Reality šou Farma sa rozlúčila už aj so západniarkou Ivetou, ktorú všetci prezývali farmárska mama. Prekvapivo ju porazila jedna z&nbsp;najslabších hráčok – Baška. Iveta Farme dala veľa, snažila sa zabrániť hádkam a&nbsp;hlavne plnila všetkým žalúdky. Tí, ktorí šou sledujú, určite uznajú, že bez jej šikovných kuchárskych rúk by tam snáď od hladu všetci aj pomreli. Vedela navariť aj z&nbsp;ničoho. Vysmiata blondínka si však prešla peklom. Pre Šarm porozprávala, aké kruté chvíle prežívala v&nbsp;detstve.

Dni na Farme boli všelijaké, ale pre mňa hlavne pracovné. Postarať sa o takú tlupu ľudí nebolo vôbec jednoduché, hlavne zo začiatku, keď sme nemali takmer žiadne suroviny na jedlo a každý odo mňa očakával, že sa o to postarám. Okrem toho sme museli plniť aj Martinove úlohy, takže sme sa museli riadne obracať a večer som vždy odpadla vyčerpaná do postele. Doma som mávala problém so spánkom, potrebovala som ticho a&nbsp;tmu. Na Farme mi bolo jedno, čo sa okolo mňa robí, odpadla som od únavy.

Ako duel. Skôr či neskôr by to aj tak prišlo...

Mrzí vás vaša prehra, a ak by bola možnosť, vrátili by ste sa tam ešte?

Nešla som na Farmu s tým, že ju idem vyhrať, až také vysoké sebavedomie nemám, ale tešilo ma vedomie, že som sa dostala až tak ďaleko. Úplne bez problémov by som sa na Farmu vrátila. Hlavne pre to ticho a pokoj, odtrhnutie od okolitého sveta. Je to vynikajúci „reset“ a vyčistenie hlavy, vždy som na Farme hovorila: Radšej zamestnaj ruky a odpútaš hlavu!

Aká je vaša najkrajšia spomienka?

Úžasné tiché rána. Vstávala som skôr ako ostatní, a preto som si mohla plnými dúškami vychutnávať prebúdzajúcu sa Farmu. Od zvieratiek až po ruch ľudí. Krásna bola aj návšteva mojej rodiny. Veľmi som si priala, aby videli Farmu naživo, pretože je to zážitok, ktorý hocikto nezažije. Rovnako som mala rada aj večery, keď sme s východniarmi hrávali rôzne hry. Vtedy každý zabudol na to, že sme v nejakej hre, neriešili sa žiadne taktiky a nálady, boli sme uvoľnení a hraví ako malé deti.

Viete povedať aj tú najhoršiu spomienku?

Ľutujete niektoré svoje správanie na Farme?

Nie je čo ľutovať a nie je sa ani za čo hanbiť. Či sa niekomu páčim, alebo nie, je to každého osobný názor. Celý svet ma milovať nemôže. Možno by som si však dnes už nebrala na plecia všetku zodpovednosť, ale nechala ju aj iným. Každý na Farmu prišiel z vlastného rozhodnutia a každý tam bol dospelý. Ale to už asi v sebe nezmením, ten „mamičkovský syndróm“.

Na ktorý okamih nikdy nezabudnete?

Na príchod na Farmu. Bol to šok. Očakávala som kôpku sena a nič. Nikdy by mi nenapadlo, že dostaneme už vybudovanú Farmu aj s&nbsp;posteľami. Keď padla opona, za ňou boli východniari a hranica, ktorá nás, západniarov, od nich delila. Dnes mi to už príde vtipné, ale v ten moment bolo hrozné existovať ako nenávidiaci sa „starí manželia“. Nič sme si nesmeli požičať ani vymeniť, ani darovať. Každý žil na svojej polovici. Keď na východe vypadla hneď na začiatku kuchárka, snažila som sa dievčatám aspoň radami pomôcť, čo majú robiť v kuchyni, pomohla som im aj zarobiť prvý kvások. Nedalo mi pozerať sa na to, ako sa tam trápia.

Mali ste pred niekým rešpekt?

Ktorý z&nbsp;mužov vám bol najbližší v názoroch na život a&nbsp;osobnostnými vlastnosťami?

Keďže som veľmi rodinne založená, tak mi v tomto bol najsympatickejší Matej.

Uznávali ste romániky na statku?

Všetci tam boli dospelí a každý by mal vedieť, kde sú jeho priority. Ja viem kam a ku komu patrím a iba to je pre mňa dôležité.

Aký bol váš vzťah ku Gabovi, veľkému pracantovi, a&nbsp;je favoritom na víťaza?

Zvláštna otázka, nikdy som sa nad ním nezamýšľala ako nad nejakým extra človekom na Farme, ale skúsim na ňu odpovedať… Rozmýšľam… Nič. (Smiech.)

S&nbsp;kým sa chcete stretávať aj po skončení Farmy?

S&nbsp;každým, kto si nájde čas. Na Farme som s nikým nemala žiadne spory, čo mi bolo aj párkrát vytknuté, ale ja za to nemôžem, som ľudomil. Neznášam hádky a krik, problémy sa dajú riešiť aj inak.

Zmenili ste názor na východniarov?

Vždy som hovorila, že sú hluční… nie, nezmenila som svoj názor.

Komu by ste dopriali víťazstvo?

Zopár ľudom, ktorí tam už, bohužiaľ, nie sú.

Na čo alebo na koho ste sa doma najviac tešili?

Samozrejme, na svoje lásočky, ktoré mi už naozaj veľmi, veľmi chýbali. Na teplo nášho domova a na sprchu.

Čo vám najviac chýbalo?

Najviac mi chýbala rodina, pochopiteľne. Potom zelenina a&nbsp;ovocie, ktoré ja, keďže mám histamínovú intoleranciu, potrebujem pre môj organizmus. Bolo ťažké prijať nejaký cukor a energiu z potravín, ktoré sme tam mali. Ale s tým rizikom som tam išla. Na Farme som schudla 6 kíl, no to nikdy nie je na škodu. (Smiech.)

Prezraďte niečo aj o&nbsp;súkromí. Vraj ste nemali ľahké detstvo?

Narodila som sa do rodiny, v ktorej bol otec ťažký alkoholik a mám ešte ďalších troch súrodencov. O svojom detstve by som mohla napísať rovno knihu, ale skúsim to skrátiť. Napriek veľkej snahe našej mamy dať nám aspoň kúsok šťastia bolo naše detstvo poznačené bitkami, pravidelnými útekmi z domu v noci pred opitým a veľmi agresívnym človekom, hádkami a krikom. Zažila som iba plno plaču a&nbsp;strachu. Hovorí sa, že človek by mal na zlé veci zabudnúť, ale na niektoré sa zabudnúť nedá. Odpustila som, ale nezabudla som.

&nbsp;Ako ste sa s&nbsp;tým vyrovnali?

V detstve som sa modlila za to, aby si ma už pánbožko zobral k&nbsp;sebe, už som nevládala znášať tú veľkú bolesť. Ale nevzal si ma, a tak som si prisahala, že keď vyrastiem a budem mať deti, nikdy nedovolím, aby takto trpeli. Navždy však vo mne zostane trauma z akejkoľvek formy agresivity.

Chýbalo vám v&nbsp;detstve niečo?

Každé dieťa musí byť milované a docenené. U nás na to veľa priestoru neostávalo.

Ste bojovníčka alebo sa ľahko vzdáte?

Som v znamení Barana, takže som bojovník, ale nikdy nejdem hlavou proti múru. Viem už, kde sú moje limity. Zároveň som aj veľký optimista, ale realita ma neustále zráža k zemi. Tak si nejako spokojne žijem s&nbsp;tým, aká som.

Máte rodinu? Ako to doma u&nbsp;vás vyzerá?

Za našimi dverami domova je teplo, myslím ľudské teplo, vôňa, jednoducho všetko to, čím domov nazývame. Milujem to tam. Mám tri deti -&nbsp; Adelku (23), Krištofa (21) a syna Eliana (12). Adelka už zopár rokov žije v&nbsp;USA, kde sa rozhodla zostať. Jej rozhodnutie bolo pre mňa veľmi ťažké prijať, nebola som na to pripravená. Ale ona je tam šťastná a ja musím byť tiež. Krištof študuje druhý rok za pedagóga, angličtinu a anglickú literatúru. No a Elian navštevuje osemročné gymnázium tu v Modre. Na všetky moje deti som nesmierne pyšná, dostali do vienka múdrosť, rozhľadenosť, húževnatosť a ľudskosť. Čo viac by som si ako mama mohla priať? Každý miluje svoje deti, aj ja milujem tie svoje.

Keby ste mali povedať niečo o vašom manželstve, čo by to bolo?

S manželom sme spolu už dvadsať rokov, a to už niečo znamená. Tak, ako každý, aj my sme si prešli všeličím, ale zistili sme, že sme tu jeden pre druhého a to je dôležité. Náš vzťah je oveľa krajší a otvorenejší ako na začiatku. Nepotrebujeme sa už jeden pred druhým okrášľovať, poznáme sa ako staré „boty“, sme do pohody aj nepohody. Spojila nás náhoda a ja som za ňu veľmi vďačná. Aj keď vždy hovorím, že náhody neexistujú, takže to bol asi osud. (Smiech.) Stretli sme sa vo chvíli, keď som mala v živote ťažké obdobie, ustál ho so mnou a ja si ho za to veľmi vážim a&nbsp;milujem.

Váš predošlý vzťah vraj nebola idylka...

Nie, nebola, ale človek, o ktorom hovoríte, už nie je medzi nami. Nebudem o ňom hovoriť v zlom...

Exfarmárka Iveta Maászová konečne opísala, akým peklom si v detstve prešla. Chcela umrieť!

Výber pre vás

Exfarmárka Iveta Maászová konečne opísala, akým peklom si v detstve prešla. Chcela umrieť!

Súvisiace články

SMRŤ speváčky Marie Fredriksson (†61) zo skupiny Roxette: Smutné slová jej partnera

Keď otvorila mail, zalapala po dychu: Divu Sklovsku prekvapila nečakaná správa

Talent má veľkolepé finále za sebou. TENTO zvrat určite nik nečakal!

Pokochajte sa šatníkom najhoršie oblečenej ženy sveta

Výber pre vás