Začala nová VLNA COVIDU? Denne pribúdajú stovky nakazených, profesor Krčméry má ZLÉ správy!

Profesor Krčméry dvíha varovný prst: Viac ako 100-tisíc Slovákov bude čoskoro potrebovať TOTO!

Profesor Krčméry ŠOKUJE: Pozrite, kedy sa budeme štvrtou dávkou plošne očkovať!

kač

Prípadov kovidu pozvoľna pribúda. "U&nbsp;nás rastú ešte najpomalšie v&nbsp;porovnaní so západnou časťou Únie, ale naše údaje sú dosť nevýpovedné, lebo v&nbsp;porovnaní s&nbsp;minulými dvomi rokmi testujeme prakticky minimálne," povedal Vladimír Krčméry pre denník <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/zacala-nova-vlna-covidu-denne-pribudaju-stovky-nakazenych-profesor-krcmery-ma-zle-spravy">Plus Jeden Deň .</a> Podľa neho by sme odhalili 6 - 8 000 prípadov denne.

"Národ je však unavený a&nbsp;odolnosť duševného zdravia je aj vďaka postcovidovému syndrómu na minime. Takéto údaje by verejnosť nezniesla a&nbsp;prepadla by - ako píše vo svojom stanovisku aj generálny tajomník WHO pred 3 týždňami – panike. Pred plnou pravdou nás chráni nízky počet testov podľa zásady - no news good news," dodal.

Situácia je podľa neho najhoršia v juhovýchodnej Ázii, najmä v niektorých mestách v Číne, Severnej Kórei, pravdepodobne aj v niektorých krajinách subsaharskej Afriky, kde sa testuje minimálne.

Podľa profesora Krčméryho je armáda zdravotníkov, ktorí by zvládali ďalšiu vlnu poddimenzovaná  - chýbajú ľudia, ktorí budú diagnostikovať aj liečiť chýbajú verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici, sestry, záchranári, lekári  špecialisti aj ambulantné sestry.

Čaká nás pritom katastrofa menom postcovidový syndróm. V Európskej únii trpí podľa profesora Krčméryho postcovidovým syndrómom päť až pätnásť percent a&nbsp;vo Veľkej Británii až 20 percent tých, čo prekonali covid. Čaká nás teda tsunami tzv. long covidu.

"Minimálne 100-tisíc pacientov najbližší rok bude potrebovať ambulantnú neuropsychiatrickú, imunoinfektologickú liečbu, fyzioterapiu, psychológa, veď anxiózne depresívny syndróm je najčastejší príznak prekonaného covidu s&nbsp;následnými poruchami pamäti, únavou, to jest stratou práceschopnosti, až po čiastočnú invaliditu. Dosah prekonaných dvoch vĺn síce teraz v&nbsp;nemocniciach nevidieť, ambulantná sféra však praská vo švíkoch, o&nbsp;ambulanciách infektologicko-imunologických a&nbsp;psychiatrických ani nehovorím," hovorí profesor. Tento dopad sa prejaví naplno koncom roku a budúci rok.

Vladimír Krčméry hovorí, že preočkovanie 4.dávkou vakcíny má zmysel. 

V&nbsp;auguste a&nbsp;septembri by očkoval seniorov a&nbsp;tých, ktorí sú 6 až 9 mesiacov po poslednej dávke. Ak príde tretia epidémia s&nbsp;novým variantom, bude treba očkovať tzv. chrípkovým scenárom, čiže plošne, aby sme nemuseli zatvárať školy a zavádzať opäť karantény.

Bude k dispozícii vakcína upravená špeciálne proti novým variantom?

V&nbsp;USA, Európskej únii, Japonsku i&nbsp;Kanade a&nbsp;vo Veľkej Británii sú registrované dve vakcíny proti novým variantom. "Vývoj každej stál približne 1,2 miliardy dolárov. Takéto obrovské prostriedky vložili vedecké univerzitné a&nbsp;farmaceutické konzorciá, aby počet mŕtvych na covid nepresiahol 20 miliónov ako v&nbsp;prípade španielskej chrípky a&nbsp;nestal sa najsmrteľnejšou epidémiou," hovorí profesor.

Pôvodné, staršie vakcíny by sa mohli využiť v krajinách s nižším socioekonomickým statusom. Mali by sa rozdať.

"Jedna z&nbsp;ciest, ako zamedziť vzniku nových variantov, je zvýšiť zaočkovanosť v&nbsp;krajinách tzv. druhého a&nbsp;tretieho sveta. Už v&nbsp;roku 2020 WHO tlmočila likvidáciu epidémie pri dosiahnutí zaočkovanosti 70 – 80 percent. Dnes je aspoň čiastočne zaočkovaných približne 4,5 miliardy, v&nbsp;Afrike však menej ako 50 percent," upozorňuje.