kač

Marián Geišberg, herec a pesničkár, ktorý podľahol v sobotu večer ťažkej chorobe, bol aj skvelým glosátorom a rozprávačom historiek, nenahraditeľným členom silného tímu relácie Sedem s r.o.. Jeho kolegovia si na neho zaspomínali v špeciálnom vydaní.

Milan Lasica na úvod spomenul, ako sa s Mariánom Geišbergom zoznámil v divadelnom klube a pozval ho do programu Nikto nie je za dverami, ktorý vtedy hrali v Štúdiu S. "On bol dosť prekvapený, že ho pozývame a nakoniec prišiel. Bolo to také prvé jeho verejné vystúpenie v Bratislave a veľmi úspešné. Už vtedy bolo jasné že je veľmi dobrý folkový pesničkár a ja sa odvažujem povedať, že Marián bol taký slovenský Vladimír Vysockij," povedal.

Oľga Feldeková spomenula, ako jej raz zatelefonoval a pochválil sa natešený, že práve prišiel z nemocnice domov: "Povedal, že napísal novú pesničku a jeho žena Aňa, ktorá je veľmi prísna kritička, mu ju pochválila. Povedala, že bola skvelá."

Pridala ešte príhodu svedčiacu o jeho skvelom zmysle pre humor: "Raz sme spolu cestovali do Košíc vlakom. Rozprávali sme si celou cestou veselé príhody, smiali sme sa, polovička vagónu vo vlaku nás počula a tiež sa zabávali. Vtedy k nám prišla jedna staršia pani a povedala Mariánovi: Ja vás poznám, vy ste herec, ja som s vaším bratom bola na celoštátnej spartakiáde v Prahe. A Marián hovorí: Ale ja nemám brata. A ona na to: Nie? No tak potom pardon. Marián sa na mňa obrátil a povedal: Mamička, prečo si mi neprezradila, že mám brata."

<a href="https://www.pluska.sk/sarm/celebrity/video-syn-mariana-geisberga-64-vyjadril-smutok-za-otcom-nadhernym-symbolickym-gestom.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">VIDEO: Syn Mariána Geišberga (†64) vyjadril smútok za otcom nádherným symbolickým gestom</a>

Marián Geišberg býval vo Vlčkovciach pri Trnave, asi 50 kilometrov od Bratislavy. Milan Kňažko si spomenul, ako raz cestovali spolu v aute a míňali práve odbočku na Trnavu. V tom čase bol veľký boom sťahovania sa mimo Bratislavu, billboardy vyzývali: Nebývajte v meste, ale za mestom, Len 15 minút od centra, Ste v prírode, vypnete... "Reklamy zamlčali, že pätnásť minút je to v noci o tretej, inak sú to hodiny často aj do Pezinka alebo do Modry ale keďže Marián sedel vedľa mňa, tak som sa ho na to opýtal, aká je to výhoda, bývať takto nie v meste ale od mesta. Očakával som vyčerpávajúcu odpoveď ale on sa začal strašne smiať a povedal: Čo je na tom výhodné? Nič. A to bolo celé." Elena Vacvalová potvrdila, že párkrát aj zažili, že neprišiel včas na nakrúcanie.

Marián Leško sa s Mariánom Geišbergom poznal 40 rokov. Občas sedávali spolu v jednej kaviarni v Prešove, kde herec nastúpil po škole do divadla. "Už vtedy to bola čistá radosť, potešenie. A potom keď prešiel do BA, snažil som sa vidieť každú jeho hru, lebo nech už v tej hre bolo všetko zlé, ale on tam bol dobrý. Ja som si myslel, že jemu to všetko tak ľahko ide, veď je talentovaný človek, že sa vôbec pri tom nenatrápi. Mal jednú ťažkú rolu a raz tak sedel ticho v jednej veselej spoločnosti. A sám pre seba si hovoril. Deti deti, keby vy ste vedeli, čo je to divadlo. Vtipné bolo, že tam sedeli samí herci."

Marián Geišberg bol obdarený nádherným hlasom. Marián Leško to potvrdil: "Obdivoval som, čo dokáže tým hlasom. Párkrát ma dobre dostal, lebo som počul v rádiu čítanie ako ukážku a hovoril som si: To je úžasná kniha, musím ju mať. Utekal som si ju kúpiť a keď som ju čítal, tak som zistil, že bez jeho hlasu taká úžasná teda nie je."

Zložil mu ešte jednu poklonu: "Bol som s ním tri dni v Bruseli a to bola ako ilustrácia knihy, ako si získavať priateľov. On za tie tri dni bol s každým, koho sme stretli, priateľ. Ja si to vysvetľujem tak, že on bol od Boha nadaný na to, aby bol ústretový, prajný, dobrosrdečný človek. To bol jeho najväčší talent."

Elena Vacvalová pridala príhodu o tom, ako audiokniha Alchymista, ktorú načítal Marián Geišberg, dostala aj cudzinca. Jej slovenská kamarátka, ktorá žije vo Francúzsku je povedala, že omylom pustila francúzskemu kolegovi v aute práve toto cédečko. Keď ho chcela vypnúť, zastavil ju. Ničomu síce nerozumel, ale ten hlas ho dostal. "Mal nádherný hlas," povedala. Milan Lasica na to trefne poznamenal: "Ale nedával ho hocikomu." Jeho povaha bola dosť rebelská. Ale nebol taký rebel, ktorý by sa niekde pretŕčal a ukazoval, aký je smelý, ale on bol svojou povahou človek rebelského založenia."

Milan Kňažko potvrdil, že Marián Geišberg vnímal citlivo okolnosti okolo seba. Nevenoval sa priamo politike, ale ako občan a človek reagoval veľmi citlivo na témy ako je spravodlivosť, základný pocit solidarity: "Bolo to u neho autentické, vedel veci pomenovať, vyjadriť sa k nim. Takýchto ľudí nie je veľa, ale spomenul by som Jara Filipa, ktorému bytostne záležalo na tom, kde žije a bol aktívny ako občan, nielen ako umelec."

Elena Vacvalová vyzdvihla jeho prajnosť. Vždy sa tešila, keď prišiel do "Sedmičky": "Vedela som, že kedykoľvek by nám niečo nevyšlo, nezaberie historka, vždy vedel kolegu podržať. Vedel sa úprimne smiať na tom, čo sme tu povedali. Vedel zachraňovať, vždy niečo povedal, keď nevyšlo. A to je pri tejto relácii, kolektívnom dielku, dôležité."

Oľga Feldeková smutne dodala: "Je smutné, že musíme hovoriť v minulom čase o našom skvelom kamarátovi, ale verím, že on nás odkiaľsi sleduje a je s nami."

Elena Vacvalová priniesla jeho knižku Prejsť prahom a zavrieť dvere, ktorú jej podaroval. Napísal jej vtedy venovanie Eňine Marián Geišberg. "Keď som mu povedala, že ale Marián, toto čo je však na n si dal mäkčeň? A on mi zobral tú knižku z ruky, pozerá so slovami ukáž, čo, kde?Joj toto? To nie je mäkčeň, to je motýľ, len som mu zabudol dokresliť krídla. Zobral pero a dokreslil krídla. Tak to mám na pamiatku.“

Na záver prečítala z knihy ukážku, ktorú uviedla so slovami: "Považujem to za neuveriteľnú náhodu, že to kedysi takto videl..."

"Prešiel som prahom a zavrel dvere. Ozvala sa tichučká hudba a zavládlo zvláštne svetlo. Nebol večer a nebolo ráno. Niečo tam viselo dolu hlavou a niečo tam stálo hore nohami, takže sa vlastne nedalo rozoznať, čo viselo a čo stálo.  Nebolo hore a nebolo dole. Nebolo vpravo a nebolo vľavo. Ťažko sa to vysvetľuje ľudom zavaleným pojmami. Človek ale nemal pocit nepokoja, nebolo zle ani dobre. Boli tam moji spolužiaci, moji bývalí učitelia, politici, čo držali spolu aj čo boli proti sebe, popíjali, jedli, pozývali sa navzájom, chutnali, chválili, jeden druhého.  Režimoví aj nerežimoví herci a speváci tam hrali a spievali... Klokotalo a šumelo tam. Občas zajasalo nezadržateľným výkrikom niektorej zo žien. Ľudia, na ktorých som sa kedysi hneval, sa na mňa usmievali a kývali mi. Stretol som aj pradeda, ktorého som nikdy nestretol. Bývalí zlodeji tu srdečne debatovali s okradnutými, a tí im stískali ruky. Videl som Hitlera hovoriť s Einsteinom a Stalinom, a keď Stalin povedal vtip, Židia, ktorí ich počúvali, (zaujímavé, že mali turbany), sa strašne smiali. Všeličo čudné sa ešte dialo a bolo toho toľko, že som stratil pojem o čase. Bolo to príjemnejšie a príjemnejšie, usmieval som sa..."

Elena Vacvalová dodala: "Ako keby si predpokladal, ako to bude. Dúfajme, že je to tak. Chcela som povedať, že nám budeš chýbať, ale to nie je pravda. Už nám chýbaš, Marián Geišberg."

Posledná rozlúčka s Mariánom Geišbergom sa koná 18.11. o 11:00 v Slovenskom národnom divadle.

Glosátori zo Sedmičky spomínali na Mariána Geišberga († 64). Historky, ktoré rozosmejú aj rozplačú

Výber pre vás