Blížiace sa sviatky opäť všetkým pripomínajú, aké vzácne je byť spolu s najbližšími. Nebyť duchaprítomnosti Moniky Jágrikovej, jedna rodina by s veľkou pravdepodobnosťou prežívala smútok nad ťažkou stratou.

Monika pochádza z Papradna pri Považskej Bystrici, vydala sa a žije v susednom Brvništi. Odmalička chcela byť zdravotná sestra a išla si za svojím. Dopracovala sa až k magisterskému titulu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka a dnes pracuje pre spoločnosť RZP Trenčín. Venuje sa vzdelávaniu laikov aj zdravotníkov v neodkladnej resuscitácii po celom Slovensku. Jej najsilnejší zážitok sa však spája s miestom, kde sa po svadbe usadila.

„V nedeľu večer mi zavolal rodinný známy, že jeho šesťdesiatšesťročný otec nedýcha. Ležal na gauči, pozeral televízor a náhle upadol do bezvedomia. Nebýval chorý, nikdy predtým sa neliečil na srdce. No z jeho hlasu som vycítila, že ide o naliehavý prípad,“ spomína si. Bosá a v pyžame chytila do rúk automatický externý defibrilátor (AED), nenápadný záchranársky prístroj, ktorý mala práve doma, a sadla do auta. Po príchode na miesto zistila, že pán nejaví známky života.

Pán Ladislav je Monike vďačný za záchranu.
Pán Ladislav je Monike vďačný za záchranu.
Zdroj: Archív M.I., Archív operačného strediska ZZS SR

Išlo o infarkt

S jeho synom, ktorý medzitým telefonoval aj záchranke, začali s okamžitou resuscitáciou. Dôchodcu položili na zem, Monika mu na holý, suchý hrudník nalepila defibrilačné elektródy. Spustila defibrilátor, po analýze srdcového rytmu si prístroj vyžiadal prvý výboj. „Pokračovali sme v stláčaní hrudníka, po dvoch minútach si prístroj opäť zanalyzoval EKG krivku. Po druhom výboji sa pacient asi po pätnástich sekundách prebral do plného vedomia. Následne ho previezli do nemocnice. Ukázalo sa, že ide o akútny infarkt myokardu, no dnes je všetko v poriadku, pán si užíva dôchodok,“ prezradí skromne.