Pochádzate z hereckej rodiny. Bola vôbec šanca, že by ste sa venovali niečomu inému? Keď som bol na gymnáziu, ešte som nevedel, čo budem robiť. Predtým som už však hral v divadle, tak som skúsil ísť na DAMU, kde ma vzali. Keby to nevyšlo, asi by som to už nechcel robiť znova, nemám rád, keď musím stáť pred nejakou komisiou a niečo dokazovať. Som rád, ako som sa rozhodol, a dnes si neviem predstaviť, že by to malo byť ináč. Ale iné možnosti boli.

No herecké korene sú vo vašej rodine hlbšie... Z maminej strany nie. Babka bola zdravotná sestra a dedo montér. Mama išla na DAMU vraj len preto, lebo učiteľ literatúry jej povedal, že pekne recituje. U otca je situácia iná, dokonca jeden z našich predkov rodiny Prachařovcov bol za prvej republiky riaditeľom Národného divadla.

Pocítili ste silu tradície aj negatívne? Len som vždy stretával ľudí, ktorí mi hovorili, aby som pozdravoval otca alebo deda. Nikdy mi to však nikto nedal „vyžrať“, skôr si zo mňa známi robia srandu. Tak to bolo hlavne v škole. Idem si pre rožky a z časopisu sa na mňa smiali rodičia.

Nesnažili sa vás rodičia od herectva odradiť? Samozrejme. Obidvaja sa tomu venujú a vedia, že nie je nič horšie ako herec bez práce, ale to som si ja v tom čase neuvedomoval. Bolo mi to jedno. Moji rodičia však nie sú v ničom iní, robí to podľa mňa takmer každý.

Neľutujete teda svoje rozhodnutie? Nie, vôbec. Dlhší čas ste mali zlý vzťah s otcom, niekoľko rokov ste sa nerozprávali.

Ako je to s vaším vzťahom teraz? Je to už v pohode, dokonca spolu hráme v predstavení. Boli v tom rôzne veci, ktoré boli už veľakrát prepierané a ja ich nebudem ďalej komentovať.

Študovali ste bábkoherectvo. Prečo práve tento odbor? Keď som sa na to dal, ročník v ten rok otváral zaujímavý človek Josef Krofta, známy bábkar, ktorý má výbornú povesť. To ma zlákalo a osobne si myslím, že dnes je v Prahe už lepšia katedra bábkoherectva ako činohry.

V Česku ste hrali vo viacerých seriáloch a hráte najmä v divadle, slovenskí diváci vás však doteraz poznali predovšetkým z filmu Sněženky a machři po 25 letech. Je vám bližšie filmové alebo divadelné herectvo? Sú to dve úplne odlišné disciplíny. Divadlo robím pre zábavu, tam si totiž veľké peniaze nezarobím. Z druhej strany ma, samozrejme, teší aj to, keď sa k nejakým prachom dostanem, a to je väčšinou pred kamerou. Ťažko si vyberiem favorita.

V divadelnom predstavení Pornohviezdy pobehujete po javisku v kostýme, ktorý stvárňuje nahé mužské telo aj s penisom. Počas záverečnej ďakovačky jednej z repríz tohto muzikálu ste si dokonca stiahli nohavice a divákom predviedli svoju mužskú pýchu. Máte vôbec nejaké hranice? Musím mať okolo seba ľudí, ktorí ma v ničom neobmedzujú, musím sa cítiť dobre, aby som bol niečoho schopný. Sú tam hranice, ale ja ich chcem prekonávať. Myslím, že nie je nič, do čoho by som nešiel.

Okrem hereckej kariéry máte úspešne rozbehnutú aj spevácku v skupine Nightwork. Ako ste sa k hudbe vlastne dostali? Bol to nápad Františka Soukupa, môjho spolužiaka z gymnázia, s ktorým sme sa päť rokov nevideli. Raz sme sa stretli, opýtal sa ma, či ešte hrám na gitare, povedal som, že áno, tak sme sa na to vrhli. Po šiestich rokoch je kapela vo fáze, že normálne hráme, koncertujeme a sme celkom úspešní. Možno aj preto, že ja veľmi nespievam, robím skôr back vokály. Mal by som viac chodiť na spev. (smiech)

Ako dlho ste zvažovali ponuku na moderovanie šou Česko Slovensko má talent? Pomerne dlho, pretože som mal záväzky v divadle aj v kapele. Musel som sa s každým nejako dohodnúť. Celé mi to trvalo asi mesiac, bolo to veľké rozhodovanie.

Určili ste si pred podpisom zmluvy nejaké podmienky? Chcel som len stihnúť všetko, čo som mal naplánované, a myslím, že okrem jedného koncertu sme nezrušili ani jeden.

A čo podmienky z druhej strany? Žiadne neboli, nemusel som ani nič zlepšovať. Jediné, čo chceli, bolo, aby som splnil zadané termíny.

V čom je pre vás moderovanie vo dvojici lepšie alebo horšie ako osamote? Baví ma to tak, ako to je. Horšie je to len v tom, že sa vždy musíme nejako dohodnúť. Pyco s tým má, samozrejme, väčšie skúsenosti, ale myslím si, že aj u mňa sa to zlepšuje.

Čo ste sa od Pyca už naučili? Celkovo to, ako to v takýchto šou funguje. Predtým som už nejaké prenosy v televízii moderoval, ale bolo to omnoho menšie, len v štúdiu. Učí ma, čo mám hovoriť, kde mám stáť a podobne.

Na čo máte talent vy? Mám talent rýchlo sa naučiť rôzne veci a taktiež na to, že ich potom nikdy nedotiahnem do konca. Robím mnoho vecí, ale v žiadnej nie som výborný.

Čo z moderovania, spievania a hrania máte najradšej? Ako kedy. Všetko je to príliš odlišné, v danú chvíľu ma baví to, čo práve robím. Snažím sa nič nepreferovať.

A čo vás najlepšie živí? Tak teraz je to, samozrejme, moderovanie. Ale dobre to ide aj kapele, niečo mám z divadla.

Prejdime k vášmu vzťahu s herečkou Martou Issovou. Deti neplánujete? Nie, nemáme žiadne plány. S narastajúcou popularitou sa okolo vás istotne točí aj viac žien.

Nežiarli na vás vaša partnerka? Ani nie. Vtip je hlavne v tom, že sme sa čerstvo rozišli. Hovoriť o tom však nechcem, hlavne kvôli nej.

V klipe skladby Globální oteplování ste sa vášnivo bozkávali so spevákom vašej kapely Vojtom Dykom. Páčilo sa vám to? Vojta sa bozkáva fantasticky. Povedal som to už veľakrát, bolo to nádherné a urobil by som to znova.

Viete zhodnotiť, ktorý muž je pekný a ktorý nie? Nie. Mne sa páči iba Vojta Dyk, je to môj favorit.

A čo Pyco? Pyco, samozrejme, tiež, ale s ním som sa ešte nebozkával. Myslím, že k tomu ani nedôjde. Som verný.

Dedko Ilja Prachař bol významný český filmový, divadelný a dabingový herec. Medzi jeho najslávnejšie filmy patria napríklad Spalovač mŕtvol, Všetci dobrí rodáci či Svetáci. O to väčšmi ho hnevalo, že pre mnohých ľudí zostal v povedomí len ako protivný knieža Trauntenberg z cyklu Krkonošské rozprávky. Časom sa vraj na slávny večerníček stal taký alergický, že keď naňho na chalupe pokrikovali nadšené deti, že vidia živého Trauntenberga, posielal ich rovno „doprčic“. Otcov talent zdedil aj Jakubov otec David Prachař. V Česku dnes patrí k najvýraznejším hereckým osobnostiam. Za divadelné roly dostal množstvo významných ocenení, napríklad ceny Alfréda Radoka, no nebráni sa ani seriálom. Zahral si aj v prvej sérii seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, v Poisťovni šťastia, Vyprávěj a ďalších. Okrem svojej práce sa však do pozornosti dostal aj vďaka vzťahu s herečkou Lindou Rybovou, mladšou o šestnásť rokov, s ktorou má dnes tri deti, a kvôli ktorej opustil Jakubovu mamu. Jakub s ním preto roky nekomunikoval, napokon k sebe však našli cestu a dnes spolu hrajú aj divadlo. Ani mama Dana Batulková už dávno neplní noviny len krízovým obdobím – keď sa rozvádzala, no i tým, že jej pri požiari kompletne zhorel dom. Objavila sa v mnohých televíznych filmoch a seriáloch. Svoj zmysel pre humor prejavila hlavne v sitkome Comeback po boku Martina Dejdara. Miláčikom publika sa stala v tanečnej súťaži Keď hviezdy tancujú. S prehľadom zvíťazila napriek tomu, že bola najstaršou tanečnicou.

Jakub Prachař: Nemám hranice

Výber pre vás