Opýtali sme sa internistu, MUDr. Milana Kulkovského, ktorý sa tiež pobil s kovidom, a preto musela ostať v karanténe aj jeho rodina, kedy má zmysel úplne sa separovať.

„Väčšina pozitívnych na kovid po zistení výsledku testu zostáva doma. Nad prísnou karanténou v zmysle odchodu zo spoločnej domácnosti a samoizolácie by som uvažoval len v niektorých prípadoch. Napríklad ak by som žil spolu s niekým, kto je vysokorizikový – teda starý alebo polymorbídny, teda s viacerými diagnózami, a tiež imunokompromitovaný, teda s vážne oslabenou imunitou alebo onkologický pacient,“ hovorí.

Aspoň čiastočná izolácia

Doktor Kulkovský upozorňuje, že v čase diagnostikovania koronavírusu niektorým z testov je človek pravdepodobne už niekoľko dní infekčný. „Je teda dosť možné, že sa členovia rodiny už stihli nakaziť. Aj v takom prípade má však zmyslel, aby sa pozitívny člen domácnosti aspoň čiastočne izoloval, nevyužíval spoločné priestory a tiež spal v inej miestnosti. Najmä v prvé dni a keď má symptómy,“ dodáva.

Vetrať a dodržiavať hygienu

Dôležité je pravidelné a intenzívne vetranie. „Zakrývanie nosa a úst pri kýchaní a kašli, hygiena rúk by mali byť samozrejmosťou aj mimo kovidu,“ dodáva lekár.

„Pomerne často sa stáva, že napriek úzkemu kontaktu sa členovia domácnosti nenakazia. Ak sa nakazia, používaním aspoň spomenutých opatrení minimalizujeme množstvo vírusu, teda vírusovú nálož, čím sa zvyšuje predpoklad mierneho priebehu infekcie,“ vysvetľuje.

Ako na horúčku?

COVID-19 často sprevádzajú vysoké horúčky, aj nad 40 stupňov Celzia, a teplotu sa nepodarí zraziť nadlho, opäť vybieha nad 38. Ako sa s tým správne popasovať?

„S podávaním liekov, antipyretík, by sa malo vo všeobecnosti začať pri teplote nad 38 až 38,5 stupňov Celzia. Najčastejšie používame prípravky s účinnou látkou paracetamol alebo ibuprofén. Môžeme ich striedať, intervaly medzi jednotlivými dávkami by mali byť minimálne 4 hodiny. Je nevyhnutné prečítať si príbalový leták a poznať tiež svoj zdravotný stav, či nie je niektorý z liekov u vás kontraindikovaný, teda nebezpečný. To platí aj o acylpyríne. Na paracetamol by si mali dávať pozor najmä tí, ktorí majú poškodenú pečeň, ibuprofén nie je vhodný pre tých, ktorí majú problémy so žalúdkom, prípadne už mali niekedy žalúdočný vred,“ upozorňuje internista.

Čo ak neklesá?

Pokiaľ nepomôžu antipyretiká, existuje množstvo takzvaných babských receptov. „Ak teda teplota neklesá, možno ju začať zrážať vlažnou vodou – zábalmi, prípadne sprchou. Zábal, napríklad navlhčený uterák, by sa mal aplikovať okolo hrudníka, nie na brucho a končatiny. Vymieňame ho do zrazenia teploty v približne 5-minútových intervaloch,“ radí dr. Kulkovský.

A kedy volať pri horúčke záchranku?

„Každý jeden z nás toleruje horúčku inak. V službách sa stretávame aj s tým, že si najmä mladí ľudia volajú záchranku už pri teplote pod 38 stupňov, skôr než by sa ju pokúsili znížiť. To, pravdaže, nie je správne. Potom sú rodičia, ktorí u svojich detí už opakovane zažili febrilné kŕče a aj tie riešia bez pomoci lekára. U malých detí si treba uvedomiť, že ich telo obsahuje väčší podiel vody v porovnaní s dospelými, a preto ich môže dehydratácia spojená s horúčkou ohroziť skôr,“ varuje lekár. Preto pri horúčke treba podávať viac tekutín – u detí aj dospelých.

„Vo všeobecnosti by som poradil, že volať záchranku treba vtedy, keď napriek liečbe a zábalom horúčka neklesá, udržuje sa nad 39 stupňov Celzia. Ak aj výjazd nebude indikovaný, poradí vám skúsený záchranár cez telefón,“ hovorí.