Aj tento rok sa najmä milovníci žúrov potešili posunu času, veď cez víkend získali navyše celú hodinu. Je fajn vrátiť sa pocitovo v čase, lenže svoje telo neoklame nikto. „Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že vnútorné hodiny organizmu nedokážu okamžite, zo dňa na deň, reagovať na zmenu času. Adaptácia je veľmi individuálna, aj s ohľadom na vek a zdravotný stav,“ upozorňuje docentka Jana Hamade z Úradu verejného zdravotníctva. Ťažkosti podľa nej môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými, srdcovo-cievnymi, endokrinologickými chorobami či poruchami imunity.

Anketa
Máte problémy preladiť sa na nový čas?
  • 86%
  • 14%

Nervozita aj únava

Lekárka vysvetľuje, že hoci môžete ísť večer do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo dokonca aj týždňoch vás organizmus zobudí podľa starého, teda letného času, pretože tak bol dlho  nastavený. Hodina spánku vám teda bude chýbať. „Môže to vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a tiež môže prispieť k nárastu sezónnych depresií,“ upozorňuje.

Jednoduchý trik

Pomôcť si môžete podľa doktorky Hamade jednoduchým trikom – v prvých dňoch po posune času stačí iba malá zmena spánkového rytmu: „Chodievajte spávať o štvrťhodinu neskôr, prípadne si doprajte pol hodinu spánku navyše počas voľných dní.“

Lepšie budete spať, ak...

  • aspoň 4 hodiny pred spánkom nebudete intenzívne cvičiť
  • si krátko predtým odpustíte cigaretu
  • 4 – 6 hodín pred spaním nebudete piť alkohol, kávu, zelený ani čierny čaj – radšej si uvarte čaj z ľubovníka bodkovaného, medovky, valeriány, kozlíka či levandule.
  • nebudete mať v spálni televízor
  • si odpustíte večer ťažko stráviteľné jedlá
  • vyvetráte spálňu, teplota v nej by nemala presiahnuť 20 stupňov Celzia

Neznásilňujte telo

Hoci sa sťažujeme na to, že nás striedanie času rozhodí, dobrovoľne páchame na svojom tele počas roka oveľa horšie veci – ponocujeme. Pred dvomi rokmi dostali americkí vedci Jeffrey Hall, Michael Young a Michael Rosbach Nobelovu cenu za medicínu pre objasnenie mechanizmu fungovania vnútorných biologických hodín, ktorý bol dlhé roky záhadou.

Upozornili, aké dôležité je žiť v súlade s prirodzeným rytmom prírody, do čoho spadá aj ukladanie sa na spánok počas noci a bdenie počas dňa. Poruchy tzv. cirkadiánneho rytmu, teda biologických hodín sa spájajú so vznikom rakoviny, metabolických porúch, neurodegeneratívnych ochorení, cukrovkou aj so vznikom rôznych zápalov. V noci skrátka pracujú naše bunky inak ako vo dne, a ak ich pomýlime, v tele nastane zmätok.

Na záver: Britskí vedci publikovali v časopise Chrobiology International zistenie, že ľudia, ktorí sú skôr „sovy“, teda ponocujú, majú väčšie riziko predčasnej smrti ako „škovránky“, ktoré v noci normálne spia, a preto ráno bez problémov vstávajú.