„Hormonálna antikoncepcia sa u nás sprístupnila až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Trvalo dva roky, kým si ľudia v postkomunistickej krajine všimli, že sa proti neželanej tehotnosti dá chrániť aj inak ako interrupciou. V roku 2008 užívalo hormonálnu antikoncepciu 23 percent žien, pred dvoma rokmi to však bolo už len niečo vyše 11 percent,“ hovorí MUDr. Vladimír Cupaník.

Hormóny sú podľa neho stále stigmatizované, pričom vývoj ide stále dopredu. Jeho kolega, gynekológ Tomáš Fait, pripomína, že hormonálna antikoncepcia okrem iného pomáha aj pri znižovaní rizika rakoviny vaječníkov a maternicovej sliznice až o 40 – 60 percent. „Tieto čísla sa týkajú preparátov s nízkym obsahom estrogénov,“ upresňuje.

Menej je viac

Práve estrogény v antikoncepcii môžu spôsobovať nežiaduce vedľajšie účinky, preto trendom vo vývoji sú tabletky len na báze jedného hormónu – gestagénu. „A z pohľadu prirodzenosti pre telo a jemu blízkych hormónov je optimálny gestagén drospirenón,“ dodáva MUDr. Fait s tým, že aj Slovenky majú k dispozícii takúto modernú antikoncepciu. Drospirenón nezadržiava vodu v tele, nerobí problém s tlakom, neovplyvňuje cholesterol a nemá vplyv na zrážanie krvi. „Nová antikoncepcia, ktorá sa vyvíjala trinásť rokov, má za sebou klinické štúdie – u žien aj tínedžeriek prebehlo 20 000 menštruačných cyklov a nedošlo k žiadnej tromboembolickej príhode,“ hovorí gynekológ. Môžu ju užívať aj dojčiace matky.

Anketa
Akej antikoncepcii dávate prednosť?
  • 53%
  • 47%