Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Herec Braňo Deák je už roky v&nbsp;manželskom prístave so sympatickou Ladislavou, ktorá vyštudovala okrem dejín umenia manažment. Ak sa aj v&nbsp;ich vzťahu napĺňa pravda, že muži sú síce hlavou rodiny, ale krkom je žena, tak to manažovanie jej naozaj ide. Manželia, ktorí spolu vychovávajú dve deti, majú za sebou celkom príjemné leto. „Strávil som ho polo pracovne, polo oddychovo. S&nbsp;rodinou sme boli na dovolenke v&nbsp;zahraničí a&nbsp;stihli sme si užiť aj mnohé možnosti, ktoré ponúka Slovensko, chodili sme do hôr, do lesa, k&nbsp;jazerám...“ zhodnotil herec.

Máte obľúbený región? Niekto miluje východ, niekto Liptov, iný kopanice...

Mám rád Považie, Liptov aj Tatry, hlavne nech to nie je rovina. Tá ma až tak veľmi neláka.

Takže maďarská pusta by vás za srdce nechytila?

Aj tam je určite pekne a&nbsp;veľa možností na relax, ale mňa lákajú skôr lesy, hory, stromy a&nbsp;horský vzduch.

Máte maličké deti, Matilda má päť a&nbsp;Adam tri roky. Zrejme ešte nie sú také zdatné, aby chodili po horách. Ako to teda vyzerá, keď idete na kopec? Kto nesie ktoré dieťa?

Keď bola Matilda malinká, brával som ju do nosiča, ale neboli to celodenné túry. Skôr prechádzky po nenáročných turistických chodníkoch. Keď som zobral Matildu na viachodinovú túru, vrátil som sa totálne zničený. Nie z&nbsp;toho, že by som ju musel nosiť na rukách, zvládla to sama, ale z&nbsp;neustáleho „hecovania“ a&nbsp;presviedčania, že už iba pár krôčikov a&nbsp;budeme navrchu. Lenže navrchu ju čakal iba pekný výhľad do doliny a&nbsp;to malé dievča až tak veľmi neocení. (Smiech.) Po tomto výšľape som sa rozhodol dať im ešte čas a do&nbsp;hôr viac-menej chodím už iba sám.

Idete naozaj sám alebo s&nbsp;kamarátmi?

Sám do hôr nikdy nechodím, mal som na mysli to, že idem bez detí a&nbsp;manželky. Chodievam s&nbsp;kamarátmi, ktorí takisto radi trávia čas v&nbsp;kopcoch. Mávame pravidelné výjazdy, najmä do Tatier.

Keď ste v&nbsp;prírode s&nbsp;rodinou, ste ten starostlivý otec, ktorý na každom kroku upozorní deti na rastlinu, vtáčika či kameň? Ste ten edukatívny rodič, ktorý využije každú chvíľu na to, aby svoje dieťa niečo naučil?

Slovo edukatívny mi neznie úplne sympaticky. (Úsmev.) Samozrejme, snažím sa, aby sa deti dívali okolo seba a&nbsp;vnímali. A&nbsp;keď sa pýtajú, snažím sa odpovedať. Nie je to teda len bezduché chodenie a&nbsp;frflanie na to, že musia chodiť po lesoch. Snažíme sa vymýšľať činnosť, aby ich naša malá túra bavila a&nbsp;aby mali motiváciu, vedia, že na konci vždy niečo je – nejaký bufet, kde sa dá kúpiť lízanka alebo nanuk, ale často sú to skôr zážitkové ciele. Po návrate sa ideme napríklad okúpať.

Ste typ, ktorý pokojne pôjde pod stan či do jednoduchej chatky alebo potrebujete mať pohodlie pre rodinu, teda skôr hotel?

Väčšinou si rezervujeme pekné súkromné ubytovanie. V&nbsp;súčasnosti je fajn, že si viete všetko dopredu pozrieť, prečítať recenzie, a&nbsp;teda to už nie je ubytovanie naslepo, ako sme boli kedysi zvyknutí. Hotelom sa viac-menej vyhýbame, nepotrebujeme hotelový komfort so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí. Radi si varíme a&nbsp;radi spoznávame miestnu kuchyňu v&nbsp;miestnych reštaurá­ciách. A&nbsp;keďže je všetko na nete, aj reštaurácie sa snažíme nájsť také, o&nbsp;ktorých ľudia píšu samé pekné veci. Či už ide o&nbsp;dobré jedlo, kávu, či zmrzlinu. (Smiech.) Takže nie sme typickí milovníci rezortových dovoleniek.

A&nbsp;ako to vyzerá, keď vyrazíte s&nbsp;mužskou partiou?

V&nbsp;Tatrách existuje jeden penzión, krásna turistická ubytovňa, ktorá vnútri dýcha socializmom. Zarezervujeme si ju vždy na jeseň, už asi desiaty rok, a&nbsp;odtiaľ vyrážame na túry. V&nbsp;penzióne sú prakticky len základné postele s&nbsp;matracmi, ale to úplne stačí, lebo z&nbsp;tých výjazdov prídeme vždy takí extrémne unavení, že si len ľahneme a&nbsp;spíme. Nepotrebujeme žiaden luxus. Ak sa nám nepodarí rezervácia tohto penziónu, snažíme sa nájsť niečo obdobné, za pár eur, hlavne, že sme všetci pokope. Je nás totiž vždy aj viac ako desať chalanov.

Znie to ako pekná pánska jazda. Naozaj po tých horách chodíte?

Áno, naozaj chodíme. (Smiech.) Väčšinou je to predĺžený víkend. Snažíme sa dodržiavať plán, ktorý si nastavíme, to znamená striedať väčší a&nbsp;menší výkon. Jeden deň si dáme ťažkú turistiku a&nbsp;na druhý deň skôr len mierny výklus. Večer zájdeme zrelaxovať do nejakého wellnesu, dať si dobrú večeru aj pohár vína. Tak aby sme mali silu na ďalší deň ešte šliapať.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Patria do vašej partie aj chalani z&nbsp;hereckej brandže alebo sú to skôr ľudia mimo umeleckej sféry?

Keďže sa s&nbsp;kamarátmi kolegami veľmi často stretávame pri nakrúcaní alebo v&nbsp;divadle, kde sa vieme porozprávať o&nbsp;živote, tak sa snažím voľný čas prerozdeľovať medzi rodinu a&nbsp;„svojich chalanov z&nbsp;Ivanky“. Títo chlapci sú kamaráti ešte z&nbsp;detských čias, zo základnej školy a&nbsp;niektorí dokonca ešte zo škôlky. Dodnes sa stretávame v&nbsp;Ivanke pri Dunaji, odkiaľ pochádzam aj ja. Spoločne oslavujeme narodeniny, či už naše, alebo našich detí. Keďže je nás v&nbsp;partii vyše dvadsať, stretávame sa pomerne často.

O&nbsp;čom sa bavia, aké témy preberajú chlapi v&nbsp;horách, keď sú sami bez žien a&nbsp;bez detí?

Keďže sme tam rôzni ľudia z&nbsp;rôznych odvetví, preberajú sa témy od áut až po stavby. Sú to chlapské témy, ktoré ma, priznám sa, veľmi nebavia, lebo nie som ani stavbár, ani autičkár. (Smiech.) Za seba sa tam teda snažím prispieť témami ani nie tak zo svojej brandže, lebo tie chalani poznajú, ale skôr zo života. Veľakrát sa pristihneme pri tom, ako si ukazujeme fotky detí aj napriek tomu, že sa poznáme a&nbsp;často stretávame. Bavíme sa úplne kamarátsky, chlapsky, otcovsky.

Aj si pohundrete navzájom na manželky?

Ani nie. Nie sme typickí chlapi, ktorí sedia v&nbsp;krčme a&nbsp;kydajú na svoje ženy. Mám pocit, že sme takí normálni chlapci.

Spomenuli ste, že tému herectva obchádzate. Nezaujíma teda partiu napríklad to, čo sa deje a&nbsp;čo zažívate pri nakrúcaní alebo na javisku?

Nie. (Smiech.) Preberali sme to v&nbsp;mojich začiatkoch, teda keď som bol na škole a&nbsp;potom začínal pracovať. Vtedy sme sa často bavili aj o&nbsp;mojej práci, ale teraz už na stretnutiach len z&nbsp;rýchlika prebehneme každého prácu a&nbsp;ideme ďalej, bavíme sa o&nbsp;iných témach. Preberáme život, nie robotu.

Takže tam nie ste žiadna hviezda.

Nie som hviezda a&nbsp;to je výborné. Samozrejme, že keď niekam prídeme, ľudia na mňa reagujú a&nbsp;chalani sa to snažia tak trochu využiť. (Úsmev.) A&nbsp;v&nbsp;minulosti bolo vždy dobré, keď sme prišli do nejakého podniku so mnou na čele, ľudia sa nás nebáli. Z&nbsp;veľkej partie chlapcov, ktorá príde na diskotéku, môže byť niekedy problém… Ale keď videli, že na čele partie som ja, všetky pochybnosti sa stratili a&nbsp;postupne za nami začali prichádzať aj najväčší frajeri spod Tatier a&nbsp;chceli nám zaplatiť panáka. Zrazu boli všetci kamaráti. Stali sme sa v&nbsp;ten večer v&nbsp;Tatrách stmeľovacím telesom.

Zo sympatickej tváre z&nbsp;Nemocnice azda obavy nikto mať nemusí. Ozaj, užívate si svoju seriálovú rolu alebo by ste privítali nejaký iný charakter?

Mňa práca na Nemocnici baví. Keď som dostal ponuku hrať v&nbsp;tomto seriáli, po prečítaní scenára som sa potešil, pretože postava Nora bola od začiatku veľmi dobre písaná. A&nbsp;darí sa to písať stále. Je veľmi pozitívny a&nbsp;milý. Dalo by sa povedať, že je to anjel nemocnice, ktorý sa snaží, aby boli ľudia usmiati a&nbsp;aby im bolo príjemne aj napriek tomu, že prežívajú zlé životné obdobie.

Ste aj vy taký anjel, ktorý stmeľuje vašu mužskú partiu?

V&nbsp;istom zmysle áno, snažím sa prispieť k&nbsp;tomu, aby sme držali pokope a&nbsp;stretávali sa. Určite sa však netočí všetko okolo mňa, aj keď musím poďakovať svojim kamarátom, že sa často prispôsobujú mojim pracovným termínom. Tým, že oni pracujú od pondelka do piatka, majú voľné iba víkendy, takže sa často čaká na moje záväzky v&nbsp;práci a&nbsp;podľa toho plánujeme naše pravidelné výlety na hory.

Keď už hráte zdravotníka –&nbsp;stala sa vám na horách nejaká nehoda, pri ktorej ste si opäť uvedomili, akí sú lekári a&nbsp;vlastne celý zdravotnícky personál dôležití?

Stala sa mi nehoda, ale nakoniec môj vyvrtnutý členok vyriešil ľad a&nbsp;dobrí ľudia z&nbsp;bufetu na Popradskom plese. Zdravotná pomoc našťastie nebola potrebná. Ale medzi kamarátmi mám lekárov, moja manželka má tiež spolužiačky zo strednej školy, ktoré začali študovať medicínu, takže mi lekársky stav nie je vôbec vzdialený. Dokonca máme doktorov aj v&nbsp;rodine, preto viem, akých náročných je už len tých šesť rokov štúdia. Takže už štúdium je veľmi ťažký začiatok a&nbsp;ani potom ich nečaká nič extra dobré, najmä pri tých podmienkach, aké sú u&nbsp;nás nastavené. A&nbsp;aj napriek tomu svoju prácu robia na tristo percent. Samozrejme, sú aj výnimky, ale ja som sa našťastie stretol s&nbsp;ľuďmi, ktorí sa o&nbsp;mňa veľmi starali. Keď mi v&nbsp;januári operovali platničku, bol som po operácii stále hladný a&nbsp;oni mi stále nosili jedlo. Dostal som dvoje raňajok, dva obedy aj dve večere. (Úsmev.)

Nebolo to tak trochu tým, že ste známa tvár?

Je možné, že aj preto som mal opateru na vyššej úrovni, ale chcem veriť, že sa tak dobre ako o&nbsp;mňa, a&nbsp;nielen čo sa týka jedla, postarajú o&nbsp;každého.

Braňo Deák a jeho pánske jazdy: Čo sa deje v tatranskom penzióne

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Braňo Deák a jeho pánske jazdy: Čo sa deje v tatranskom penzióne

Autor článku

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Nela Pocisková a Filip Tůma neposlali deti do štátnej školy: Speváčka prehovorila o dôvode

Manželka bývalého hokejistu Zuzana Tekelová prehovorila o živote vo Francúzsku: Mám prácu snov

Mladší syn Petry Džerengovej študoval v Cambridgei: Prekvapil slovami o našom zdravotníctve

Stretnutie herečky Kristíny Siskovej so slonom: Tiekli aj slzy

Tréner Maroš Molnár z Extrémnych premien: Tajomstvo jeho tetovaní

Hana Gregorová o dojemnej rodinnej lovestory: Stačila jedna otázka a padali slzy

Výber pre vás