Nie náhodou sú v prímorských krajinách veľmi obľúbené morské plody. More v nich skutočne uzamklo svoju príjemnú chladivosť. Platí to aj o morských riasach. Našťastie, rovnaké účinky majú aj suchozemské bylinky.

Chladivá burina

Inšpirujte sa v Thajsku a namiesto petržlenovej vňate či bazalky použite poriadnu dávku koriandra. Ak vám nevonia, fakt trochu pripomína starú ponožku, skúste to s mätou. Jej mentolová chuť sa priam pýta do boja s teplom. A takúto schopnosť má aj záhradná burina – listy púpavy a pŕhľava. Tú však musíte nasekať naozaj nadrobno, aby ste zničili pŕhlivé chĺpky.

Samozrejme, iba z bylín by sme neprežili. V horúčavách varte z cukín, zo zeleru, z uhoriek, melóna, kalerábu, reďkoviek. Robte z nich šaláty, znesú však aj tepelnú úpravu. A dajte na ne biele korenie, ďalšiu ochladzujúcu brzdu.

Ľahký dotyk hrnca

Väčšinou sa nám v teple nežiada horúca polievka ani ťažké jedlá. Nie je to len pocit. Na ich trávenie totiž telo potrebuje veľa energie, čo organizmus zmorený horúčavou ešte viac vyčerpá. Namiesto na kožu, ktorá má odvádzať z tela teplo, sa sústredí na tráviaci trakt.

Našťastie, telo je múdre a samo nám našepká väčšiu chuť na surovú zeleninu. Prípadne varenú v pare či len krátko blanšírovanú, ktorá nezaťaží tráviaci trakt. Alebo na jogurt, superpotravinu. Ideálny je kozí, grécky či bulharský.

Aj ten vývar však môže byť, dokonca je zdravý, lebo človeku dodá tekutinu a minerály, ktoré vypotil. Zásadne ho však treba piť len vlažný. A dobré je pridať doň trochu morských rias.

Vlažné hrdlo

Elán síce spieva – mám chuť na niečo chladené, v skutočnosti by sme v lete mali piť vlažnú vodu. V Číne vám ju napríklad servírujú automaticky, a keď chcete ľadový nápoj, musíte si oň požiadať. Ľad totiž v horúčave nie je bohviečo. V rozhorúčenom tele nárazovo ochladí tkanivo v krku, čo je dôvod, prečo ľudí tak často trápi letná angína. Naopak, zmrzliny sa netreba báť. Našľahaný krém sa v ústach hneď rozpúšťa a hrdlu neublíži. S mrazenými dreňami však už treba narábať opatrne.