Výstavná štvrť tejto časti Banskej Bystrice sa začína známou Hungáriou. Pôvodne išlo o nájomný dom mestskej sporiteľne. „Na poschodí bývali úradníci. Na prízemí bola istý čas reštaurácia,“ vysvetľuje kurátorka Andrea Pleidel (40). Sedíme neďaleko odtiaľto, v podkroví niekdajšej Späthovej vily, ktorú Juraj Hudec v roku 1903 postavil podľa vlastného projektu.

Spočiatku ju obývalo žandárske veliteľstvo, teraz tu sídli nezisková organizácia Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca. Ide o  Jurajovho syna, ktorý je zrejme najslávnejším slovenským architektom na svete!

Patrili k elite

Hudecovci patrili pred prvou svetovou vojnou k Banskobystrickej elite. Staviteľ Juraj Hudec v meste vystaval dnešný Špecializovaný trestný súd, Krajský súd s povestnou vežičkou a väznicou, viacero rodinných víl aj budovu, v ktorej dnes sídlia lesníci. V roku 1911 bol jeden z troch Banskobystričanov, ktorí mali auto. Jeho žena Paula nechodila na nákupy pešo, na trh ju na bričke vozil kočiš.

K rodinnej záľube patrili návštevy kultúrnych podujatí, najmä divadiel, rodičia dohliadali na vzdelanie svojich detí. Bývali v rodinnej vile, ktorá stojí oproti dnešnému Centru architekta Ladislava Eduarda Hudeca.

Centrum architekta Ladislava Hudeca.
Centrum architekta Ladislava Hudeca.
Zdroj: JÁN DZÚR, PAVELDVORAK.SK

„Juraj Hudec sa do nej nasťahoval v roku 1906  s manželkou a s piatimi deťmi. Šieste sa narodilo už v tejto vile,“ pokračuje Andrea Pleidel. Dom mal pred prvou svetovou vojnou zaťahovacie žalúzie, obkolesovala ho okrasná záhrada. Asi dvesto metrov odtiaľto žil maliar Dominik Skutecký, ktorý Ladislava Hudeca učil kresliť.

„Ten po skončení banskobystrického gymnázia vyštudoval Uhorskú kráľovskú technickú univerzitu v Budapešti,“ prezradí Andrea Pleidel. Mladý architekt mal kráčať v šľapajach otca, prvá svetová vojna ale jeho svet otočila hore nohami. Ladislav narukoval do rakúsko-uhorskej armády, no v dnešnom Poľsku padol do zajatia.