Dáša Balogová

Štvorročný Šimon sa učiteľke v anglickej škôlke, kde ho nechávala jeho pracujúca slovenská mama, posťažoval na boľavý chrbátik. Učiteľka zavolala svoju asistentku, ktorá chlapcovi na ňom objavila modrinku, o čom spísala správu. V priebehu pol hodiny ďalšie správy vyhotovili vedúci kancelárie a manažér škôlky. Tá posledná už mala znenie: „Dieťa malo modrinový chrbát, podliatiny na zápästiach a čerstvé krvavé škrabance“. Pritom v skutočnosti žiadne také zranenia malému škôlkarovi nepribudli. V ten deň sa však už domov k mame nevrátil – vzala si ho sociálka. Pre istotu.

Žijete alebo sa chystáte vycestovať do Británie? V krajine čoraz populárnejšej škandálmi s odoberaním detí sa majte na pozore. Nech sa snažíte vychovávať svoje dieťa najlepšie, ako viete, nemusí to byť dosť dobré pre britské úrady. Ďalšia učiteľka v inej škôlke v inom meste užasnuto pozorovala pri hre s bozkávajúcimi sa bábikami malú Slovenku Karolínku. Možno jedna bábika stvárňovala jej maminku, druhá ju samu ako sa vítajú, lúčia a ukladajú na dobrú noc. To však nikto nezisťoval. Na učiteľkino upozornenie sociálka vyhodnotila Karolínkino správanie ako „čudné“ a vyniesla podozrenie na sexuálny podtext.

Keď Karolínku a jej slobodnú mamu Nikolu na druhý deň v ich skromnom bytíku navštívila sociálka, Nikola ich dokonca s dôverou pohostila koláčikmi. Veď predsa úrady pomáhajú ľuďom v núdzi. Namiesto pomoci sa však dočkala prázdnej detskej izby.

V nesprávnom čase a na nesprávnom mieste sa neoplatí mať ani „príliš veľa“ detí. Slovenskej rodine so štyrmi ratolesťami sociálne orgány poradili, aby piate, ktoré čakali, dali preventívne na adopciu. Keď sa bábo narodilo, dali ich na súd s návrhom na jeho okamžité odobratie. Dôvod? Jeho mama počas tehotenstva pila kávu a na dieťatko sa nechystá ani neteší – veď nemá ani pripravenú postieľku. Že na Slovensku postieľku či kočík pred narodením potomka nekupuje veľa poverčivých rodičov, sa úradníkom vysvetliť nepodarilo. Nakoniec súd rozhodol, že ideálne bude – pre každý prípad – odobrať aj ich ďalšie tri deti. Doma mohlo ostať iba jediné.

Máte choré dieťa? Pošlite ho do školy! Keď Zuzana jedno ráno chytila čielko svojej šesťročnej Radke, až ju obarilo. Naložila ju do auta a vyštartovala rovno k lekárovi, ktorý naordinoval silné antibiotiká a ležať. Po pár dňoch pri vchode zazrela postávať dve dámy v rokoch. Oznámili jej, že sú zo sociálneho úradu a potrebujú sa porozprávať, prečo Radka nechodí do školy a prečo to matka neoznámila.

Má zápal mandlí a potrebuje sa liečiť, vysvetlila Zuzana vpúšťajúc návštevu dnu. Ani sa nestihla nadýchnuť a investigatívne panie začali kontrolovať obsah jej chladničky, či je prázdny drez a povysávané. Nie, nebolo. A dieťa vraj nemá čo robiť doma. Horúčka-nehorúčka, mala ísť pekne do školy, s liekmi pribalenými k olovrantu. Od tohto dňa prepadovky sociálnych pracovníčok boli u Zuzany a Radky na dennom poriadku.

Štyri rodiny, štyri prípady. A kopa ďalších. Všetky majú jedno spoločné. Na to, aby sa o vás začala zaujímať sociálka a, nedajbože, sa pokúsila zobrať vám dieťa z rodiny, v mnohých prípadoch v tejto krajine stačí len vágne podozrenie. Lekár si všimne chrastu, učiteľka svojsky vyhodnotí detskú kresbu, susedovi vaše deti lezú na nervy. Toto málo stačí, aby súd na návrh "social service" vydal nariadenie na dočasné umiestnenie vášho dieťaťa v štátnom zariadení, kým sa prípad nevyšetrí.

Vyšetrovanie však veľakrát nedopadne v prospech rodičov – bez ohľadu na neopodstatnenosť obvinenia. Prezumpcia neviny tu prakticky neexistuje a vyargumentovať hoci aj holé a nepodložené nezmysly býva nadľudským a často aj bezvýsledným úsilím. A ak sa nedokážete brániť, ste vinní a svoje dieťa už možno neuvidíte.

Azda najabsurdnejší dôvod, pre ktorý slovenskí rodičia na Britských ostrovoch takmer prišli o trojtýždňové bábätko, bolo podozrenie na zlomené rebierko. Keď Rudo s Denisou doniesli ukázať svoju maličkú dcérku do nemocnice pre zhoršené dýchanie, po röntgene lekár diagnostikoval zlomeninu. Sociálka rodičov obvinila z týrania, vôbec im neprekážalo, že okrem zlomeniny nenašli jedinú modrinu či inú stopu po bití.

V poslednej chvíli, keď už sociálna pracovníčka s papierom zo súdu driapala bábätko rodičom z rúk, lekár zamával výsledkami z cétečka so slovami: „Žiadna zlomenina, falošný poplach.“ Dôvod odobratia teda neexistoval, ale Denisa s Rudom sa tešili predčasne. Keďže súdne rozhodnutie už bolo na svete, dieťa, mimochodom plne dojčené, muselo ostať bez blízkych v nemocnici! Trvalo ďalší deň, kým sa mohlo vrátiť k rodičom!

Myslíte si, že vy ste poriadni rodičia a vám by sa to stať nemohlo? A že bez vánku sa ani lístok nepohne? Isteže, mnohí z nás dali občas dieťaťu po zadku, zapálili si pred ním cigaretu, dovolili mu džgať sa sladkosťami alebo naň nakričali. Rozhodne sa potom nemáme čím chváliť. Ale je to dôvod na to, že svoje dieťa budeme vídať, iba keď nám to úrady dovolia? A že dieťa o nás de facto aj de jure príde? Britská realita je prísna. Ak vám tam odoberú dieťa – aj keď s vysvetlením, že je to len dočasné riešenie do vysvetlenia celej záležitosti –, domov sa už nikdy nevráti a do pestúnskej alebo adoptívnej starostlivosti umiestnia asi jedno z troch kontrolovaných detí.

Väčšinou vám nepomôže ani fakt, že ste štátny občan Slovenska. Ak sa rýchlo nezorientujete, čas bude hrať proti vám. Avšak hlasy, že prísnejšie sociálne zákony aktuálne pripravované naším ministerstvom by mohli ľahšie ukrátiť rodičov o deti a deti o rodičov aj tu na Slovensku, stále silnejú... Máme sa začať báť?

Skutočný príbeh: V cudzine Slovákom odoberajú deti aj za počmárané steny

Výber pre vás