Radí Beáta Dopjerová, odborníčka v oblasti sociálnej psychológie, Paneurópska vysoká škola v Bratislave, fakulta psychológie.

S nemým úžasom sledujete svoju trojročnú dcérku, ako nespokojne sa tvári. Veď tak to robil aj jej otec, no ten s vami už vyše roka nežije v jednej domácnosti. Ako je to možné? Nebodaj od neho tieto maniere zdedila v génoch?

Dedičnosť verzus výchova

„S grimasou napodobňujúcou otca je to tak, že ju dievčatko zrejme od ocina odpozorovalo. Deti, najmä takéto malé, doslova nasávajú do seba ako špongia rôzne podnety z okolia. No povaha je naozaj dedičná, niektoré charakterové vlastnosti ste skutočne zdedili po svojich rodičoch, prípadne vaše deti po vás. Napríklad vodcovské sklony, extroverziu, introverziu či postoj k autoritám. Zdedené vlastnosti však formuje, rozvíja alebo potláča aj výchova rodičov a skúsenosti, ktoré dieťa získa z prostredia. Aj na tom záleží, do akej miery a ktoré konkrétne vlastnosti dieťaťa sa vďaka nim rozvinú alebo potlačia. Rozvíjať alebo potlačiť možno rovnako napríklad agresivitu či dobrosrdečnosť. Dospelý človek je viac sformovaný prostredím a skúsenosťami a vie svoje vrodené vlastnosti viac kontrolovať, pričom paradoxom je, že charakterové vlastnosti staršieho človeka sú s vekom viac zvýraznené.

Adoptovali ste si dieťa?

Žiaľ, je nereálne očakávať, že vaša láskavá výchova urobí z opusteného dieťatka človeka vám podobného a s podobnými vlastnosťami. Nemáte v rukách ani jeho genetické vlastnosti, nezdedilo nič z vás, ani z vášho partnera či z rodiny a, samozrejme, nezabránite ani vplyvom z prostredia, v ktorom vyrastie.

Pozor na partie kamarátov!

Osobnosť človeka však tvorí viac zložiek, nielen jeho povaha. „Rolu hrá aj temperament, inteligencia, rôzne schopnosti a charakter, teda to, ako sa javíme svojím správaním okoliu. Medzi nimi sú aj vlastnosti, ktoré nazývame koreňové a tieto sa dajú zdediť. Pritom vaša osobnosť sa v ideálnom prípade dá asi z 50 percent ovplyvniť aj výchovou a okolím, v ktorom žijete, kamarátmi, učiteľmi, cudzími ľuďmi z vášho prostredia a podobne. Inokedy vplyv prostredia významne preváži, napríklad vplyv partie kamarátov,“ upozorňuje Beáta Dopjerová. A či chcete, alebo nie, váš tínedžer kopíruje ich spôsob správania, rozvíja tie svoje vlastnosti, ktoré u neho podporujú kamaráti a nedbá na vaše zákazy ani hrozby.

Prvé roky života

Určitý vplyv na správanie dieťaťa má aj rané detstvo a kvalita starostlivosti jeho matky. Nazýva sa to bazálna istota, respektíve neistota. Ak dieťa dostáva od mamy dosť prejavov lásky, pozornosti a dotykov, túto základnú istotu nadobudne. Je pravdepodobné, že sa potom v dospelosti bude prejavovať sebaistejšie, posudzovanie inými ľuďmi ho nebude bytostne zneisťovať. Naopak, ak sa mu nedostávalo primerané množstvo lásky od matky, môže sa to v dospelosti prejaviť tak, že bude priveľmi lipnúť na dojme, ktorý robí na iných a môže byť viac sociálne izolované.

Je presne taká ako tvoja matka...

Je vaša dcéra hašterivá ako jej starká? Žiaľ, nič s tým nenarobíte. Môžete jej vysvetliť, že každému nie je príjemné, keď sa naň útočí výčitkami. Alebo to vášmu dieťaťu dajú jasne najavo kamaráti či spolužiaci, že sa im nepáči, ako každého rozháda. A možno poslúchne až svojho manžela, ktorý jej po ďalšej nepríjemnej hádke pohrozí rozvodom. Vám ostáva len dúfať, že raz dcéra použije svoju inteligenciu a tieto rady si vezme k srdcu. „Ak je človek dostatočne inteligentný a uvedomí si, aký negatívny dosah má niektorá jeho vlastnosť – napríklad flegmatickosť, na medziľudské vzťahy, pomocou svojej inteligencie sa bude snažiť ju potláčať,“ konštatuje psychologička.

Musíš byť ako ja!

Problémom dnešných rodičov je, že často od dieťaťa očakávajú a požadujú, aby sa správalo podľa ich hodnôt. Aby prejavovalo tie vlastnosti, ktoré má sám rodič. „Mama alebo otec očakáva, že sa jeho vlastnosti na dieťa prenesú. Vnucuje mu, aby napríklad bolo starostlivé, hoci dieťa k tomu evidentne nemá sklony ani záujem. Rodič pritom ignoruje, že dieťa má vo svojej „výbave“ vlastnosti, ktoré by stáli za ocenenie a rozvíjanie, napríklad odvahu, asertivitu alebo tvorivosť. Pokladá dieťa za dobré a poslušné len vtedy, ak prejaví nejakou formou starostlivosť, zákonite to prináša nedorozumenia a konflikty,“ upozorňuje odborníčka.