Keď som prišla do salónu Márie Juríkovej v bratislavskom Ružinove, bola som vcelku sebavedomá, pretože sa o vlasy dobre starám, viem, že si máme umývať pokožku hlavy, a nie vlasy, viem, že ju treba umyť dvakrát, že nechodíme spať s mokrými vlasmi… Produkty, ktoré používam „na hlavu“, mám z kaderníctva, nie z drogérie, dokonca som si kúpila kvalitnejší fén a hodvábnu gumičku do vlasov. Priznám sa však, že keď vytiahla kameru a začala sa na moju vlasovú pokožku pozerať zblízka, nebolo mi všetko jedno!
Kamera a veľa otázok
Ako sa zdá, môj zodpovednejší prístup k starostlivosti o vlasy sa vyplatil, pretože až na bežné znečistenie, keď nebola každá vlasová jamka pekne viditeľná, pretože ju zakrýval maz, som v teste obstála dobre. Trichologička Mária dokonca poznamenala, že keby k nej chodili len takéto klientky, nemala by problém.
Keď som si sadla do kresla, jedna z prvých otázok okrem tej, ktoré prípravky používam, bola, či nemám nejaké ochorenie, pretože aj to ovplyvňuje vlasy. Veľmi častým problémom sú napríklad kvasinky. Sú zodpovedné za seboreu – chronické zápalové ochorenie kože, ktoré môže vzniknúť všade tam, kde máme nejaký vlas či chĺpok. A môže to byť aj preto, že si ľudia vlasy nefénujú. „Tam, kde je vlhko, teplo a tma, je živná pôda pre kvasinky. Už dávno neplatí, že si fénovaním vlasy zničíme. Sušič vlasov spred tridsiatich rokov, ktorý fungoval na báze železného tepla, určite nebol ideálny, ale dnes sme sa posunuli aj v tomto smere. Základom je, aby ten fén mal vždy hubicu, zúžený nadstavec, ktorý je pribalený pri každom féne. Osemdesiat percent ľudí ho zahodí, lebo ani nevie, na čo to je. No táto hubica patrí na fén, lebo práve ňou regulujeme teplo, ktoré na vlasy fúka. A, samozrejme, dnes už existuje termálna ochrana, ktorá bola vymyslená presne na to, aby vlasy netrpeli teplom počas fénovania.“
