Zelená je brokolica, jarná cibuľka, pažítka, žerucha, medvedí cesnak, hlávkový šalát aj čaj matcha. Z týchto plodín si môžete pripraviť doslova jarné hody a spravíte zadosť aj tradícii a pôstu. Vyskladáte z nich celý zelený obed vrátane dezertu. Na ten sa skvele hodí mimoriadne zdravý japonský čaj matcha. Dostať ho už aj u nás. Buď si rovno kúpite hotové výrobky – sušienky, čokoládu či inú matcha skladkosť, alebo si zo zeleného prášku niečo vykúzlite sami. Pokiaľ je váš pôst prísny, namiesto dezertu si spravíte iba matcha čaj či matcha laté. Pridať ho však môžete aj do cestovín, halušiek, špenátu, koláčov…

Čarovanie so špenátom

Ak si Zelený štvrtok neviete predstaviť bez špenátu, pokojne si ho pripravte. Urobte ho však ešte lepší. Posekajte ho a poduste na troške masla alebo olivového oleja s trochou šľahačky, prípadne rastlinného mlieka, aby vznikla kašovitá konzistencia. Pridajte poriadnu hrsť strúhaného parmezánu a celkom na záver jednu až dve veľké hrste posekaného medvedieho cesnaku. Iba ho prehrejte, aby ste ho nepripravili o liečivú silu. Na záver podľa chuti osoľte a okoreňte. Časť špenátu môžete využiť aj na polievku. Stačí ho zriediť zeleninovým vývarom. Prilejte ho podľa chuti, či chcete radšej krémovú, alebo čírejšiu polievku. V tanieri ju ešte posypte posekaným medvedím cesnakom.

Zelená kaša

Výborné sú aj špenátové lazane. Na obed a večeru však môžete využiť aj inú zeleninu. Do obligátnej zemiakovej kaše napríklad dajte uvarené brokolicové pyré. Môžete ju opäť vylepšiť aj parmezánom. Kaša sa veľmi dobre hodí napríklad ku kelovým fašírkam alebo kelíkom duseným v masle či v karameli.

Tradičné jarné jedlo sú aj vajíčkové halušky. Opäť, pridajte do cesta trochu špenátového pretlaku, nech získa zelený odtieň. Halušky servírujte s hlávkovým šalátom, posypané jarnou cibuľkou.

Prečo je zelený?

  • Existuje na to viacero teórií. Podľa jednej dostal Zelený štvrtok meno podľa Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš modlil obklopený zeleňou, keď ho zatkli. Iní názov odvodzujú z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova greinen, ktoré znamená nariekať. V starej cirkvi sa totiž vtedy konalo zmierenie kajúcnikov. V mnohých kostoloch sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby, medzi ľuďmi sa ujala tradícia jesť v tento deň niečo zeleného.