Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Keďže som vás videla na odovzdávaní cien Slnko v&nbsp;sieti, myslela som si, že žijete na Slovensku. Odkedy pôsobíte v&nbsp;Prahe?

Hneď po štvrtom ročníku konzervatória som tam išla študovať hudbu. To znamená, že som tu už skoro dvadsať rokov. Sme tu celá rodina, manžel tiež išiel študovať do Prahy z&nbsp;Bratislavy. Na Slovensko chodím veľmi rada, ale väčšinou iba „nožičku zmočím“. Najčastejšie je to nejaký koncert a&nbsp;pritom ponavštevujeme vždy aj rodinu.

Máte za sebou rôzne spolupráce a&nbsp;projekty, no mňa zaujali hudobné predstavenia pre deti v&nbsp;Hradci Králové.

To je môj milovaný projekt. Som šťastná, že si ma Hradec do tohto zavolal. Je to dlhodobý veľký projekt, v&nbsp;rámci ktorého máme tri koncerty do roka v&nbsp;spolupráci s&nbsp;hradeckým Klicperovým divadlom. Sú tam herci, scenár robí ich pani dramaturgička a&nbsp;my z&nbsp;Filharmónie Hradec Králové. Ja robím hudobnú dramaturgiu, dirigujem a&nbsp;moderujem. Vlastne mám aj rolu. Som teta Míša, herci hrajú mojich synovcov a&nbsp;chodia na skúšky do orchestra. Máme krásne odozvy od detí, učiteľov, rodičov. Deti potom posielajú do filharmónie obrázky a&nbsp;vidíme aj reakcie priamo na koncerte, ako sa zapájajú a&nbsp;smejú. Celé je to totiž koncipované tak, aby to bolo vtipné, aby to nebol „výchovňák“, kde len nalejeme informácie. My všetci do toho fakt vkladáme srdce.

A&nbsp;nedalo by sa to distribuovať aj k&nbsp;nám namiesto tradičných výchovných koncertov, aké si pamätám zo školy?

My by sme boli veľmi radi. Presne o&nbsp;to ide, že my všetci máme „traumičky“ z&nbsp;detstva, keď výchovné koncerty boli hrozná nuda. Ja som pritom bola muzikantské dieťa, neprichádzala som na „výchovňák“, že by som vôbec nevedela, o&nbsp;čom sa bavíme. A&nbsp;aj tak to bola nuda, lebo informácie sa podávali nezáživne a&nbsp;ešte ich bolo priveľa. Deti potrebujú aj kontext a&nbsp;informáciu, ktorá je pre ne hodnotná, si odnesú. My sa preto snažíme informácie sprostredkovávať nielen z&nbsp;obsahovej, ale aj z&nbsp;formálnej stránky. Keby sme predstavenie mohli vyniesť von z&nbsp;Hradca, bolo by to fakt skvelé, lebo projekt má obrovský potenciál. Klasická hudba je zložitý koncept. Nedá sa očakávať, že sa niekto narodí, vy mu pustíte Johana Sebastiana Bacha a&nbsp;on si povie „wau!“ Väčšinou to tak nie je.

Ako ste klasickú hudbu približovali svojim deťom?

Nerobíme to vedome. Manžel je tiež hudobník, takže naše deti sú v&nbsp;hudbe ponorené od začiatku. Starší Jurko chodí na všetky koncerty do Hradca, teší sa, má to rád. Ale čo sa týka výuky, tú s&nbsp;nimi doma nerobíme, lebo oni to od rodičov veľmi nechcú. Človek, čo učí hudbu, musí byť, nechcem povedať prísny, to je zlé slovo, ale dôsledný. Dieťa však od rodičov chce, aby boli na neho hrdí. Keď vás zavolá a&nbsp;ukáže skladbičku a&nbsp;vy ho začnete hrešiť, že niečo spravilo nesprávne, to nechce počuť. Od vás chce počuť chválu, že je šikovné.

A&nbsp;ako pristupujete k&nbsp;hudobnému telesu, keď dirigujete? Chválite alebo ste prísna?

Všade nahlas hovorím, že nesúhlasím s&nbsp;postojom, že dirigent je niečo viac než orchester. Nedokážem tak prichádzať pred kolegov. Navyše som relatívne mladý dirigent a&nbsp;predo mnou sedia kolegovia, ktorí majú niekoľkonásobne viac skúsenosti. Prichádzam však tisícpercentne pripravená, autorita musí vychádzať z&nbsp;faktu, že viem, o&nbsp;čom hovorím. Snažím sa, aby všetko, čo od nich žiadam, nebolo osobné, v&nbsp;zmysle invektív – vy hlupáci, prečo to hráte tak potichu?! Všeobecne som známa tým, že nie som prehnane prísna a&nbsp;že sa snažím, aby bola dobrá atmosféra.

Hovorili ste o&nbsp;vzájomnom rešpekte. Sme v&nbsp;21. storočí, ale napriek tomu, bolo toto povolanie pre vás v&nbsp;niečom ťažšie, lebo ste žena?

Určite. Pri tejto profesii je to obzvlášť cítiť, ale už to je, samozrejme, lepšie, než to bývalo. Dnes, keď sa pozrieme okolo seba, je dirigentiek oveľa viac oproti tomu, ako to bolo kedysi, no ešte stále je to prekvapujúce, že je žena dirigentka. Aj keď už to nie je o&nbsp;tom, čo si to dovoľuje, zostáva druhý predsudok – no tak sa teraz ukáž! Ako keby sme museli priniesť viac. Podľa mňa to zažívajú mnohé ženy na vyšších pozíciách. Je náročné nájsť rovnováhu, aby ste neboli príliš milá, lebo to je zle, no ani príliš prísna, lebo aj to je zle... A&nbsp;treba sa zmieriť s&nbsp;tým, že sa nedá všetkým zavďačiť. Pritom nás ženy to učili od detstva, aby sme sa zapáčili každému. Tiež s&nbsp;tým bojujem, mám to v&nbsp;sebe zakorenené, aby som sa každému, v&nbsp;úvodzovkách, páčila.

Ako ste spomenuli, chodíte si na Slovensko „omočiť nožičky“. Môžete porovnať kvalitu hudobníkov?

Na Slovensku sú vynikajúci a&nbsp;potenciál je obrovský. No musím povedať, že obdivujem všetkých kolegov, ktorí tu zostali, pretože teraz prichádza tá druhá vec. S&nbsp;kultúrou je to na Slovensku dlhodobo veľmi ťažké. Jednak je to otázka peňazí. Oproti ostatným štátom vrátane Česka ide na Slovensku do orchestrov veľmi malo peňazí. Keď orchester má financie, vie poriadne zaplatiť hudobníkov, aby huslista nemusel mať zároveň ďalšie tri roboty, keď chce uživiť rodinu. Jeho plat je adekvátny profesionalite a&nbsp;práci, ktorú odvádza. Zároveň s&nbsp;tým ide spoločenský status, ktorý kolegovia nemajú taký vysoký v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, akí sú skvelí a&nbsp;čo vedia. A&nbsp;k&nbsp;tomu ďalších x vecí... Človeku je až smutno z&nbsp;toho.

Aktuálne sa celá kultúra u&nbsp;nás skloňuje nie práve v&nbsp;pozitívnom zmysle slova. Ako to sledujete&nbsp;„zpovzdálí“?

Srdce ma bolí. Ani neviem, či povedať, že držíme palce, pretože popritom, čo sa na Slovensku deje, všetko znie triviálne. Bojím sa, kam to smeruje. Dúfam, že sa niečo stane, čo tento trend zastaví. Týmto smerom sa nemôže pokračovať, lebo to je cesta do hrobu. Buď sa všetci výborní hudobníci nakoniec zbalia a&nbsp;odídu, alebo sa všetko rozpadne. Kultúra je neskutočne dôležitá. Samozrejme, že potrebujeme všetci jesť a&nbsp;mať doma teplo, ale okrem základných vecí potrebujeme niečo, čo nám pripomína našu ľudskosť. Ja viem, že to znie ako klišé, ale hudba je univerzálna vec. Univerzálny jazyk, ktorý hovorí o&nbsp;univerzálnych emóciách, ktoré máme všetci rovnaké. Vy, ja, či som malé dieťa, starý človek, či som čierny, alebo biely... Sú isté veci, ktoré máme spoločné a&nbsp;je dôležité pripomínať si to. Samozrejme, sme bytosti, ktoré si chránia „svoj kmeň“, aby prežili, no len už ten samotný fakt, že sa delíme na nás a&nbsp;na nich, je zlý. A&nbsp;práve hudba je tá, ktorá nás všetkých rovnako roztancuje alebo rozplače. Pripomína nám, že nie sme my a&nbsp;oni. Sme len my všetci.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova-o-slovenskej-kulture-srdce-ma-boli-bojim-sa" target="_blank">Viac FOTO nájdete v galérii</a>

Dirigentka Michaela Rózsa Růžičková o slovenskej kultúre: Srdce ma bolí, bojím sa

Dominika Svetlíková

Autor článku

Dominika Svetlíková

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás

Dirigentka Michaela Rózsa Růžičková o slovenskej kultúre: Srdce ma bolí, bojím sa

Dominika Svetlíková

Súvisiace články

Karin Haydu ulovila v New Yorku foto so slávnou speváčkou: Čakala na ňu hodinu!

Sulíkov syn opäť narušil vystúpenie komičky Simony: Zasahovať musel jej manžel! Nakoniec si...

FOTO Ona že má 83? Keď zbadáte Mariu Rottrovú, zabudnete zavrieť ústa: Tá zjavom tromfla aj...

FOTO Bývalí milenci Irglová a Hansard z filmu Once po 17 rokoch: Ona je kočka, jeho nespoznáte!

FOTO Karel Gott že žiarlil na Michaela Douglasa? Aha, čo naňho bonzla vdova Ivana, TU je dôkaz!

Autor článku

Dominika Svetlíková

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás