Ján Dzúr

Podtatranské mestečko je dnes plné pamiatok a&nbsp;pokojných kaviarní, ešte pred druhou svetovou vojnou v ostávalo náboženským a národnostným Babylonom. Bok po boku tu stovky rokov žili Slováci, Maďari, Židia, Rómovia aj spišskí Nemci. Jedným z&nbsp;nich bol Vojtech Alexander, muž ktorý sa v&nbsp;Kežmarku narodil v&nbsp;polovici 19. storočia. Otec Ignác Alexander, mešťanosta a neskoršie mestský kapitán, s mamou Rosinou Matildou vštepovali synovi zmysel pre povinnosť, čestnosť a sociálne cítenie. Hoci Vojtech neskôr patril k&nbsp;elite európskych lekárov, na Spiši prežil takmer celý svoj život.

O nevídanej tolerancii 19. storočia v&nbsp;Kežmarku svedčí aj to, že Vojtechovi rodičia vyznávali rozličné náboženstvá. On sám najskôr chodil do katolíckej ľudovej školy, neskôr pokračoval na evanjelickom lýceu, potom študoval medicínu v&nbsp;Budapešti. Po promócii sa vrátil domov. Už v neexistujúcej časti Kežmarského hradu, známej ako chudobinec, si zriadil ošetrovňu a provizórnu operačnú sálu. V nej operoval a&nbsp;liečil miestnu bedač.

„Šíril osvetu, likvidoval zdroje infekcie, učil ľudí žiť zdravšie,“ pripomína riaditeľka Múzea Kežmarok Erika Cintulová, v&nbsp;ktorom má dnes Vojtech Alexander svoju expozíciu. Život váženého a obľúbeného lekára sa však neodohrával iba v ordinácii.

Stál za zalesnením mesta parkmi, pomáhal pri vybudovaní kanalizácie, čím zabránil epidémiám z rieky Poprad. Rozbehol finančnú zbierku na založenie liečebného ústavu pre nemajetných, ktorí ochoreli na pľúcnu tuberkulózu. Zháňal peniaze na postavenie nemocnice.

„Hoci pôsobil ďaleko od hlavných medicínskych centier Európy, neustále sa vzdelával a&nbsp;svoje poznatky publikoval,“ pokračuje Erika Cintulová. Keď sa na sklonku 19. storočia dostala na svet vedecká práca o&nbsp;x-lúčoch, osobne sa stretol s&nbsp;ich objaviteľom, nemeckým fyzikom Wilhelmom Conradom Röntgenom. Pochopil, aký veľký význam budú mať lúče, ktoré „presvietia“ kožu a&nbsp;kosti, pre lekársku diagnostiku. Kežmarok sa aj preto stal vôbec prvým mestom na dnešnom Slovensku, kde sa röntgenový aparát ocitol.

Doktor Alexander najskôr snímal röntgenom kvety a mušle, neskôr jašterice, napokon pravú ruku svojmu známemu. „Vtedy si zaznamenal čas, ktorý bol potrebný na fotografovanie jeho paže x-lúčmi. Keď sa zdokonalil v röntgenovaní kostí, začal snímkovať pľúca a diagnostikovať choroby, najmä tuberkulózu,“ pokračuje Erika Cintulová. Presne pred sto piatimi rokmi sa stal profesorom budapeštianskej univerzity, no lekárskej vede nechtiac obetoval aj zdravie svojej rodiny. Keď sa začal zapodievať röntgenovým obrazom detskej kostry, jeho manželka čakala piate dieťa, syna Imricha.

Desať- i stokrát opakoval svoje pokusy, aby spresnil diagnózu či urýchlil celý liečebný postup. „Bol to seriózny lekár a vedec, v&nbsp;jeho časoch však nepoznali škodlivosť x-lúčov na živý organizmus,“ pripomína Erika Cintulová. Kežmarčan nimi zrejme ako prvý človek na svete raz mesačne snímal ľudský plod v&nbsp;tele svojej ženy Alžbety. Röntgenové lúče ho však poškodili. Po troch zdravých dcérach a&nbsp;synovi prišiel na svet najmladší Imrich, ktorý bol duševne chorý.&nbsp;

Doktor Vojtech Alexander bol v&nbsp;práci mimoriadne úspešný, jeho rodina sa však nerozrastala. Najstaršia dcéra Alžbeta pôsobila ako uznávaná očná lekárka v&nbsp;Budapešti. Vydala sa tam, mala syna, ale ďalšie informácie o tejto rodine už nie sú známe. Agnesa sa stala akademickou maliarkou, žila v&nbsp;Maďarsku, no deti nemala. Syn Vojtech bol vojenský pilot, zahynul krátko po 1. svetovej vojne. Matilda sa stala učiteľkou hudby, ostala v&nbsp;Kežmarku a&nbsp;svoj život zasvätila starostlivosti o&nbsp;postihnutého Imricha.

Častá práca s x-lúčmi a ožarovanie zanechali následky aj na zdraví ich otca. Na prstoch rúk sa mu objavili príznaky radiačného poškodenia, typické kožné zmeny. Nasledovala častá únava, bolesti hlavy a svalstva, vysoké teploty. Vojtech Alexander zomrel v&nbsp;roku 1916 v&nbsp;Budapešti, je pochovaný na historickom cintoríne v&nbsp;Kežmarku.

Jeho röntgenové snímky sú už dvadsať rokov národnou kultúrnou pamiatkou, busta sa nachádza v&nbsp;panteóne rádiológov v&nbsp;Mníchove. Kdekoľvek si v Kežmarku na sklonku leta sadnete na kávu, všade dovidíte na miesta, ktorými sa tento výnimočný lekár, ktorý v&nbsp;Uhorsku založil nový vedný odbor rádiológiu, prechádzal. Ak vám to na celodenný výlet nestačí, môžete sa okúpať v&nbsp;blízkom Vrbove alebo zájsť do Vysokých Tatier.

VIDEO: Známy slovenský lekár kvôli vede obetoval zdravie rodiny. TU sme objavili jeho príbeh

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás

VIDEO: Známy slovenský lekár kvôli vede obetoval zdravie rodiny. TU sme objavili jeho príbeh

Súvisiace články

VIDEO: Michal Škombár prežíva neuveriteľný príbeh. Ťažko chorý mladík píše svoje romány bradou!

VIDEO: Uháčkovala Mira Jaroša! Matka piatich detí dostala nápad, ktorý jej TAKTO zmenil život

VIDEO: V Postupime sa prechádzal pruský kráľ, v Gemeri bohatý uhorský gróf. TOTO majú spoločné

VIDEO: Maddie po fajčení e-cigariet upadla do kómy. TAKTO vážne o nich hovorí slovenská lekárka

VIDEO: Dedina s najškaredším názvom na svete. TOTO inde nie je

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás