Pomerne presne ste s vaším infektologickým tímom určili deň, keď sa u nás objaví prvý nakazený koronavírusom. Trúfate si odhadnúť, ako na tom budeme počas Veľkej noci?

– Deväťdesiat percent ľudí ochorie do siedmeho dňa po nainfikovaní, pomýlili sme sa len o jeden deň. Myslím, že obdobie veľkonočných sviatkov nám pomôže v poklese prípadov a život sa vráti do normálnych koľají. Teda ak budeme disciplinovaní a budeme sa chrániť. Inak zopakujeme taliansky scenár. Čínski matematici namodelovali, ako sa bude vyvíjať situácia, a už teraz hlásia malý počet nakazených.

Ste veriaci človek, hovoríte o veľkej úlohe Boha pri manažovaní epidémií…

– Pán Boh nás dopredu varoval, že keď si pokazíme náš život, následky budeme znášať tisíce rokov. Svätý Ján apoštol napísal knihu, ktorú pesimisti volajú Apokalypsa, optimisti Zjavenie sv. Jána. Vyzerá to tak, že väčšina katastrof, ktoré sú tam opísané, už boli. V stredoveku niekoľko epidémií zabilo takmer polovicu Európy. Zdá sa, že aj tie posledné ľudstvo zvládlo. Spomeňme si na strašnú epidémiu HIV, ktorá sa objavila pred 40 rokmi. Desať rokov trvalo, kým sa našiel liek, dovtedy všetci zomierali, ale dnes už počet prípadov klesá. Európa sa uchránila aj pred epidémiou vtáčej chrípky a rovnako aj pred SARS-om. Bolo to však vďaka tomu, že v Hongkongu, ktorý v tom čase už bol súčasťou Číny schopnej robiť represívne opatrenia, uzavreli bez varovania zo dňa na deň letisko. Museli síce znášať miliónové škody, ale účinné opatrenia sú bolestivé.

 

V demokraciách sa represie zavádzajú ťažko, hoci v mimoriadnych situáciách môže dôjsť k výnimočnému stavu. Pred siedmimi rokmi napríklad prezident Gašparovič vyhlásil výnimočný stav a povolal k nám počas štrajku našich lekárov cudzincov. Keďže to boli armádni lekári, čelil potom žalobe za požehnanie vstupu cudzích armád do krajiny. Absurdné. Chcem povedať, že ak chceme zabrániť zlým scenárom, bolí to.

Vláda dopredu avizovala, že zatvorí letecký koridor s Talianskom. Bola to taktická chyba?

– Zrušenie letov z Talianska malo prísť z minúty na minútu, bez varovania. Takto sa všetci zariadili, kto mohol, priletel naspäť, a tak sa tu naraz objavilo 800 ľudí z vysoko rizikovej oblasti. Je však pravda, že Taliansko nie je Hongkong – ľudia odtiaľ môžu pricestovať aj autom či autobusmi.

Určite sa tiež mnohým nepáčilo, keď ste už dávnejšie upozorňovali, že hokejové zápasy sú z hľadiska šírenia koronavírusu, ktorý má radšej chladnejšie prostredie, nebezpečné...

– Väčšina ľudí mi za môj názor na to, že je nutné zrušiť športové podujatia s publikom, nadávala, dostával som negatívne, výhražné odkazy, dokonca so želaním smrti. Zrejme to množstvo peňazí, ktoré sa točí vo vrcholovom športe, je oveľa silnejšie než zmysel pre zdravý rozum a zdravie. Napokon to vláda aj tak zakázala nariadením, hoci neviem prečo v pondelok a nie skôr, už cez víkend. My lekári to nazývame post festum, teda neskoro.

Môžete porovnať, ako sa správajú našinci a obyvatelia iných regiónov v súvislosti s možnými epidémiami?

– V Hongkongu, ktorý mal britský zdravotnícky systém, a aj v celej Číne majú ľudia oveľa väčší rešpekt k zdravotníckym autoritám ako vo väčšine krajín Európy. Preto sa tam podarilo za tri mesiace potlačiť epidémiu SARS. Je to aj o organizácii zdravotnej služby. Napríklad najväčšia púť na svete je v Indii Kumbh Mela, kam príde 25 miliónov ľudí. Za posledné roky tam nebola žiadna epidémia, ani cholera, ani týfus. Na pútnikov dozerá asi 1 000 lekárov a 10 000 sestier, tiež 20 000 vojakov a policajtov. Na každom kilometri je zdravotnícky punkt, kde okamžite izolujú chorých. Ľudia sú inštruovaní, že si majú priniesť so sebou uvarené, upečené alebo ugrilované jedlo, a ak nemajú svoju vodu, dostanú certifikovanú vo fľaši. Zo vzduchu dozerajú helikoptéry, je tam tisíc nemocníc...

Spomeniem aj Saudskú Arábiu, kde do Mekky prichádza jeden a pol milióna pútnikov. Majú osemnásť vstupov do krajiny a minulý rok nemali jediný prípad vyvezeného vírusového ochorenia MERS. Ani jeden z pútnikov sa nenakazil! Poznám hlavného hygienika saudského kráľa, ktorý má fantastický tím, štát tiež investuje do systému značné prostriedky. Majú množstvo povinných očkovaní. Keď prichádzate do krajiny z Afriky, musíte mať očkovanie proti žltej zimnici, do niektorých oblastí vás nepustia bez zaočkovania proti chrípke. Stále so sebou nosím očkovací preukaz, som očkovaný proti všetkému, čo si myslím, že je zmysluplné. Okrem pneumokokov aj proti chrípke. Skúste to u nás vyhlásiť za povinné! V demokraciách je to priam nemožné. Saudská Arábia je svojím spôsobom totalitná krajina, Čína má tiež monolitné vedenie, takže tam sa ľahšie zavádzajú opatrenia.

Doplatilo teda Taliansko na prílišnú európsku demokraciu?

– Asi áno, kompletná karanténa niektorých provincií prišla neskoro. V demokratickej krajine sa také opatrenie urobí hádam až vtedy, keď niekto z politikov ochorie alebo zomrie jeho príbuzný… V africkej Sierre Leone trvala ebola preto tri roky, lebo tamojšia skorumpovaná vláda má nulovú autoritu. V jednom odbornom článku som čítal, že zaočkovanosť populácie proti chrípke je priamo úmerná dôvere vláde. Krajiny s najnižšou dôverou majú menšiu zaočkovanosť. Na Balkáne a v krajinách V4 je dôvera k vládam nízka, od 20 do 40 percent, pretože ich ľudia považujú za skorumpované. Aj zaočkovanosť proti chrípke je teda nízka. Hoci každý rok u nás na ňu zomrie asi 500 seniorov.

Vráťme sa k novému koronavírusu, ktorý nemá rád teplé suché počasie a teploty nad 25 stupňov. Je možné, že leto bude pokojné a na jeseň sa vráti tento vírus v plnej sile, keď už tu raz bol?

– Myslím, že príde iný vírus, vírus vtáčej chrípky, ktorý získa schopnosť prenosu zo zvieraťa na človeka. Na to by však lepšie odpovedali špičkoví odborníci z Virologického ústavu SAV, ktorý patrí medzi desať najlepších v Európe. Mimochodom, málokto vie, že jediný Slovák, ktorý získal Nobelovu cenu za objavenie tzv. pomalých vírusov, bol virológ Daniel Carleton Gajdusek, ktorého rodičia emigrovali do Ameriky. On prispel k zisteniu, že za smrť ľudí pri španielskej chrípke boli výrazne zodpovedné aj pneumokoky, teda baktérie. Nový koronavírus skôr otvára brány pre smrtiace baktérie.

V tomto období aj vy osobne pomáhate zvládať šíriaci sa koronavírus. V akom režime fungujete?

– Som prednostom Mikrobiologického ústavu LU UK a UN Bratislava, s kolegami robíme dopoludnia diagnostiku pre nemocnice, potom idem dovzdelávať ľudí na Vysokú školu sv. Alžbety, ktorí chodia pomáhať do trópov zvládať oveľa horšie epidémie, ako je táto aktuálna. Trochu čísel – tuberkulózou je nakazených 300 miliónov ľudí, zomrú takmer dva milióny ročne, malárie je 600 miliónov prípadov, zomrie pol milióna ľudí. Zo 40 miliónov HIV pozitívnych zomrú ešte stále štyri milióny… Na tropické infekčné choroby zomrie ročne asi 20 miliónov ľudí. Trénujeme tiež karantény našich internátov či vysokých škôl, večer píšem články alebo prednášky, darí sa mi spať štyri hodiny. Treba si uvedomiť, že tu máme neviditeľných hrdinov z infekčných kliník – lekárov a sestry, ktorí už dva mesiace robia v skafandroch, vyšetrujú vzorky a starajú sa o infikovaných alebo podozrivých z infikovania. Za každou odobratou vzorkou sú hodiny práce… Je to všetko psychicky náročné, čudujem sa, že ešte neskolabovali.

… a potom príde do čakárne chorý človek, ktorý zamlčí, že môže byť nakazený koronavírusom, pretože bol v Taliansku, ako sa to stalo v Nitre. Lekár skončil v karanténe.

– Ak sa ľudia nebudú správať rozumne, príde ku kolapsu, lekári skončia ako pacienti. V Taliansku sa systém zrútil, lebo lekári boli preťažení. V Číne prídu na povel do práce z iných oblastí krajiny stovky zdravotníkov, v EÚ sa to nedá. Počítam s tým, že keď systém skolabuje, tí, čo riadia krajinu, pristúpia k tomu, že budeme musieť doviezť zdravotníkov. A dovezme si tých najlepších, skôr ako to urobia ostatné krajiny. Keď som pred 30 rokmi pracoval vo Viedni, všetky sestry boli z Číny a Vietnamu. Napríklad Filipíny a Malajzia majú najlepší systém vzdelávania sestier na svete – vzniklo tam spojenie amerických škôl s ázijskou usilovnosťou. Naša škola má pobočku v Kuala Lumpure a musím povedať, že úcta k štúdiu a záujem študentov je tam päťnásobne väčší ako u slovenských. Vezmime si teda tých najlepších, aby sme sa nemuseli uspokojiť neskôr s druhou líniou...

Ako vníma vašu prácu manželka?

– Dobre, aj ona je lekárka a učiteľka v jednej osobe. Naše štyri deti, z ktorých sa iba jedna dcéra dala na lekársku dráhu, sú už preč z domu, takže chod domácnosti je jednoduchý.

Nepociťujete vyhorenie?

– V týchto dňoch sa tak cítim, ale pamätám si na ťažšie dni. V septembri roku 2015 som bol spolu s ďalšími 200 našimi, maďarskými a rakúskymi zdravotníkmi na health punkte v dedine Hegyeshalom, cez ktorý v jediný deň prešlo 27 000 utečencov. Celkovo sme ich zvládli 937 000. Boli sme extrémne unavení. Apropo – nemali sme tam jedinú epidémiu, ani žltačku, napriek tomu, že tam bolo dlho iba šesť, neskôr dvanásť záchodov. Každý deň ich chodil čistiť horúcou vodou, handrou a metlou z Budapešti evanjelický biskup Dr. Gabor Ivanyi. Tento svätý človek stále žije, opatrujem od neho vizitku s odtlačkom prsta kontaminovaným od stolice migrantov…

Precestovali ste mnoho krajín nebezpečných z epidemiologického hľadiska. Boli ste niekedy vážne chorý?

– Pred rokom som skoro zomrel, mal som mozgovú maláriu. Ochorel som v Kambodži, bol som v bezvedomí. Keď som prišiel potom na Slovensko, choroba sa mi opäť vrátila. Podľa mňa žijem nadplán, už som mal byť na druhom svete.

Anketa
Nosíte ochranné rúško, keď vychádzate na ulicu?
  • 98%
  • 2%

Máte otázky ku koronavírusu? Nepretržite je k dispozícii aj Národné centrum zdravotníckych informácií na čísle 0800 221 234.