Astma je síce zápalové ochorenie dýchacích ciest, ale zápal nie je infekčný. Infekcie sa však môžu podieľať na vzniku astmy alebo na jej ťažkom priebehu či náhlych zhoršeniach. Nebezpečné je, že ľudia nad ochorením často mávnu rukou.

Anketa

Trpíte na alergiu alebo astmu?

Pneumológ MUDr. Štefan Laššán varuje: „Pokiaľ astmatik nie je dobre kontrolovaný liekmi, z dlhodobého hľadiska stráca pľúcne funkcie rýchlejšie ako zdravý človek. Ak do toho ešte fajčí, nepriechodnosť dýchacích ciest sa postupne fixuje a nie je možné ju zvrátiť. Ochorenie môže prerásť až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc.“

Súhra viacerých okolností

„Prečo mám astmu?“ pýta sa asi každý pacient. Podľa imunológa a alergiológa MUDr. Radovana Košturiaka môže ísť o vplyv genetiky, prostredia, ale mnohé respiračné ochorenia začínajú ešte pred narodením. „Zdravie dieťaťa môže byť ovplyvnené fajčením matky a celkovou životosprávou ešte počas tehotenstva. Na astmu či alergie sú náchylnejšie deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2,5 kg, ale môžu ich ovplyvniť aj vírusové infekcie či lieky, ktoré matka užíva v čase dojčenia,“ hovorí.

Typickým prejavom astmy u detí je, keď po fyzickej aktivite dusivo kašlú. Často však astma zaskočí človeka až v dospelosti.

Vieme ju liečiť

Astma sa dnes dá dobre liečiť inhalačnými kortikoidmi, ktoré sú stále démonizované. Pre tých, ktorí z nich majú strach, je možno zaujímavá informácia, že keďže toto liečivo tlmí zápal, znižuje množenie vírusu v dýchacích ce

stách, a tak pacienti, ktorí dostali kovid, nemali väčšinou problematický priebeh.

„O systémovej liečbe kortikoidmi sa vytvoril obraz ako o niečom, čo je spojené s množstvom nežiaducich účinkov,“ priznáva PharmDr. Ondrej Sukeľ.

Prízvukuje, že dnes sa používajú najnižšie účinné dávky a väčšinou inhalačne. „Takáto dlhodobá liečba nemá systémový účinok. Môže sa vyskytnúť, ak pacient užíva inú liečbu, ktorá ovplyvňuje metabolizmus kortikoidov,“ dodáva.

Pacienti si podľa neho tiež myslia, že astma sa lieči iba vtedy, keď majú problém. Chyba. „Úspech liečby je v dlhodobom a pravidelnom užívaní nízkych dávok lieku,“ upresňuje.

Prehltnú kapsulu

Aj inhalovať sa treba naučiť. Úsmevne pôsobia historky o tom, ako najmä starší pacienti prehĺtajú kapsuly do „prepichovacích“ aplikátorov a vdychujú potom iba naprázdno.

Lekár by preto mal s pacientom nacvičiť techniku inhalovania a vybrať mu taký inhalačný systém, ktorý bude zvládať. Doktor Sukeľ hovorí, že dnes už existujú moderné systémy, ktoré presne uvoľnia potrebnú dávku, a ani dieťa nemusí vyvíjať extra námahu pri inhalovaní.

Ich výhoda je aj v tom, že uvoľnia menej liečiva, ale zato bude v dýchacích cestách efektívne využité. Staršie a lacnejšie systémy potrebujú na dosiahnutie rovnakého efektu dvojitú dávku...

Astma a psychika

Možno si vybavíte scénky z filmov, kde astmatik pri nejakej silnej emočnej záťaži vyťahuje inhalátor s liekmi a usilovne sa z neho nadychuje.

Doktor Boris Hruškovič na svojom webe imuno-alergo.sk informuje, že mnoho ľudí považuje astmu za chorobu, ktorá je ovplyvnená psychikou: „Astma sa naozaj môže zhoršiť, keď je človek v strese alebo keď prežíva silnú emóciu, hoci aj radosť. No psychický stav sám osebe nezvykne vyvolať astmatický záchvat. Býva skôr spolupôsobiacim faktorom.“

Uvádza príklad žiaka, ktorý sa bojí písomky alebo má strach pred zlyhaním na telocviku. Pred písomkou sa ráno v byte vetrá a kombinácia peľu a strachu vyústi do záchvatu. Alebo v šatni, kde sa deti prezliekajú, sa rozvíri prach, no a roztoče spolu s obavou z výsmechu vyvolajú záchvat. „Silné emócie sú pre človeka záťaž, na ktorú reaguje podvedome intenzívnejším dýchaním. O to intenzívnejšie môžu do pľúc prúdiť alergény,“ vysvetľuje.

Vedeli ste?

- Astmou trpí na svete asi 390 miliónov ľudí.

- Príznakmi sú: dýchavica, suchý dráždivý kašeľ či tieseň na hrudi. Príznaky sa môžu objaviť aj po tom, ako je človek vystavený alergénu.