Dosť bolo projektov

Od začiatku pandémie sa pomaly všetko  zatváralo a manželka nadobudla pocit, že treba vymýšľať rôzne „spoločné projektíky“, aby sme sa nenudili. Začalo sa to klasicky - upratovanie skríň, komory, umývanie okien, kváskovým chlebom a vegánskou očistou. To sa ešte dalo. Potom nás prihlásila do bežeckej výzvy, kde treba zabehnúť za mesiac sto kilometrov.

Aj keď sme ani jeden nebehali, rozhodol som sa to predsa len skúsiť. Od prvého dňa sa naša komunikácia obmedzila na rozhovory o tom, čo manželku po behu trápi, bolí, pichá a ktoré bežecké tenisky sú tie naj. Njhoršie bolo, že som ju z týchto stavov dostávať ja - masírovať ju, natierať rôznymi masťami, najmä tou, z ktorej tak štípu ruky.

 

Po osemnástich dňoch sme to vzdali, ale do rýchlo prišiel nový projekt – renovácia kúpeľne na vlastnú päsť. Vraj len obijeme staré kachličky a dáme nové, veď na nete je milión návodov a nemôže to byť ťažké.

Moja žena snívala o novej kúpeľni.
Zdroj: Shutterstock

Všetky staré kachličky som, samozrejme, obil sám a kachličkovanie nám vôbec nešlo, takže našu snahu nasledoval hysterický plač. Už dva mesiace žijeme s rozbitou kúpeľňou a moja žena má absolútny zákaz vymýšľať akékoľvek spoločné projekty, aj keby pandémia trvala ďalších tridsať rokov. (Článok pokračuje na ďalšej strane)