Francúzsky prezident Emmanuel Macron v jednej z televíznych debát minulý rok upriamil pozornosť na zložitú situáciu vysokoškolákov vetou: „Je ťažké mať 20 v roku 2020.“ Fakt, že sú trápení prerušovaným štúdiom, majú neisté vyhliadky na zamestnanie a sú ukrátení o radosti života, ktoré k ich veku patria, nazval „strašnou obetou“.

Anketa

Poznáte vysokoškoláka, ktorý má problém s duševným zdravím?

Vedci z Univerzity Komenského pomenovali podstatu tejto obety aj to, že prinesie následky, ktoré nevieme teraz presne odhadnúť. „Až 75 percent všetkých psychických porúch sa prvýkrát objavuje v neskorej adolescencii a skorej dospelosti. Veľa duševných chorôb teda vzniká v tomto rizikovom období. Zo zahraničných štúdií vieme, že takmer každý tretí vysokoškolák splní kritériá aspoň na jednu psychickú poruchu, čo je veľmi vysoké číslo,“ upozorňuje psychológ Michal Hajdúk z Katedry psychológie FiF UK a Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB. Podieľal sa na výskume medzi študentmi a zamestnancami, ktorý sa uskutočnil na univerzite v decembri 2020.

Zanedbávaní

Závery sú znepokojivé. „V roku 2018 sme robili podobný výskum a teraz sa ukázalo, že počet študentov, ktorým bola niekedy diagnostikovaná nejaká psychická porucha, stúpol o tretinu.

Predtým vykázalo prejavy depresie 16 percent študentov, dnes je to až 34 percent, pri úzkosti sa číslo zdvihlo z 9 na 20 percent. Pritom keď sme rovnaké kritériá aplikovali na zamestnancov univerzity, výskyt depresie a úzkosti bol podstatne nižší, 9 a 3 percentá.

Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám. Potvrdilo nám to, čo vidíme aj zo zahraničných štúdií, že v skupine vo veku 18 – 25 rokov najviac stúpa riziko nových psychických porúch v dôsledku koronakrízy,“ hovorí doktor Hajdúk.

Profesor Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky LFF UK a UNB upozorňuje, že vysokoškoláci sú pritom najviac zanedbávanou populáciou, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, pretože ide o mladých, ktorí ešte nemajú chronické problémy alebo ich prekonajú.

Nabúraný život

Niektorí študenti telefonujú dokonca aj rektorovi. „Bežne počujeme príbehy o tom, ako sa dostali do izolácie, ako im je ťažko. Ľudia v ranej dospelosti vlastne prešli regresom, sú opäť u rodičov, ktorí sa k nim správajú, ako keď mali 15 rokov. Mnohí prišli o brigády a teda čiastočnú nezávislosť, mnohým pandémia veľmi kruto narušila vzťahy, hlavne ak je ich partner z iného mesta. Mnohí končiaci študenti vidia, že je dnes problém zamestnať sa,“ vymenúva doktor Radomír Masaryk.

Škola zriadila online poradenstvo v psychologickej poradni. Treba však vedieť, že každý má nárok na bezplatnú psychoterapiu. Žiaden študent na Slovensku by sa nemal hanbiť požiadať o pomoc, pretože hrozí, že sa jeho ťažkosti stanú chronickými a potom je už liečba menej efektívna.

Neveselé čísla

30 % už nevie prežívať radosť z rôznych vecí.

Až 38 % študentov má problém so spánkom.

Každý 10. študent sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti.

Každý 5. trpí zvýšenou úzkosťou.

72 % študentov uviedlo, že ich psychické zdravie sa zhoršilo.

Požiadajte o pomoc

„Nikto z nás nie je perfektný v zvládaní životných situácií, preto ak potrebujete pomoc, neváhajte o ňu požiadať,“ hovorí psychológ, profesor Anton Heretik z UK, ktorý je autorom desatora duševného zdravia.

Jedno z nich znie: Hovor o tom, čo ťa trápi, čoho sa bojíš, čo si vyčítaš, o svojich radostiach aj smútkoch. „Za tých pár mesiacov epidémie sme mohli zistiť, ako sme na tom s dôverou v našich blízkych. Ako sa dokážeme otvoriť, ako dokážeme počúvať. Vždy je čo zlepšiť, no každý krok sa ráta,“ dodáva profesor.