Liga proti rakovine zverejnila prvé výsledky zbierky z tohtoročného Dňa narcisov. V hlavnom meste ľudia nahádzali dobrovoľníkom do pokladničiek takmer 202 000 eur, v Košiciach vyše 57 000. Minulý rok sa vyzbieralo v celej krajine vyše 940 000 eur! Úžasné čísla, skvelý národ, povieme si. Hoci, keby sme si v zdravotníctve pozametali, na mnoho prístrojov či podporu onkologických pacientov by bolo aj bez zbierok.

Symbol, ktorá pozná každý.
Symbol, ktorá pozná každý.
Zdroj: Profimedia.sk

Smutné konštatovanie

Na jednej strane nadšenie ľudí z pomoci, na druhej strane úradnícky moloch a nezáujem tých, v ktorých moci je rozhodovať – napríklad aj o tom, či zbytočne zomrú stovky žien na rakovinu prsníka. Nedávno sa totiž postavil pred novinárov štátny tajomník ministerstva zdravotníctva prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc., a vysvetľoval, prečo sa na nás pozerá Európa s údivom.

Slovensko je poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá nemá skríning rakoviny prsníka. Znamená to, že nikto písomne nepozýva ženy na mamografické vyšetrenia, ktoré ako jediné dokážu zachytiť rakovinu v úplne ranom štádiu, nikto nespracúva údaje a nevenuje sa tomuto problému komplexne. Pritom skúsenosti z iných krajín hovoria o tom, že by sa tretina žien, ktoré každý rok pochováme, dala zachrániť.

„Je to smutné, keď na zahraničných konferenciách musíme konštatovať, že stále nemáme skríning,“ priznal štátny tajomník, mimochodom onkológ, ktorý, zdá sa, bojuje s veternými mlynmi. Otvorene totiž dodal: „Aj na ministerstve si mnohí neuvedomujú, že rozbehnúť skríningové programy v onkológii by mala byť jedna z priorít.“

Bolestné priznanie manželky Andyho Hryca. To, čo robila po tragickej smrti syna Huga (†22)...

Kde je problém?

Keď štátny tajomník vysvetľoval, prečo sme na chvoste Európy, hovoril o tom, že organizácia skríningu je drahá, nutná je spoluúčasť poisťovní, prekážkou je zákon o ochrane osobných údajov, všetko to skrátka dlho trvá a je to veľmi komplikované.

Máme aj dosť mamografov, ale nemáme hodnotenie, ktoré z nich spĺňajú kritériá. Padla dokonca sťažnosť na to, že Národný onkologický register, síce zo zákona musí zhromažďovať potrebné údaje, no roky to nerobil. Prečo? Lebo lekári si neplnia povinnosti a údaje nehlásia. A sankcie? Nič im nehrozí… „Trochu sa poľavilo v snahe získavať a spracúvať informácie,“ povedal prof. Špánik. 

Druhý najsilnejší muž ministerstva však chce naďalej presviedčať všetkých zainteresovaných, aby vec dotiahli do zdarného konca. „Za seba robím, čo je v mojich silách,“ povedal.

V Česku to išlo

Môžeme sa len dohadovať, či slimačie tempo v zavádzaní skríningu máme preto, že ľudia, ktorí o ňom rozhodujú, ešte nestratili nikoho blízkeho na túto chorobu. Pretože ak treba, dokážeme byť promptní. Keď bolo treba zrušiť Mečiarove amnestie, dokázali sme rýchlo pohnúť aj samotnou ústavou.

Koho trápia „pozývacie listy“ ženám? Veď si môžu zájsť v rámci preventívky na mamograf. Nad tým, že to využije len do 20 percent žien, len ochkáme a krútime hlavou...

Presne pred siedmimi rokmi vypracoval známy onkológ MUDr. Vladimír Bella spolu s MUDr. Alenou Kállayovou komplexný návrh na Národný skríningový program rakoviny prsníka SR. Optimisticky dokonca navrhovali v menej dostupných oblastiach nasadiť tzv. mammamobily, ako je to v Holandsku. Nedostižný sen... Zdarne ignorujeme aj odporúčania Radu EÚ z roku 2003 o zavedení skríningu.

VIDEO: Maja Velšicová po infarkte posiela z nemocnice dojímavý odkaz. Lekári jej povedali šokujúcu správu

Máme dosť mamografov

Na otázku, prečo v susednom Česku skríning majú, MUDr. Alena Kállayová odpovedá jednoducho: „Urobili na ministerstve komisiu odborníkov, ktorí rozbehli skríning, vytypovali kvalitné pracoviská, ktoré dostali zelenú a robia preventívne mamografie. Utriasli sa a bežia už pätnásť rokov...“

Mamografov máme pritom dosť. Lekárka prekvapuje: „Je ich 125, to je veľmi veľa. V Česku majú 80 pracovísk na dvojnásobný počet obyvateľov a stačí to. Ide o efektivitu práce. Pracovisko môže urobiť 5 000 vyšetrení za rok, ale naše nerobia ani 1 000, niekde ani 500.“ V Česku sú tiež k dispozícii ženám oficiálne zoznamy preverených a kvalitných pracovísk. U nás chýbajú… Odborníčka, ktorá už roky bojuje za skríning, obdivuhodne nestráca optimizmus – podľa nej by sme ho mohli mať do piatich rokov. Uvidíme. Doktorka Kállayová však ženám odkazuje, aby sa o seba starali: „Len mamograf odhalí to, čo sa nedá zistiť samovyšetrením alebo sonografiou.“

Po Viktorovi Vinczem praskli nervy aj Patrikovi Hermanovi. Jeho facebookový status videlo už vyše 700 000 ľudí

Aj Vincze a Herman neskrývajú rozčarovanie

Zaspali sme dobu aj v iných oblastiach. V decembri minulého roka dal moderátor Viktor Vincze verejne najavo rozhorčenie nad tým, že štát nerobí osvetu o zhoršujúcom sa stave plodnosti mužov, keď o tom vie.

O dva mesiace neskôr sa jeho kolega Patrik Herman vyjadril veľmi ostro na margo liknavosti úradníkov aj poisťovní, ktoré sa nevedia rozkývať k tomu, aby sa zaviedlo systematické testovanie na rakovinu hrubého čreva. „Je mi zle z postoja niektorých všemocných! Ani nebudem opisovať prístup niektorých poisťovní a ďalších kompetentných, ktorým je evidentne šumafuk, či budeme žiť alebo zomierať,“ napísal na svojom facebookovom profile. Pre Šarm dodal: „Je smutné a absurdné, že krajiny, ktoré nemajú zďaleka takú chorobnosť a úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva ako my, ľudí pozývajú esemeskami na testovanie automaticky alebo dostávajú test poštou na domácu adresu. U nás len počúvam výhovorky, ako to nejde a aké je to komplikované. Je mi z toho do plaču! Mrhajú sa tu milióny eur... Počúvame, že prevencia je najlacnejšia, ale mám pocit, že tí, ktorí rozhodujú o našich životoch, si to preložili tak, že najlacnejší je mŕtvy pacient...“

Patrik Herman: Test na okultné
krvácanie do stolice
by mal dostať každý
vrámci skríningu.
Patrik Herman: Test na okultné krvácanie do stolice by mal dostať každý vrámci skríningu.
Zdroj: Europacolon