kač

Na čakacích listinách na transplantáciu obličky, pečene a&nbsp;srdca čakajú na Slovensku stovky ľudí. „Pacientov čakajúcich na transplantáciu životne dôležitého orgánu spája strach, že sa nenájde vhodný orgán včas a&nbsp;transplantácie sa nedožijú alebo sa ich zdravotný stav zmení natoľko, že nebudú môcť transplantáciu podstúpiť,“ povedala Šarmu pred časom doc. Zuzana Žilinská z&nbsp;Transplantačného centra UNB.

Strach v&nbsp;jednom momente ovládol aj Ladislava Lukáča, ktorý bol dlho odkázaný na dialýzu. Podstúpil ju 81-krát. Jedného dňa ho však zaskočili zlé výsledky. Plný neistoty a&nbsp;strachu manželke oznámil, že potrebuje obličku. „Oznámili mi, že si mám niekoho hľadať, a&nbsp;manželka mi povedala, že netreba...“ hovorí dojato. Anna Lukáčová ani na chvíľu neváhala a&nbsp;svoj zdravý orgán sa rozhodla darovať mužovi. Ich krvné skupiny sa našťastie zhodovali a&nbsp;to rozhodlo.

Anna Lukáčová netají, že mala pred odobratím obličky mierny stres. „Bol Medzinárodný deň detí, krásny sviatok, tak som si odhodlane povedala, že som šťastná, že práve v&nbsp;tento deň sa nám s&nbsp;manželom navždy vryje do pamäti. Verím sama sebe, ani v&nbsp;ten chvíli mi neostávalo nič iné, len si byť sama sebe oporou. Aj preto ma pozitívne naladenú viezli do operačnej sály,“ povedala.

Pred zákrokom musela podstúpiť mnohé vyšetrenia vrátane psychologického. „Páčilo sa mi stretnutie so psychológom. Vraj či manžel na mňa nevyvíjal nátlak, či mu chcem darovať obličku z&nbsp;vlastného presvedčenia. Možno mal na mysli domáce násilie,“ smeje sa Anna. Prezrádza, že keby nemohla byť darkyňou ona, bola pripravená dcéra, ktorá má takisto rovnakú krvnú skupinu.

Niektorí ľudia Annu odhovárali. „Vraj manžel bude mať kvalitnejší život ako ja,“ povedala. Všetkých však ubezpečuje: „Nemám žiadne obmedzenia, môžem si dopriať pivo aj športovať.“

Primárka transplantačného oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v&nbsp;Košiciach MUDr. Tatiana Baltesová, PhD., vysvetľuje, že oblička, ktorá ostane darcovi, zväčší svoju veľkosť a&nbsp;kapacitu natoľko, že si plnohodnotne poradí s&nbsp;„čistením“ organizmu po zvyšok života. „S&nbsp;transplantáciami obličiek sme začali pred vyše 15 rokmi a&nbsp;ani jeden darca, ktorého sledujeme, nemá zásadný problém s&nbsp;fungovaním obličky. A&nbsp;to ich kontrolujeme celkom prísne,“ dodáva.

Primárka manželov Lukáčovcov chváli, spoluprácu s&nbsp;nimi označila za ideálnu: „Anna je veľmi optimistická pani a&nbsp;tak ako silu v&nbsp;tej obličke darovala svojmu manželovi, aj nám lekárom uľahčovala vyšetrenia a&nbsp;darovala nám viac pozitívnej sily než my jej.“

Takmer v&nbsp;90 percentách dostanú pacienti obličku od mŕtveho darcu. Živým potenciálnym darcom, ktorí ešte váhajú, Anna Lukáčová odkazuje: „Nerozmýšľajte dlho, čas hrá proti vám, pomôžte svojmu blízkemu. Videla som dosť pacientov i&nbsp;detí, ktorí čakajú na ‚svoju‘ obličku, trikrát týždenne po päť hodín podstupujú náročnú dialýzu, a&nbsp;darcovia chýbajú. A&nbsp;hlavne sa nedajte odradiť okolím.“

Transplantačné centrum v&nbsp;Košiciach patrí medzi najaktívnejšie. Ročne dokáže vykonať 45 až 50 transplantácií obličiek od mŕtvych darcov a&nbsp;5 až 10 transplantácií od živých. „Úspešne sme rozvinuli program laparoskopických odberov obličiek od živých darcov, takzvanú HARS nefrektómiu,“ hovorí riaditeľ nemocnice Ľuboslav Beňa, ktorý je zároveň prezidentom Slovenskej transplantologickej spoločnosti.