Podtatranské mestečko je dnes plné pamiatok a pokojných kaviarní, ešte pred druhou svetovou vojnou v ostávalo náboženským a národnostným Babylonom. Bok po boku tu stovky rokov žili Slováci, Maďari, Židia, Rómovia aj spišskí Nemci. Jedným z nich bol Vojtech Alexander, muž ktorý sa v Kežmarku narodil v polovici 19. storočia. Otec Ignác Alexander, mešťanosta a neskoršie mestský kapitán, s mamou Rosinou Matildou vštepovali synovi zmysel pre povinnosť, čestnosť a sociálne cítenie. Hoci Vojtech neskôr patril k elite európskych lekárov, na Spiši prežil takmer celý svoj život.

O nevídanej tolerancii 19. storočia v Kežmarku svedčí aj to, že Vojtechovi rodičia vyznávali rozličné náboženstvá. On sám najskôr chodil do katolíckej ľudovej školy, neskôr pokračoval na evanjelickom lýceu, potom študoval medicínu v Budapešti. Po promócii sa vrátil domov. Už v neexistujúcej časti Kežmarského hradu, známej ako chudobinec, si zriadil ošetrovňu a provizórnu operačnú sálu. V nej operoval a liečil miestnu bedač.

V lete je Kežmarok známy festivalom remesiel, život tu však neutícha ani na jeseň.
V lete je Kežmarok známy festivalom remesiel, život tu však neutícha ani na jeseň.
Zdroj: Ján Dzúr, Archív Múzea Kežmarok