Gabriela Marcinková otvorene: My herci sme hákliví na naše ego. Ale v mojom živote nastal posun

Gabika Marcinková: Pamätám si okamihy v živote, keď som sa trýznila za každú chybu

Gabika Marcinková: V tehotenstve mi bolo stále zle. Najlepšie chvíle boli, keď som mohla hrať

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Gabika Marcinková si užíva zmenu v&nbsp;rodinnom živote. Asi ako každá mama, aj ona by za svoje deti aj dýchala, no netají, že jej dobre padne mať viac času na seba. Už pár mesiacov totiž chodí do materskej školy nielen staršia Emka, ale aj mladší Jakub. „Je to nádherné. (Úsmev.) Mala som rada svoj život aj pred deťmi, aj počas materských dovoleniek, aj keď musím priznať, že materské dovolenky bolo to najvyčerpávajúcejšie, čo som zažila. A&nbsp;teraz zažívam opäť návrat k&nbsp;sebe. Už nejde o&nbsp;to, že si hľadám pre seba pár minút, aby som si zacvičila povedzme na ihrisku pri deťoch, aby som si ešte stihla zabehať alebo prečítať kúsok knižky, kým odpadnem od únavy. Skrátka, všetky tie veci už môžem robiť aj počas dňa, keď sú deti v&nbsp;škôlke. Alebo môžem upratovať bez toho, aby som medzitým trikrát riešila nejakú súrodeneckú hádku a&nbsp;požiadavky typu Mamííí, kde mám veci? Mamííí, ona mi berie hračku. Mamííí, som hladná. Vychutnám si aj to, že v&nbsp;pokoji poskladám bielizeň,“ hovorí s&nbsp;úsmevom herečka, manželka Martina Mihalčína, speváka z&nbsp;kapely Heľenine oči, s&nbsp;ktorým počas roka ladí pracovný diár.

 Život umelcov sa totiž nedá vtesnať do päťdňového pracovného času od 8.00 do 16.00 hodiny. Mimochodom, Gabika si zahrala v&nbsp;komediálnom seriáli Vytoč môjho agenta, ktorý je sondou do života hercov a&nbsp;ich agentov. Zaujímavosťou je, že mnohí herci vystupujú pod svojimi menami, prízvukujú však, že nehrajú sami seba.

Predstavíte svoju postavu?

Hrám herečku, ktorá sa volá Gabriela Marcinková, je veľmi precízna, rada sa pripravuje na pľac, až to preháňa. Má nakrúcať s&nbsp;kolegom Jiřím Langmajerom, ktorý sa, naopak, nepripravuje takmer vôbec, necháva všetko na improvizáciu. Vzniknú medzi nimi preto veľké trenice a&nbsp;je jasné, že sa im ťažko hrá intímna scéna, keď spolu nedokážu prehovoriť ani slovo. Do akcie teda nastupujú ich agenti, aby situáciu vyriešili a&nbsp;film sa dotočil, pretože už sú všetci z&nbsp;nich zúfalí.

Nehráte náhodou predsa len tak trochu samu seba? Aj vy ste veľmi precízna, pripravená, perfekcionistka. Je to tak?

Áno, ale ja sa rada nechám ovplyvniť. Mám rada spontánnych hercov, ktorí ma v&nbsp;tej chvíli trochu stiahnu k&nbsp;spontaneite pred kamerou. Ale neviem si predstaviť, že by som kričala na nejakého kolegu tak, ako som si to mohla vyskúšať v&nbsp;seriáli. S&nbsp;pánom Langmajerom sme po sebe vykrikovali v&nbsp;tom najvyššom bode nenávisti naozaj škaredé veci. (Smiech.)

Je to humorný pohľad do umeleckej kuchyne a&nbsp;ponúka veľa tém od toho, aký tlak na výzor herci zažívajú, až po to, že občas musia vziať aj rolu, ktorá im nie je príjemná. Cítili ste niekedy tlak na to, aby ste kvôli postave zmenili svoj výzor?

No, ja by som aj prijala viac toho tlaku, lebo mňa často nechcú meniť, môj prirodzený výzor im vyhovuje. Niekedy by som si už rada dala upraviť farbu alebo strih vlasov, ale ani to sa nekoná. Moje najväčšie kreácie boli asi v&nbsp;seriáli Doktor Martin, veľmi ma to bavilo. Myslím si, že súčasť našej práce práveže je meniť sa a&nbsp;je mi to poskytované menej, ako by som bola rada.

Mala som skôr na mysli to, že herečky sú často pod tlakom pre vrásky či inú pečať času, ktorá sa prirodzene objaví. Stalo sa, že by vám niekto povedal: „Tu si niečo podvihnite, dopichnite, upravte?“

Čoraz častejšie sa stretávam s&nbsp;tým, že si v&nbsp;rámci nejakého fotenia alebo nakrúcania vypočujem rozhovor, kto si dal čo spraviť, prípadne čo by potreboval… Ja to tak z&nbsp;diaľky pozorujem a&nbsp;pevne verím, že sa čo najdlhšie alebo aj celý život vyhnem tlaku, že musím s&nbsp;tvárou niečo robiť, aby vyzerala na obraze dobre. Lebo, úprimne, mne sa staršie tváre páčia, je tam už prirodzene vpísaný nejaký príbeh. Ale, samozrejme, môže sa stať, že raz nebudem vidieť pre prevísajúce viečka a&nbsp;budem musieť niečo podniknúť. 

Určite nehovorím, že nikdy nepodstúpim úpravu, lebo „nikdy“ sa nemá vyslovovať už z&nbsp;princípu, ale je mi nesympatická táto doba, v&nbsp;ktorej sa považuje za pekné iba to, čo je mladé, a&nbsp;preto sa aj päťdesiatničky či štyridsiatničky za každú cenu snažia vyzerať mlado. Už dvadsiatničky si nechávajú napichať pery. Chápem, že je lákavé využiť možnosti, ktoré sa nám ponúkajú, a&nbsp;gratulujem každej dáme, ktorá si takto dvihla sebavedomie… Ja si však vyberám možnosť budovať si to sebavedomie na iných, podľa mňa viac udržateľných hodnotách. A&nbsp;rada budem vyzerať adekvátne svojmu veku.

Čo pomáha Gabike k omladzovnaiu? Čítajte na nasledujúcej strane.

Čo vám teda prirodzene pomáha k&nbsp;„omladzovaniu“?

Trochu by som to preformulovala: Čo mi pomáha cítiť sa šťastne? To mi príde ako lepší cieľ, ktorý sa, verím, premietne aj do toho, ako vyzerám. Snažím sa robiť všetko pre svoje fyzické aj psychické zdravie. Mať dobré vzťahy, poznať sama seba, robiť prácu, ktorá ma baví, a&nbsp;prijímať pozitívne aj negatívne stránky života ako niečo, čo k&nbsp;nemu patrí. V&nbsp;poslednom čase veľa tancujem, čítam dobré knihy a&nbsp;počúvam podcasty, ktoré mi robia radosť. A&nbsp;áno, aj ja si ráno na seba „napatlám“ nejaké tie séra a&nbsp;krémy. (Smiech.) Takže je veľa spôsobov, ako sa na tomto svete urobiť šťastnými. Môže to byť s&nbsp;deťmi, môže to byť bez detí, pretože ani deti nemusia priniesť šťastie, ale ani to, že človek sa bude venovať iba sám sebe. Každý si musí nájsť to svoje šťastie, a&nbsp;ak ho nájde, je to ten najlepší beauty trik. A&nbsp;je jedno, či máte 80 alebo 50 kíl, v&nbsp;oboch prípadoch sa môžete cítiť dobre.

Čo je pre vás z&nbsp;toho, čo ste vymenovali, najdôležitejšie?

Veci, vďaka ktorým sa cítite dobre, sa v&nbsp;priebehu času, samozrejme, môžu meniť. Čo mňa momentálne dobíja obrovským množstvom energie, je tanec a&nbsp;to, že sme ostali tancovať s&nbsp;Jankou Kovalčikovou a&nbsp;Vratkom Sirágim aj po Let’s&nbsp;Dance. Minimálne raz do týždňa sa stretneme, niekedy mám tréning aj štyrikrát. Tancujem počas varenia, tancujem, keď zaspia deti, počas upratovania… Stalo sa to mojou métou, hoci viem, že nedospejem na úroveň profesionálky, ale vidím, kam sa môžem ešte posúvať a&nbsp;zlepšovať. Kým ma to bude baviť, budem tancovať. Navyše sa hovorí, že ak sa čokoľvek učíme od istého veku, tak sa nám obnovujú mozgové bunky. A&nbsp;tanec je jedna obrovská mentálna aj fyzická práca. Ešte je to aj umenie, lebo vám do toho hrá krásna hudba. (Úsmev.)

Ako jeden z&nbsp;pilierov spokojnosti ste spomínali prácu. Vám sa podarilo uspieť aj v&nbsp;zahraničí, kde sú agenti, ktorí pomáhajú hercom, bežnou praxou. V&nbsp;čom cítite najväčší rozdiel?

V&nbsp;prvom rade, bolo to už veľmi dávno a&nbsp;mala som obrovské šťastie, že do filmu hľadali práve Slovenky. A&nbsp;tie ďalšie skúsenosti už išli v&nbsp;podstate v&nbsp;nadväznosti na túto prvú skúsenosť. Niekedy dokonca tak priamo, že ma oslovil režisér, ktorý ma vo filme videl, a&nbsp;dostala som priamo ponuku na jeho pripravovaný film. V&nbsp;každom prípade, odvtedy som ostala v&nbsp;kontakte so svojimi agentkami, ktoré ma v&nbsp;podstate zastupujú doteraz podobne ako v&nbsp;zahraničí. Riešia zmluvy, termíny, komunikujú požiadavky... Ale je pravda, že tu, v&nbsp;našej malej krajine, kde si každý dokáže zohnať kontakt na každého, to v&nbsp;podstate nie je nevyhnutnosť. Niektorí herci dokážu fungovať aj bez agentov.

Vyskúšala aj zahraničný servis. O&nbsp;čom môžu naši herci doma len snívať? Čítajte ďalej.

Vyskúšali ste zahraničný servis. O&nbsp;čom môžu naši herci doma len snívať?

Asi najhlavnejší pocit, ktorý som pri zahraničných produkciách cítila, bolo, ako úctivo sa všetci správajú k&nbsp;hercom. U&nbsp;nás sa niekedy stane, že – najmä mladí herci – sú skúšaní ešte predtým, ako prídu na pľac. Od maskérky si vypočujú poznámku na svoju pleť, od kostymérky na svoju postavu, skúsená herecká kolegyňa im dá „dobre mienené rady“ ešte pred režisérom... A&nbsp;to sú veci, ktoré som z&nbsp;pozície mladého neskúseného herca v&nbsp;rámci svojho účinkovania nikdy nezažila. Jednoducho všetci vedia, že kľúčom k&nbsp;úspechu celého projektu je herec, ktorý by sa mal na pľaci cítiť pohodlne a&nbsp;sebavedome. A&nbsp;to nie je o&nbsp;nejakom pocite, že herec je niečo viac ako ostatní, je to len o&nbsp;tom, že jeho práca je emocionálne krehkejšia. A&nbsp;predpokladá to aj fakt, že ten herec sa potom rovnako úctivo správa k&nbsp;štábu, keďže naša práca je kolektívnym umením.

Áno, a&nbsp;herec môže prísť na pľac navyše aj so svojím problémom a&nbsp;nepadne mu dobre, ak mu niekto priloží. Ako dokážete podať dobrý výkon, keď necítite pohodu?

Každý určite má nejakú inú mieru toho, kedy ho problém dostihne, ale každý človek tú mieru niekde má. Neviem si predstaviť, že by som musela hrať predstavenie v&nbsp;čase, keď by som prišla o&nbsp;niekoho blízkeho. Zatiaľ som však nebola v&nbsp;takej extrémnej situácii, aby sa to nedalo zvládnuť. Zdolávala som len nejaké choroby, drobné zdravotné problémy s&nbsp;deťmi, keď som potrebovala, aby bol niekto doma. Párkrát som ich aj zobrala do práce, lebo sa to inak nedalo, ale všetko bolo riešiteľné. 

Druhá vec je, že v&nbsp;našej práci by sme mali vedieť pracovať s&nbsp;emóciami a&nbsp;niekedy je aj dobre, keď sa v&nbsp;tú chvíľu človek nesústredí na svoje utrpenie. Poviem príklad. Keď som bola tehotná, bolo mi permanentne zle, takže najpríjemnejšie okamihy boli tie, keď som mohla hrať. Hlava sa vtedy tak sústredí na príbeh niekoho iného, že necíti nevoľnosť tela. Takže v&nbsp;tomto zmysle je naše povolanie aj istá psychoterapia. Samozrejme, niektoré veci potrebujeme preplakať, proste človek si musí sadnúť a&nbsp;trúchliť, smútiť, to sa nedá oklamať. Aj keď nie teraz, v&nbsp;tejto chvíli, lebo musím podať výkon, tak aspoň potom.

Aby sme to odľahčili, v&nbsp;seriáli zaznie veta: „Hercom stačí poštekliť ego a&nbsp;skočia aj z&nbsp;okna, ak treba.“ Nakoľko vy potrebujete byť chválená?

Kedysi som žila z&nbsp;pochvaly. Jediné, čo som potrebovala, bola pochvala, pochvala, pochvala. Myslím si, že veľa z&nbsp;nás hercov to má stále tak, že veľmi potrebuje pochvalu. Neviem úplne, či je to tým, že sme jej dostali málo v&nbsp;detstve, alebo je za tým iný dôvod. A&nbsp;áno, herci majú také egá. Sami seba veľa sledujú, a&nbsp;preto aj vykonávajú túto prácu. Alebo pre to, že vykonávajú túto prácu, tak sa sledujú. Je to ako profesionálna deformácia. Povedia si: „Hm, teraz sa cítim trochu zle. Čím to asi bude? Teraz je mi tak smutno, cítim melanchóliu, čo sa deje?“ A&nbsp;sledujú nielen seba, ale aj ostatných ľudí. Čiže áno, sme hákliví na to naše ego. Ale taktiež by som rada povedala, že v&nbsp;mojom živote nastal posun.

Už tú pochvalu nepotrebujem dostávať zvonku, už si ju viem udeliť sama. Je to obrovská sloboda. Kritika sa ma už tak nedotkne, pretože aj keď sa niečo nevydarí, vnímam to iba ako krok k&nbsp;tomu, aby som sa zlepšila v&nbsp;nejakej ďalšej práci. Viem sa pochváliť aj za niečo, čo nevyšlo, pochválim sa za to, že to bolo pre mňa ťažké a&nbsp;aj tak som zariskovala. Pochválim sa teda za ten risk. Viem sa pochváliť aj za to, ako to zvládam s&nbsp;deťmi. A&nbsp;viem si povedať aj to, že som urobila chybu a&nbsp;bolo to dobré na to, aby som ju pomenovala a&nbsp;už nezopakovala. Bez chýb sa nedá žiť. 

Pamätám si okamihy v&nbsp;živote, keď som sa trýznila za každú chybu, ktorú som urobila, že k&nbsp;tomu nemalo dôjsť. Ale aj vďaka svojim deťom sa snažím povedať si: „Chyby sa stanú, ideme ďalej.“ Ale, žiaľ, školstvo máme nastavené takto: Urobil si chybu? Päťka! Malo by to však byť takto: Chyba? Poďme ju skúsiť opraviť. Deti skrátka stále vychovávame tak, že za chybou nasleduje trest. A&nbsp;to podľa mňa nie je najlepší spôsob.

Gabriela Marcinková otvorene: My herci sme hákliví na naše ego. Ale v mojom živote nastal posun

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Gabriela Marcinková otvorene: My herci sme hákliví na naše ego. Ale v mojom živote nastal posun

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

6.kolo Let's Dance: "Takto sa to robí, do psej matere!" Kto si požičal túto vetu?A kto vypadol?

Radko Urbanyak z Ruže pre nevestu otvorene: S bordelárkou žiť nemôžem

Jana Kirschner netají, že pri každom novom albume prechádza jej vzťah s mužom skúškou

Vlhovci po prezidentských voľbách vážne uvažujú o odchode: Robíme to pre dcéru!

Moderátorku Alenu Heribanovú odstavili z obrazovky za neposlušnosť: Tri mesiace bez platu

Známe tváre u porazeného Ivana Korčoka: Úsmevy vystriedal smútok. Tiekli aj slzy

Volebný outfit manželky Ivana Korčoka: Odborníčka sa nestačila čudovať. A čo tie nechty...

Výber pre vás