Úrad verejného zdravotníctva netají, že pozorne sleduje situáciu u našich susedov, kde evidovali na konci októbra dvadsať prípadov záškrtu. Nie je vylúčené, že počet prípadov sa zvýši a vzhľadom na pohyb ľudí cez hranice hrozí zavlečenie choroby aj k nám. Úrad však upokojuje, že keby došlo k epidémii, prijme patričné opatrenia. Lekári sú upozornení, aby pri vyšetrovaní chorých, ktorí sa zdržiavali na Ukrajine, mysleli aj na záškrt a správne ho liečili. Inkubačná doba pri záškrte je krátka, je to 2 – 5 dní.

Aké sú príznaky?

Ochorenie pripomína spočiatku bežnú chorobu z prechladnutia, ktorá nie je v tomto období ničím prekvapivá – zvýšenou teplotou, horúčkou, slabosťou, bolesťami v krku, tiež zdurením lymfatických uzlín. Potom sa však objaví zelenohnedá blana, ktorá pokryje napadnuté sliznice. Blana je k nim priľnutá natoľko, že znemožňuje dýchanie a človek sa prakticky dusí.

Záškrt spôsobuje baktéria Corynebacterium diphteriae, ktorá produkuje agresívny toxín. Môže spôsobiť úplné uzavretie dýchacích ciest, pacient sa dusí.
Záškrt spôsobuje baktéria Corynebacterium diphteriae, ktorá produkuje agresívny toxín. Môže spôsobiť úplné uzavretie dýchacích ciest, pacient sa dusí.
Zdroj: Profimedia.sk

Dýchanie sťažuje aj opuchnutý krk. Infekcia sa objaví prevažne v hrdle a mandliach, ale aj v nose, koži alebo očných spojivkách. „Ochorenie má ťažký priebeh, poškodzujú sa nervy, čo spôsobuje ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Má často komplikovaný priebeh, spojený najmä so zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením obličiek,“ varuje ÚVZ SR.

V roku 2019 sme na Slovensku zatiaľ zachytili jeden potvrdený prípad záškrtu. Vyskytol sa v okrese Sabinov.

Preočkovali ste sa?

Ochorenie sa lieči aj antibiotikami, najlepšie sa mu však dá predchádzať očkovaním, ktoré je u nás povinné. Deti sú očkované v 3., 5. a 11. mesiaci a preočkované v 6. a 13. roku. Dospelí by sa mali preočkovať v 30. roku života a potom každých 15 rokov.

Preočkovanie je povinné aj proti tetanu, bakteriálnemu ochoreniu, ktoré sa dostáva do tela cez poranenú kožu.

Ak si nepamätáte, ako na tom ste, obvodný lekár by to mal mať v záznamoch. Na preočkovanie by podľa profesorky Zuzany Krištúfkovej zo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti mali pamätať najmä ľudia, ktorí si zakladajú rodiny a majú malé deti, aby na ne nepreniesli vážne ochorenie. V jednej vakcíne je zároveň látka proti tetanu, záškrtu aj čiernemu kašľu. Deti však treba chrániť aj pred narodením.

Aj pre tehotné

Stále panuje mýtus, že tehotné ženy by sa očkovať nemali. Opak je pravdou. Gynekológ Miroslav Kotek vysvetľuje, že každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke, každoročne od októbra do decembra, a očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, v 28. až 37. týždni tehotenstva.

Hoci je priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva zriedkavý, je príčinou tzv. zamĺknutého potratu v prvom trimestri.

Vírus chrípky tiež môže spôsobiť rázštepy neurálnej trubice u plodu a tiež zaostávanie v raste. Ak nebola tehotná žena zaočkovaná počas tehotenstva, mala by tak urobiť hneď po pôrode, ak nebola očkovaná posledných 5 rokov.

Nobelova cena za objav

Záškrt alebo diftéria je dnes vďaka očkovaniu prakticky potlačená, ale kedysi na toto ochorenie zomierali ľudia bežne. Očkovaciu látku vyvinul nemecký vedec Emil von Behring, ktorý za ňu dostal vôbec prvú Nobelovu cenu za medicínu v roku 1901.