Pocit šťastia je v našom živote extrémne dôležitý. Psychiatri napríklad upozorňujú, že ak rodičia nezahŕňajú svoje deti láskou a pozornosťou, prispievajú tým k psychickým problémom v dospelosti, napríklad k depresiám. Ženy, ktoré nie sú vybavené dostatočne zdravou psychikou, potom môžu mať problém s odvrátením duševnej krízy, ktorá zaútočí okolo menopauzy. Psychickú pohodu a zdravú sebalásku potrebujeme ako soľ, dokázali to aj vedci z tokijského Metropolitan Institute of Medical Science.

Zamerali sa na 700 Britiek, ktoré sa narodili po druhej svetovej vojne, a keď mali okolo 50 rokov, zúčastnili sa v Británii na prieskume, v rámci ktorého vypĺňali podrobné dotazníky o svojej spokojnosti so životom. Otázky sa dotýkali ich práce, vzťahov, zmyslu života, sebavedomia a celkového šťastia. Japonskí vedci sa k týmto ženám vrátili v čase, keď z nich boli takmer sedemdesiatničky. Urobili im testy na pamäť, logické myslenie, pozornosť aj verbálnu komunikáciu. A čo zistili?

Spokojnosť chráni mozog

Výsledky jednoznačne ukázali, že ženy, ktoré v päťdesiatke dokázali prekonať krízu tohto veku a cítili sa spokojné, pracovali na svojom duševnom rozvoji, zdravom sebavedomí a sebaúcte, mali mozog v oveľa lepšej kondícii ako ich depresívne a nespokojné rovesníčky.

Vedúci tímu doktor Miharu Nakanishi upozornil, že vek okolo päťdesiatky je kritickým obdobím pre zmeny v mozgu. Práve to, ako zvládne žena preklenúť toto obdobie, z veľkej časti rozhoduje o tom, či sa sivá mozgová kôra začne pomaly uberať smerom k takým poruchám, ktoré neskôr povedú k demencii. Pozitívne duševné nastavenie, pocit šťastia a rovnováha majú skrátka priamu súvislosť s udržaním si mentálneho zdravia a schopnosti učiť sa nové veci v neskoršom veku. Stres a úzkosť poškodzujú oblasti mozgu, ktoré zodpovedajú za pamäť, emócie a myslenie.

Aj cigarety a...

K rizikovým faktorom, vedúcim vo vyššom veku k demencii, ktorej najčastejšou formou je Alzheimerova choroba, prispievajú nielen duševné krízy, ale aj fajčenie, lenivosť hýbať sa, nezdravá strava a pravidelné opíjanie sa. Pohár vína pri dobrej pohodovej večeri s blízkymi ľuďmi, naopak, môže uvoľniť a teda pôsobiť ako liek. Pohár, nie fľaša…

Samozrejme, šťastie nás celkom nespasí. Demenciu, ktorá má krajší medicínsky výraz neurokognitívna porucha, môže spôsobiť až 60 rôznych ochorení, ktoré prídu bez ohľadu na to, či sme šťastné, alebo nie.  Rozhodne sa však oplatí urobiť všetko, čo vieme ovplyvniť, vrátane prístupu k životu a k sebe. Robte si teda radosť – a je jedno, či si kúpite lístok do kina, sveter, po ktorom túžite, prečítate si knihu, porozprávate sa s kamarátkou, poviete šéfovi nie, vybehnete do parku, začnete šetriť na výlet do New Yorku, napečiete vianočné koláče… šťastie má tisíc odtieňov. A majme sa rady, aby sme si raz, keď budeme mať sedemdesiat, vedeli ešte vyhodiť z kopýtka.

Čo sa deje v mozgu?

Pri demencii dochádza k hromadeniu chorých bielkovín v mozgu, preto ubúdajú neuróny, mení sa tým štruktúra mozgu. Neuróny nemôžu medzi sebou komunikovať a prenášať informácie. Človeku sa zhoršuje pamäť, mení sa správanie a človek môže ostať úplne odkázaný na iných.