Keď sa niečoho bojíme a prepadne nás panický strach alebo nekontrolovateľná úzkosť, naše telo v strese začne vylučovať adrenalín vo vysokom množstve. „Adrenalín sa vyplaví do krvi. Cievy sa zúžia, svaly napnú, niektorí ľudia sa viac spotia, iným búši srdce. U ďalších sa môže dostaviť pocit smädu a triaška, niektorí môžu mať problémy s dýchaním, mnohým sa zvýši krvný tlak, prípadne sa môžu objaviť bolesti pri srdci alebo iné príznaky. Takáto situácia pripomína infarkt a citliví ľudia sa jej môžu tak zľaknúť, že majú pocit, že nastáva ich koniec. Volá sa to panická úzkostná reakcia,“ hovorí klinická psychologička Mária Odehnalová. Takýmto situáciám však môžeme predchádzať.

Magnézium aj správne dýchanie

Počas obdobia, keď na nás viac ako inokedy dolieha úzkosť, môžeme užívať upokojujúci doplnok stravy, napríklad magnézium. Odborníci odporúčajú tiež počúvanie relaxačnej hudby, ale aj pohyb: cvičenie, výlety či prechádzky. „Ak sa nás panický strach predsa len zmocní, veľmi pomaly sa nadýchnime nosom. Takýto nádych nám okysličí mozog, ktorý vyšle signál našim svalom a cievovým ukončeniam. Tie sa pod vplyvom väčšieho prísunu kyslíka postupne roztiahnu do pôvodného stavu,“ pokračuje psychologička.

Aj takto sa dá
Aj takto sa dá "chrániť" pred koronavírusom.
Zdroj: Youtube

Nepríjemný zážitok

Zásada je, že po pomalom nádychu by mal nasledovať ešte pomalší výdych. Tu už je jedno, či vydychujeme nosom, alebo ústami. Toto by sme mali zopakovať tri- až päťkrát, každý nádych by mal trvať tri-štyri sekundy, výdych dvojnásobok. Po niekoľkých minútach si takéto dýchanie tri- až päťkrát znovu zopakujme. „Záchvat paniky nie je príjemný zážitok. Môže sa nás zmocniť na ulici, v práci, v noci doma, v čakárni u zubára alebo za volantom auta. Môže ho vyvolať pre nás nepríjemná správa, napríklad aj strach zo šírenia koronavírusu. Preto by sme si cvičenie na potláčanie paniky mali precvičovať skôr, ako sa nás zmocní,“ uzatvára Mária Odehnalová.