Nepadlo by vám dobre tak nečakane zbohatnúť aj v reálnom živote?

Kto by na to odpovedal záporne? Jasné, že by ma to potešilo. Ale také extrémne veľké dedičstvo je skôr výnimka, ktorá sa hodí iba ak do seriálu.

Slobodná matka Renáta bola celý život chudobná a zrazu zbohatla. Nedá sa z toho aj zblázniť?

Veď ona ani nevie, čo so sebou. Prechod z chudobného do bohatého prostredia by bol asi pre každého šok. Veľmi sa teším tejto role, je zaujímavo napísaná, baví ma a mám čo hrať.

Aké emócie napríklad?

Kto by si po získaní toľkého majetku nezačal užívať? Lenže Renáta má smolu, že do nového luxusného sveta nezapadla. Bohatí ju medzi seba neprijali. A späť sa vrátiť nechce. Cíti sa sama, a tak sa nešťastne zamiluje.

Ako by ste vy naložili s toľkými peniazmi?

Výšku tej sumy v seriáli ešte nikto ani raz nespomenul. Vie sa, že ide o lesy, firmy, pozemky, peniaze na kontách... Ja by som zabezpečila svoje deti a pomohla svojim blízkym. Pri takom množstve peňazí by bol hriech neprispieť na charitu.

Čo vaším vnútrom pohne najväčšmi?

Je toho veľa, pri čom srdce plače. Odkedy som matka, som citlivejšia na deti a na nemocnice. Zistila by som si, kde najviac potrebujú pomôcť.

Dôverčivá Renáta sa zamilovala do podvodníka. Natrafili ste aj vy na nejakého?

Samozrejme. Už ma okradli aj vykradli. Požičala som peniaze človeku, ktorý mi ich už nevráti. Aj som zle investovala, ale žiadny konkrétny podvodník sa mi pred očami nevybavuje.

Stretávate sa so závisťou?

Čo vám závidia? Pôvab, manžela, deti...?

Ten, kto závidí, vám to asi nepovie. Takého človeka je mi ľúto, lebo škodí sám sebe. Ako môže byť šťastný, keď sa trápi na cudzí úkor?

V seriáli hrá aj váš deväťročný syn Filip. Nestúpla mu sláva do hlavy?

Nie, a ani nemá prečo, jeho Milanko sa teraz objavuje v deji minimálne. Filipovi už pľac chýba. Minule sa spýtal: Mami, už som dlho netočil. Kedy budem zas, nevieš?

Režisér je tam pre neho väčšia autorita než mama herečka. Nemrzí vás tá strata vplyvu?

Spočiatku ma to prekvapilo. Čakala som, že Filip moje rady uvíta alebo bude pri mne cítiť istotu a pomoc, ale, fajn, rešpektujem to. Má svoje sebavedomie, dobre sa učí, ide mu to. Chce komunikovať s režisérom a to je v poriadku.

Vy ste neboli v jeho veku taká istá?

Keď som hrala ako dieťa alebo neskôr už ako profesionálna herečka a v hľadisku sedeli moji rodičia, mala som väčšiu trému, ako keď sa mal na mňa prísť pozrieť nejaký režisér. Možno pred najbližšími cítime väčšiu zodpovednosť. Alebo sa viac hanbíme?

Kam idú Filipove honoráre?

Keď začínal točiť, kúpil si nejaké lego alebo sme išli míňať do Dráčika. Teraz idú peniaze na jeho účet.

Váš manžel Walter je podnikateľ. Stíha rodinu?

No, snaží sa. V dnešnej dobe to nie je ľahké. Buď sa človeku darí a väčšinu dňa je v práci, alebo má práce menej a zas chýbajú peniaze. Odkedy máme dvoch synov, hľadáme kompromisy. Manžel vozí Filipa do školy a na karate. Keby sme aspoň víkendy mohli tráviť ešte viac rodinne...

Čo robíte najradšej?

Radi chodíme do jedného maďarského kúpeľného mestečka, kde sa vybláznime v bazénoch a vo wellnesse. Doma je zas opakom papučková kultúra – pustíme si rozprávku, urobíme pukance...

Váš mladší syn Marcus má tri roky. Nemali ste obavy druhýkrát rodiť až po štyridsiatke?

Nie. Od začiatku som mala pozitívny prístup k tehotenstvu. Chceli sme mať druhé dieťatko, aj Filip veľmi túžil po súrodencovi. Podrobila som sa všetkým možným vyšetreniam, výsledky boli dobré.

Nežiarlil Filip spočiatku na brata?

Naopak, tešil sa na neho a tú radosť prežíval s nami. Dokonca rodine i návštevám on ukazoval malého.

Počas materskej vám rodinný rozpočet vylepšoval dabing?

Nie som typ matky, ktorá by vydržala tri roky zavretá doma s dieťaťom. Jasné, že som si chcela materstvo vychutnať a byť s Marcusom čo najviac, ale aby som prišla aj na iné myšlienky, brala som prácu v dabingu. Na hodinku, na dve. Väčšiu televíznu rolu som nemala, neviem, či by som ju vedela zladiť s materskými povinnosťami.

Realizujete sa aj vo fotomodelingu. Nie je to ohraničené vekom?

Ak nejaký návrhár potrebuje na módnu prehliadku aj herečky, rada idem. Je to pre mňa príjemná zmena, stereotyp ma nudí.

Ste aj módna maniačka alebo aspoň si potrpíte na krásne kúsky?

Maniačka nie, ale móda sa mi veľmi páči. Život je príliš rýchly, preto si rada obliekam aj športovú eleganciu. Keď niekam idem, kúpim si alebo požičiam niečo pekné. V obyčajný deň si nedávam záležať na dokonalom stylingu. Niekedy sa mi páči aj to, čo mi oblečú, cítim sa v tom dobre, ale nekúpila by som si to, lebo je to napríklad extravagantné.

Čo vás vie v obchodoch najväčšmi dostať?

Zbožňujem vône. Keď vyjdú nejaké novinky, rada sa pokochám v parfumérii. A čo sa týka oblečenia? Páčia sa mi kabelky a topánočky.

Ešte vám nevypadávajú zo skrine?

Nie. Mám v nej aj také, čo majú svoje roky, ale stále vyzerajú dobre a zachovane. Nechcem ich vyhodiť, mám k nim vzťah.

Vyšli by ste medzi ľudí nenalíčená?

Čo nesmie chýbať vo vašej kozmetickej taške?

Na pery nejaké „labelko“ alebo lesk. Keď viem, že budem niekde dlhšie alebo mi bude záležať na tom, aby som dobre vyzerala, nesmiem zabudnúť na púder.

Platí, že menej je niekedy viac?

Čím som staršia, tým viac si to myslím. Všimla som si, že kolegyne herečky alebo aj iné známe ženy kladú dôraz na jemnejšie líčenie. A je to tak lepšie. Keď je žena mladá, nech si experimentuje s farbami, koľko chce, v neskoršom veku je to podľa mňa zbytočné...

Gabika Škrabáková-Kreutz musí pre chrbticu pravidelne cvičiť. „Keď necvičím, bolesť chrbta sa vždy vráti. Poviem si: Moja, prešli dva mesiace a ty si nič pre seba neurobila,“ hovorí so smiechom herečka. A dopraje si aj nejaké pohybové aktivity? Vraj na to nemá čas. „V pohybe ma trochu obmedzuje, že nemám v poriadku koleno, ale nebudem predsa riskovať na korčuliach alebo na lyžiach. Pre mňa je skôr vhodný bicykel.“

Herečka Gabika Škrabáková-Kreutz sa stretáva so závisťou: Vieme prečo!

Výber pre vás