Pred Vianocami, počas nich aj v období do Nového roka pripravili viaceré slovenské múzeá prehliadky, v ktorých vám sprievodcovia priblížia ako ich slávila šľachta. Dospelí z urodzených vrstiev si obvykle dávali drobnosti, ktoré obdarovaný mohol využiť: tabatierky, zrkadielka, písacie potreby, sady listových papierov s monogramom či drobné umelecké predmety.

Darčeky v 19. storočí si panstvo nebalilo do papiera, boli uložené na stole. V prípade viacdetných rodín bolo takýchto stolov viac a určené boli zvlášť pre chlapcov a zvlášť pre dievčatá.

Košické rozprávkové Vianoce 2019 na Hlavnej ulici v Košiciach 5. decembra 2019. FOTO TASR – Roman Hanc
Košické rozprávkové Vianoce 2019 na Hlavnej ulici v Košiciach 5. decembra 2019. FOTO TASR – Roman Hanc
Zdroj: Roman Hanc

Pribudli gule aj čokoláda

Šľachta si vianočný stromček, obvykle jedľu a smrek, nechala privážať zo svojich lesov. Stál na stole v spoločenskej miestnosti. Ozdobili ho horiacimi sviečkami, papierovými reťazami, kandizovaným ovocím, jablkami, orechmi, trvanlivým pečivom, alebo medovníčkami. Na vrchole bola figúrka anjela a pred ním stáli jasličky. Približne pred stopäťdesiatimi rokmi naň pribudli sklenené gule, či rôzne reťaze z lesklých korálikov.

Na začiatku minulého storočia tiež čokoládové kolekcie. Darčeky, ktoré sú populárne dnes - teda elektronika, či mobilné telefóny - ešte neboli na svete. Bielizeň, ktorú si Slovenky nachádzajú pod vianočným stromčekom najčastejšie, sa ešte nie tak dávno považovala na nevhodný darček.