Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete, podľa odhadov ich je až miliarda druhov! Sú to síce len malé jednobunkové organizmy, ale dokážu veľké veci. Mnohé sme sa naučili využívať vo svoj prospech – na výrobu potravín, v biologickom boji proti škodcom alebo na čistenie odpadových vôd. Dokážeme ich dokonca geneticky upravovať a získavať tak napríklad inzulín. Niektoré baktérie sú však patogénne, čiže nebezpečné pre človeka. Proti niektorým je možné zaočkovať sa a na liečbu ochorení vyvolaných baktériami máme aj pestrú skupinu antibiotík a chemoterapeutík. Niektoré bakteriálne infekcie sú však i dnes veľkým rizikom, dokonca môžu človeka aj usmrtiť... Doc. RNDr. Helena Bujdáková, CSc., z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave hovorí: „Mnohé patogénne baktérie žijú bežne na našej pokožke a slizniciach, prípadne v tráviacom trakte. S inými sa stretávame len v tom prípade, ak sa v našom okolí vyskytne nakazený človek alebo zviera. Na to, aby nám mohli baktérie ublížiť, sa musí spojiť viacero faktorov – oslabený imunitný systém, jeho vnímavosť na danú infekciu, množstvo baktérií, s ktorými sa telo stretne, a rovnako aj, ľudovo povedané, ,sila baktérie‘.“ Viete, že zástupcovia jedného rodu baktérií majú rôzne vlastnosti? To môže vysvetľovať fakt, že stafylokok, ktorý žije na vašej pokožke, vám neublíži, ale stafylokok, ktorý vám odovzdá niekto v MHD buď rukami, alebo kvapôčkami z úst i z nosa, už áno.

Prečo sa objavil čierny kašeľ?

K životaschopnosti patogénnych baktérií prispievame častým užívaním antibiotík, čo vedie k ich odolnosti. Mnohí sa pýtajú, odkiaľ sa vzal už potlačený čierny kašeľ, ktorý môže u malých detí viesť až k smrti spôsobenej zastavením dýchania. Docentka Bujdáková vysveľuje: „Je možné, že baktéria Bordetella pertussis sa vyvíja a naberá nové vlastnosti a z druhej strany, očkovanie proti tejto baktérii nezabezpečuje ochranu na celý život. Okrem toho sa stretávame s problematickými skupinami ľudí, u ktorých nie je jednoduché zabezpečiť očkovací program. Keď ochorejú takíto ľudia, baktérie sa môžu stať silnejšími do takej miery, že im podľahnú aj zaočkovaní ľudia.“ Rovnaký problém je aj s tuberkulózou. Nezaočkovaní a chorí ľudia z nekontrolovateľných sociálnych skupín vlastne v sebe pestujú virulentnejšie kmene, než aké sme poznali. Hrozí nebezpečenstvo, že budú šíriť baktérie odolné proti vakcíne, ktorou je zaočkovaný zvyšok populácie.

Zlatý stafylokok

Stafylokoky žijú na našich slizniciach a koži, väčšina z päťdesiatich druhov nie je pre človeka nebezpečná. Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok) môže pri oslabenej imunite alebo pri poraneniach kože vyvolať rôzne ochorenia: v dýchacích a močových cestách, impetigo, teda ochorenie kože, infekcie rán po operáciách, abscesy – ohraničený hnisavý zápal s rozpadnutím odumretého tkaniva a nahromadenia hnisu. Môže vyvolať aj syndróm toxického šoku, ktorý sa prejavuje vuje horúčkou, hnačkou, poklesom krvného tlaku, prípadne až zlyhaním životne dôležitých orgánov. Zlatý stafylokok môže byť prítomný v potravinách, ako sú salámy, bravčové mäso, zmrzlina či majonéza. Môže produkovať toxín, ktorý je odolný proti teplote, pričom ani var pri 100 °C počas krátkeho času tento proteín nerozloží, a tak može pretrvávať aj v tepelne opracovanej potravine. Odhaduje sa, že takmer polovica populácie je bezpríznakovým nosičom tejto baktérie. Ochorenie sa lieči antibiotikami. Očkovanie neexistuje.

Pneumokok

Streptococcus pneumoniae, známy ako pneumokok, sa vyskytuje v oblasti nosohltana u mnohých ľudí bez toho, aby spôsobil ochorenie. V dospelej populácii je nosičom pneumokoka každý piaty človek. Baktéria môže byť nebezpečná vtedy, keď dôjde k oslabeniu imunity alebo sa človek infikuje bežnou vírusovou infekciou. Pneumokok spôsobuje zápaly pľúc, mozgových blán, otravy krvi a opakujúce sa infekcie horných dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či zápaly dutín. Ochorenie sa lieči antibiotikami. Ochrániť sa možno očkovaním.

Chlamýdie

Chlamydia pneumoniae vyvoláva ochorenia dýchacích ciest – od zápalu hrdla, dutín, stredného ucha až po zápal pľúc. Šíri sa kvapôčkovou cestou a inkubačná doba môže byť aj niekoľko týždňov. Často prežíva v dýchacích cestách alergikov a astmatikov, pričom zhoršuje stav pacientov. Chlamýdie ako parazity žijú vo vnútri bunky hostiteľa, preto sa ťažko diagnostikujú. Často sa ich prítomnosť nedá dokázať v akútnom štádiu infekcie. Ochorenie sa lieči antibiotickou, nezriedka niekoľkotýždňovou kúrou. Inkubačná doba je približne mesiac. Očkovanie neexistuje.

Mykoplazmy

Mycoplasma pneumoniae má na svedomí respiračné ochorenia. Majú parazitický spôsob života, no na rozdiel od chlamýdií neprenikajú do bunky hostiteľa, ale žijú na jej povrchu a odčerpávajú z nej živiny. Zdrojom nákazy je infikovaný človek, ktorý ju šíri kvapôčkovou cestou. Inkubačná doba je od dvoch do troch týždňov. Ochorenia sa liečia skupinou antibiotík alebo chemoterapeutík, ktoré však len zastavujú množenie baktérií, ale neusmrcujú ich. Preto sa ochorenie často vracia a aj po trojtýždňovej liečbe môžu byť v dýchacích cestách niekoľko mesiacov. Očkovanie neexistuje.

Prečo neškodí špinavá Ganga Indom?

Možno ste sa stretli s názorom, že sme príliš precitlivení na baktérie a príkladom nám môžu ísť hoci Indovia. Z posvätnej rieky Gangy, do ktorej hádžu obhorené zvyšky mŕtvych, kúpu sa v nej, zároveň perú, sa aj napijú... A žijú, povieme si. „Áno, ale ako,“ dodáva mikrobiologička. „Keď by sme sa pozreli bližšie na to, ako reaguje ich organizmus, zistilo by sa, že ho vlastne ustavične bombardujú infekcie. Telo ich na prvý pohľad zvláda, ale imunitný systém musí stále bojovať a reagovať na plejádu mikroorganizmov.“ Ani to nie je dobré. Žijú kratšie, ako by mohli. Tu sa natíska otázka, či robia správne lekári, ktorí sa rozhodnú nechať organizmus, aby sa sám vyrovnal s baktériami. „Ak sa napríklad vo výteroch zo slizníc objaví podmienečne patogénna baktéria, ktorá môže byť aj súčasťou bežnej mikroflóry, ale človek sa subjektívne necíti dobre, zastávam názor, že by mala nasledovať terapia,“ myslí si docentka Bujdáková. Do všetkých častí ľudského organizmu totiž nevidíme a niekedy aj takéto baktérie môže potichu robiť záškodnícku činnosť. Baktérie tu boli dlho pred nami a bolo by naivné myslieť si, že ich ľudstvo prežije. Musíme sa naučiť s nimi spolunažívať a keď budeme dodržiavať isté pravidlá, nemusia nás ohroziť. A ak už ochorieme, sú tu lekári a vedci, ktorí neprestajne vyvíjajú nové antibiotiká a chemoterapeutiká. Vždy to bude boj primitívnych, ale húževnatých jednobunkových organizmov s mozgom človeka.

Boj s baktériami

  • Umývajte si ruky – spláchnuť baktérie z rúk čistou vodou určite nestačí. Treba použiť aj mydlo. Má kyslé pH, čo baktériám nevyhovuje, pretože obľubujú skôr neutrálne. Je dobré striedať mydlá od rôznych výrobcov. Striedať treba aj antibakteriálne gély či roztoky, ktoré sľubujú vyhubenie deväťdesiatich deviatich percent baktérií na rukách, aby si nevyvinuli proti nim odolnosť.
  • Ak máte doma chorého, používajte rúško a umiestnite ho do osobitnej izby.
  • Vetranie zníži hustotu baktérií v ovzduší, ktoré šíri chorý človek do okolia.
  • Dezinfikujte miestnosti UV lampou. Ak máte chorého člena rodiny, raz denne vyžiarte celý byt. UV žiarenie je vysoko toxické pre každý živý organizmus, teda aj pre baktérie. Poškodzuje ich DNA a zlikviduje ich zo všetkých plôch, na ktoré sa prichytia. 
  • Baktérie spôsobujú aj rôzne črevné ochorenia. Predísť nákaze z jedla môžete takisto prísnou hygienou: Po každej práci so surovým mäsom si umyte ruky mydlom. Aj keď bolo totiž uložené v chladničke, mohli sa na ňom rozmnožiť napríklad baktérie listérie alebo salmonely. Chlad im neprekáža. Rovnako aj riad umyte horúcou vodou s kvalitným prípravkom na umývanie. 
  • Osobitnú kapitolu predstavujú baktérie, rezistentné proti antibiotikám, ktoré spôsobujú pacientom nákazy v nemocniciach. Veľa sa hovorilo o superbaktérii MRSA – methicilín-rezistentný Staphylococcus aureus, ktorý je zodpovedný za infekcie v rôznych častiach tela, dokonca v kostiach. Okrem tejto baktérie sú tu však aj iné ako rezistentné pneumokoky, klebsiely, Pseudomonas aeruginosa či Acinetobacter pseudomonázy. Práve pre nebezpečenstvo týchto nákaz zohráva veľkú úlohu jednodňová chirurgia, kedy pacient odchádza do domácej liečby čo najskôr.