Ide o chúlostivý problém, ľudia ho podceňujú a k doktorovi sa boja ísť. Pritom podľa štatistík sa až 50 percent ľudí vo veku do 50 rokov stretne aspoň raz s hemoroidmi. Lekár je často posledná voľba a malo by to byť naopak.

Strach, hanba, neznalosť… Dôvodov, prečo problém odkladáme, je mnoho, no šanca na včasné vyliečenie je vždy najväčšia na začiatku problému. „Ak pacient začne krvácať a okamžite vyhľadá lekára, je veľká pravdepodobnosť, že hemoroidy sa podchytia ešte v prvom štádiu. Vtedy postačí konzervatívna liečba, čo znamená, že sa do nich nijako nezasahuje,“ vysvetľuje proktológ MUDr. Martin Stratený z Fakultnej nemocnice v Trenčíne.

Pacientovi v prvom štádiu odporúča aj zmenu jedálnička – piť veľa tekutín či zaradiť do stravy viac vlákniny.

Horšie je to už v druhom či treťom štádiu, keď prichádza najviac pacientov. „Začínajú cítiť diskomfort, pri vykonávaní potreby môže už aj niečo vybehnúť von. V treťom štádiu už hemoroid môže zostať na vonkajšej strane a pacient ho musí rukou zastrčiť naspäť dovnútra. Vtedy si uvedomia, že to nie je dobré.“ V týchto prípadoch je nutné zasiahnuť aj invazívne.

Hanba, nehanba, treba prísť

Doktor Stratený netají, že najčastejšou príčinou, prečo sa pacienti boja zaklopať na dvere ambulancie, je hanba. „Mali by si však uvedomiť, že ja som rovnaký lekár ako očný či ušný. Také veci riešim na dennom poriadku a nie je to pre mňa niečo neobvyklé. Keď vás napríklad bolí ucho, odkladáte to, pretože sa hanbíte, že by sa vám pozerali do ucha? Určite nie. A takisto je to aj u proktológa,“ prízvukuje.

Hovorí, že ľudia často v ordinácii z nervozity vtipkujú a snažia sa nejako uvoľniť atmosféru. „Väčšina mojich pacientov je po vyšetrení prekvapená z toho, ako to prebiehalo a hovoria mi, že to vôbec nebolo také zlé, ako si predstavovali,“ dodáva.

Diagnostikovať problém vie vraj často podľa toho, ako pacient vchádza do ambulancie alebo si sadá: „Vidím, že sa nevie usadiť, začne sa na stoličke mrviť. A keď mi povie, že štyri dni krváca a mal teplotu, to už približne viem, že tam bude asi nejaký hnisavý zápal.“

Niektorí pacienti odkladajú problém tak dlho, že už pre nich iné riešenie ako operácia nie je. „Mal som pacientku, staršiu paniu, ktorá sa sťažovala na dlhodobé bolesti a krvácanie. Keď si ľahla na lôžko, ukázalo sa, že má vylezený celý konečník. Neskôr sa priznala, že takto trpela už takmer rok,“ šokuje.

Samoliečba určite nie

Práve z tohto dôvodu neodporúča doktor Stratený domácu liečbu ani prírodné recepty. „Ak aj pacientovi babské recepty uľavia, tak len na chvíľu. Na krátky čas sa dostaví pocit, že problém sa vyriešil, v skutočnosti sa však len odložil. Potom sa takto samoliečia niekoľko týždňov a keď prídu ku mne do ambulancie, je zvyčajne neskoro.“

Medzi ľuďmi obľúbená dubová kôra je napríklad výborná na rekonvalescenciu po operáciách, ale nie na liečbu príčiny.

Hemoroidy či nádor?

Vážnym dôvodom, prečo prísť k lekárovi hneď na začiatku, je, že krvácanie vôbec nemusí súvisieť s hemoroidmi. Najmä v počiatočných štádiách to nemusí byť jasné. Hemoroidy a onkologické ochorenia konečníka majú totiž zo začiatku úplne rovnaký priebeh.

„Najmä u starších ľudí urobím hneď pre istotu aj rektoskopiu, to znamená, že vyšetrím 15 centimetrov hrubého červa, aby som vylúčil skryté ochorenia,“ vysvetľuje.

Po päťdesiatke by sa tiež každých 10 rokov mala robiť kolonoskopia.

Čo je endorektálna sonografia

MUDr. Martin Stratený sa ako jeden z mála lekárov venuje aj 3D endorektálnej sonografii.

Endorektálna sonografia je špeciálne ultrasonografické vyšetrenie análneho kanála a konečníka, ktoré uľahčuje a najmä zlepšuje diagnostiku pri onkologických ochoreniach. Konkrétne určuje štádium zhubného nádora konečníka a možné postihnutie okolitých spádových uzlín.

Presnosť je na úrovni magnetickej rezonancie, v niektorých štádiách presnosť dokonca vyššia. Využíva sa pri špecifikácii zápalových ochorení v okolí análneho kanála, konkrétne perianálnych fistúl, abscesov, pri diagnostike inkontinencie, porúch panvového dna a iných ochorení súvisiacich s konečníkom a análnym kanálom.

„Bezplatné vyšetrenie trvá 5 až 10 minút, dá sa naň objednať v proktologickej ambulancii,“ hovorí MUDr. Stratený.

Problémová toaleta

Rizikovým faktorom vzniku hemoroidov je strava, zhoršovať ich môže kulturistika alebo dvíhanie ťažkých váh, hlavne nesprávna technika dýchania. „Pacienti by nemali ani zbytočne vysedávať na toalete, nečítať tam noviny ani si nebrať mobil. Myslia si, že keď sa vyprázdnia a len tak tam potom sedia, nič sa nedeje. Stále však v podvedomí tlačia. Človek by nemal stráviť sedením na toalete viac ako tri-päť minút. Toaleta je určená na jednu aktivitu, treba ju vykonať a odísť preč,“ hovorí MUDr. Martin Stratený. Ak má človek problém s vyprázdnením, odporúča dať si pod nohy hrubú knihu, sedieť „na lyžiara“.

Najhoršia kombinácia je podľa neho sedavé zamestnanie, „vysedávanie“ na toalete a strava. „Takýto človek u mňa pravdepodobne skôr či neskôr skončí,“ varuje.