbsp;knedľu navyše. Moje telo však dokonalé nikdy nebolo ani nikdy nebude, nemám ambíciu byť „vysekaná“ s&nbsp;tehličkami na bruchu. Takže nosím nohavice, ktoré som nosila aj predtým, akurát si v&nbsp;nich trochu lepšie sadnem. (Smiech.) Budem hlavne rada, ak moje telo bude čo najdlhšie zdravé.

Aký je váš osobný bežecký rekord?

Zatiaľ som najviac zabehla štrnásť&nbsp;kilometrov, no od manžela som dostala poukaz na októbrový polmaratón v&nbsp;Košiciach, kde mám v&nbsp;pláne zabehnúť dvadsaťdva&nbsp;kilometrov. V&nbsp;máji som bežala s&nbsp;manželom desaťkilometrový charitatívny Beh pamäti národa, ktorý organizovalo združenie Post Bellum. Mala som plán zabehnúť ho do hodiny, čo sa mi aj podarilo, bolo to päťdesiatpäť minút. Tešila som sa z&nbsp;toho, ale aj keby to nevyšlo, nevadí –&nbsp;hlavné je zúčastniť sa, to je môj prístup k&nbsp;športu.

Keďže viem, že máte zmysel pre humor, mám nutkanie bez obáv sa opýtať, či vám manžel nepodaroval lístok na polmaratón so slovami – bež stále rovno a&nbsp;už sa nevráť…

(Smiech.) Čakala som to, ale skôr to bude o&nbsp;vete – bež a&nbsp;čakaj ma potom. Ja totiž bežím polmaratón a&nbsp;on beží maratón, takže ja ho budem očakávať v&nbsp;cieli.

Keď ste spomínali, ako počas zájazdov behávate, zrejme ste už bežali aj po Košiciach.

Áno. Je príjemné zobudiť sa ráno v&nbsp;hoteli, obuť si tenisky a&nbsp;ísť si pred raňajkami zabehať. Môj beh ma teší aj pre inú vec – vždy som bola skôr kaviarenská povaľačka s&nbsp;knižkou v&nbsp;ruke ako „teniskový“ typ, no práve preto, že ma to baví, stále som to nevzdala a&nbsp;hovorím o&nbsp;tom pozitívne, inšpirovala som aj kolegov. Už sa ku mne pridávajú a&nbsp;zrazu si na zájazdy namiesto fľaše vína brávame všetci tenisky. Je to čudné, ale je to tak. (Smiech.) V&nbsp;predstavení Dokonalé dieťa hrám s&nbsp;Dankom Žulčákom, Alenkou Pajtinkovou a&nbsp;Miškom Jánošom, a&nbsp;keď sme boli štyri dni na východe, objavovali sme počas prechádzok krásne miesta na Domaši. Ja som si tam aj poriadne zabehala.

Dokáže beh zahnať nervozitu vo vzťahu? Čítajte ďalej.

Podarilo sa vám strhnúť k&nbsp;behu aj svojho kolegu Petra Sklára, s&nbsp;ktorým cestujete s&nbsp;inscenáciou Let číslo 124?

Hra je o&nbsp;dlhoročnom manželstve, v&nbsp;ktorom sa hľadá kľúč na naštartovanie motora. Okrem toho sme aj piloti, takže je to celé taká príjemná hra so slovíčkam – štartuje sa nielen motor, ale aj vzťahy… A&nbsp;čo sa týka Peťa a&nbsp;behania, on je skôr vášnivý golfista. Sľúbil mi, že ma zasvätí do tajov svojho športu. Potrebujem si na to kúpiť špeciálne tenisky…

Je beh jedna z&nbsp;vecí, ktoré vám pomáhajú štartovať váš vzťah, ak je to potrebné? Dokážete odbúrať nervozitu tým, že si idete spolu alebo osobitne zabehať?

Tento rok, ak sa nič nepokazí, budeme mať s&nbsp;manželom „odlietaných“ spolu dvadsať rokov od momentu, keď sme začali spolu randiť. Je to čas na bilanciu toho, ako sme to neuveriteľne zvládli. Keď sme sa brali, vedeli sme, čo nás bude vytáčať o&nbsp;dvadsať rokov, a&nbsp;aj nás to vytáča, ale vieme s&nbsp;tým pracovať. Beh je presne tá vec, ktorá je v&nbsp;našom manželstve veľmi prospešná. Keď vidím, že už by sme sa aj pre niečo možno pochytili, nemáme v&nbsp;tom momente potrebný nadhľad, nevieme urobiť nádych a&nbsp;výdych uzavretí v&nbsp;byte, tak stačí, keď jeden z&nbsp;nás dvoch vybehne. A tým vychladne, príde na iné myšlienky a&nbsp;uvedomí si, že priority sú inde, a&nbsp;zrazu je konflikt či nezhoda oveľa banálnejšia ako pred behom.

Lujza Garajová Schrameková chodí na natáčanie v nezvyčajnom outfite: Kolegovia sa mi už smejú

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Lujza Garajová Schrameková chodí na natáčanie v nezvyčajnom outfite: Kolegovia sa mi už smejú

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Rozlúčka s profesorom Hričovským: Slzy neudržali ani známi muži! Synovo gesto dojme aj vás

VIDEO: Andy Timková žije v byte, ale potrebuje kosačku na trávu. Videli ste už TOTO?

Maroš Kramár si mal na pľaci pichnúť ihlu do žily. S tým, čo urobil, režisér nepočítal

Jana Hospodárová prekvapuje: Už tri roky jej partner posiela jednu esemesku

Milo Kráľ otvorene: Ako sa dopracovať k dobrým vzťahom po rozvode

FOTO Preliečená Petra Vajdová v letných šatách a so synom: Pozrite

Výber pre vás