Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je stále top témou dňa. Národný onkologický ústav prišiel s vedeckou štúdiou, ktorá by mohla presvedčiť aj tých, ktorí váhajú. Autor protokolu, primár Oddelenia ambulantnej chemoterapie NOÚ Patrik Palacka hovorí, že výsledky štúdie sú nespochybniteľným argumentom vo vzťahu k šíriteľom mýtov a bludov o očkovaní.

Zároveň ide o doteraz najväčší výskum protilátok po očkovaní proti COVID-19 na Slovensku. „Dieru do sveta asi neurobíme, ale na slovenské pomery ide o&nbsp;vcelku slušný súbor,“ hovorí s úsmevom.

V čom vlastne výskum spočíval?

- V NOÚ sa dalo zaočkovať viac ako 800 zamestnancov, čo je približne 80 % všetkých zamestnancov. Z nich sa do štúdie zapojilo 459, z toho viac ako 85 percent žien. Týmto ľuďom sa vyšetrili protilátky o 22 dní a potom aj o 45 dní od podania druhej dávky očkovacej látky od Pfizer/BioNTech. Zistili sme, že účinnosť očkovania dosahuje viac ako 99 percent. Viac ako sedem dní po podaní druhej dávky vakcíny sa potvrdila infekcia novým koronavírusom len u dvoch zaočkovaných zamestnancov zaradených do štúdie.

Samozrejme, k&nbsp;úspešnosti očkovania prispelo aj používanie respirátorov, rukavíc a pravidelná dezinfekcia. Rovnako sme zistili, že po podaní druhej dávky vakcíny bol významne vyšší výskyt nežiaducich účinkov v&nbsp;porovnaní s prvým. A tiež to, že hladina protilátok v krvi klesla medzi 22. a 45. dňom o približne polovicu.

Posledná informácia pre laika však neznie dobre. Znamená to, že účinnosť očkovania rýchlo klesá?

- Hladina protilátok v krvi klesla naozaj pomerne dosť rýchlo, čo však nemalo žiaden vplyv na samotnú účinnosť očkovania.

Zrejme dostávate veľa otázok od onkologických pacientov a ich príbuzných o tom, či sa očkovať, alebo nie. Existuje vôbec dostatok dát pre túto skupinu pacientov?

- Podľa odporúčania odborných spoločností by onkologickí pacienti, ktorí dostávajú systémovú liečbu, mali byť pri očkovaní proti COVID-19 uprednostňovaní. Tento záver nevyplýva ani tak z&nbsp;výsledkov účinnosti a&nbsp;bezpečnosti očkovacích látok z registračných štúdií, do ktorých bolo zaradených od 0 % (očkovacia látka od spoločnosti Moderna) do približne 4 % (očkovacia látka od konzorcia Pfizer/BioNTech) pacientov so zhubnými nádormi, ako predovšetkým z&nbsp;dostupných epidemických údajov, podľa ktorých má COVID-19 ťažší klinický priebeh u&nbsp;ľudí s malignitou v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ľuďmi bez onkologického ochorenia.&nbsp;

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Ako sa stavajú vaši pacienti k očkovaniu?

Mám skvelých pacientov, ktorí veľa čítajú, ale ešte viac sa pýtajú a&nbsp;sú ochotní o&nbsp;probléme vecne diskutovať. V&nbsp;rámci rozhovoru pacientov vždy informujem o&nbsp;údajoch, ktoré som spomenul pred chvíľou, pričom podstatná väčšina z&nbsp;nich sa nakoniec pre očkovanie rozhodne. Na druhej strane však citlivo vnímam aj to, že značná časť populácie má k&nbsp;vakcinácii negatívny postoj, pretože disponuje nesprávnymi informáciami, ktoré čerpajú spravidla z&nbsp;nedôveryhodných zdrojov.

Predpokladám, že trpezlivo vysvetľujete a idete príkladom...

- Viac ako 20 rokov sa každoročne očkujem proti chrípke a&nbsp;pre vakcináciu motivujem svojich príbuzných, priateľov, známych aj pacientov. Bez snahy byť pre niekoho príkladom som zaočkovaný pravdepodobne proti všetkým infekčným ochoreniam, pre ktoré sú dostupné očkovacie látky, vrátane cholery, japonskej encefalitídy a&nbsp;žltej zimnici, pre čo však existuje racionálny dôvod.

Viac ako rok spolupracujem s bratmi Danielom a Samuelom Furkom, vedcami z Prírodovedeckej fakulty UK, a&nbsp;so študentom LF UK Daliborom Gallikom, s&nbsp;ktorými sme spolu na začiatku pandémie v&nbsp;marci 2020 navrhli ventilačný prístroj Q-vent. Projekt klinického testovania prístroja je veľmi dobre pripravený a existuje šanca, že v&nbsp;dohľadnom čase pocestujeme do Kene, aby sme ho na pôde spolupracujúcej univerzity v&nbsp;Nairobi zrealizovali.

Poďme späť do NOÚ. Negatívne správy sa šíria veľmi rýchlo, ľudia emotívne reagovali na odklady operácií. Ako ste to vnímali alebo ešte vnímate?

- Všetkých môžem uistiť, že odkladanie poskytovania zdravotnej starostlivosti vnímajú zdravotníci rovnako citlivo ako samotní pacienti. Z&nbsp;pohľadu pandémie boli pre Slovensko najhoršie mesiace január a február, kedy sme v&nbsp;nemocnici mali hospitalizovaných pomerne veľa „kovidových“ onkologických pacientov, ale aj neonkologických chorých.

To pochopiteľne viedlo k odloženiu niektorých zdravotných výkonov. Na krízovom štábe sme na dennej báze prispôsobovali všetky opatrenia aktuálnej epidemickej situácii. Za výborné zvládnutie druhej vlny pandémie však vďačíme predovšetkým obrovskému pracovnému nasadeniu všetkých zamestnancov, ktorým sa aj touto cestou chcem poďakovať.&nbsp; &nbsp;&nbsp;

Keď lekár lieči niekoho dlhodobo, ako je to pri liečbe rakoviny, vytvorí si k nemu aj vzťah. Stratili ste kvôli kovidu nejakých svojich pacientov?

- Vytvoriť si vzťah k&nbsp;pacientovi je úplne prirodzené a&nbsp;pochopiteľné. Rovnako pochopiteľne zomreli na COVID-19 aj niektorí z mojich pacientov.&nbsp;&nbsp;

Človek zvonku vníma nemocnicu ako bezpečný prístav, kde ho odliečia. Potom sa objaví informácia, že sa v NOÚ aj na paliatívnom oddelení objavil kovid, a je z toho vyvedený z miery. Čo mu poviete?

- Bez ohľadu na to, aké prísne protiepidemické opatrenia v&nbsp;zdravotníckom zariadení prijmete, riziko zavlečenia vírusovej infekcie na lôžkové oddelenie nedokážete nikdy úplne eliminovať. Napriek tomu, že na bežné onkologické oddelenia boli prijímaní výlučne pacienti s&nbsp;negatívnym antigénovým aj RT-PCR testom, na vrchole pandémie sa naozaj stalo, že COVID-19 sme diagnostikovali až počas hospitalizácie. V&nbsp;tomto zmysle, žiaľ, oddelenie paliatívnej starostlivosti nebolo výnimkou.

Veľa sa hovorí o vyčerpanosti zdravotníkov. Máte avízo, že niektorí, najmä zdravotné sestry, po korone skončia v zdravotníctve?

- Odchod zo zdravotníctva počas núdzového stavu možný nebol. Ako sa únava z&nbsp;pandémie prejaví po jeho skončení a&nbsp;koľko zdravotníkov naozaj prestane vykonávať svoje povolanie, uvidíme pravdepodobne už čoskoro. V&nbsp;každom prípade, chronickým a neriešeným problémom slovenského zdravotníctva zostáva naďalej nedostatok sestier a&nbsp;veková štruktúra lekárov v&nbsp;niektorých odboroch, ako napríklad všeobecné lekárstvo. &nbsp;&nbsp;

Vy osobne ste mali krízu?

- Moja osobná kríza bola podmienená&nbsp;interpersonálnymi vzťahmi na pracovisku, nie pandémiou. Čím som starší, tým viac sa snažím vo všetkom zlom hľadať niečo pozitívne. Pri práci s&nbsp;pacientmi sme viac začali využívať prostriedky telemedicíny. Tým, že nebolo možné cestovať, vytvoril sa väčší časový priestor aj na rozvíjanie vedeckých projektov. O&nbsp;dvoch z&nbsp;nich sme hovorili.

Keď sa začínalo s očkovaním proti kovidu, aj mnoho lekárov ho odmietalo. Akú máte skúsenosť?

- Spočiatku boli mnohí vrátane zdravotníkov značne skeptickí, ale nepriaznivá epidemická situácia v&nbsp;zimných mesiacoch a&nbsp;dramaticky sa zvyšujúce počty obetí prinútili väčšinu zmeniť postoj. K&nbsp;zmene nálady v&nbsp;našej nemocnici určite prispelo aj zriadenie dočasného vakcinačného centra a&nbsp;projekt monitorovania nežiaducich účinkov a&nbsp;protilátok po očkovaní. Súčasne sa opäť raz potvrdilo, že politika, ktorej základom je komunikácia a&nbsp;argumentácia, je podstatne účinnejšia ako nútenie ľudí alebo nebodaj ich&nbsp;zastrašovanie.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Ste onkológ, ale aj právnik. Aký máte názor na to, že by sa zdravotníci mali očkovať povinne?

- Povinné očkovanie zdravotníkov je pomerne zložitý problém. Zamyslime sa, ako by sme sankcionovali zdravotníkov, ktorí sa odmietajú zaočkovať. Hrozba ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa by v&nbsp;situácii, v ktorej v&nbsp;systéme chýba viac ako 10 000 sestier a&nbsp;mnoho špecialistov, bez ktorých sa nedokážeme zaobísť, je v&nbsp;dôchodkovom veku, bola celkom neúčinná.

Ako sa v&nbsp;koronovom čase stavali onkologickí pacienti k populárnej alternatívnej liečbe? Mali ste prípady, že sa báli chodiť do nemocnice a radšej sa obrátili na niečo „bezpečnejšie“?

- Pred niekoľkými rokmi sme sa spolu rozprávali o&nbsp;pacientovi, ktorý uprednostnil alternatívnu liečbu, napriek tomu, že počas chemoterapie sa jeho stav podstatne zlepšoval, a&nbsp;napokon pomerne rýchlo zomrel. V&nbsp;poslednom období som sa s&nbsp;takýmto prípadom už našťastie nestretol. Počas pandémie sme riešili odlišné problémy, pacienti sa skôr zaujímali, ako sa chrániť pred infekciou a či sa majú dať zaočkovať.

Čo vás dnes najviac ako onkológa tlačí?

- Jedným z&nbsp;najvážnejších problémov slovenskej onkológie naďalej zostáva dostupnosť takzvaných inovatívnych liečob v&nbsp;zmysle úhrady z&nbsp;verejného zdravotného poistenia.

Mnohí si inovatívne lieky hradia sami, čo sú aj desaťtisíce eur. Majú sa pacienti báť, že diera v štátnom rozpočte po pandémii ohrozí aj „bežnú“ liečbu?

- Kategorizované lieky sú zdravotnými poisťovňami hradené bez akýchkoľvek problémov. Pri všetkých negatívach, ktoré so sebou pandémia priniesla, vidím aj svetlo na konci tunela. Takpovediac európske peniaze, ktoré by sme azda čoskoro mohli mať k&nbsp;dispozícii, predstavujú jedinečnú príležitosť, ako zmeniť systém fungovanie slovenského zdravotníctva k&nbsp;lepšiemu. &nbsp;