Kým väčšina stredomorských rezortov sa na letnú turistickú sezónu ešte len chystá, na Rodos začínajú prví dovolenkári prúdiť už v máji. Ceny ubytovania na tomto gréckom
ostrove, ktorý je vraj zo všetkých najkrajší, sú na jar až o polovicu nižšie ako počas hlavnej sezóny. Pláže nie sú plné na prasknutie, inokedy vyprahnutá krajina je posiata kvitnúcimi kvetmi a návštevníkov nesužujú teploty, ktoré sa cez prázdniny šplhajú k štyridsiatke. O to viac si turisti môžu vychutnávať návštevu pamiatok, ktorými je Rodos posiaty. Najmagickejším miestom je jeho hlavné mesto, Rodos! Objavovanie zrejme najzachovalejšej stredovekej metropoly sveta sa začína v prístave Mandraki. V zálive, kde kotvia luxusné lode, stál kedysi Rodský kolos, bájna socha rozkročeného bojovníka. „Stavali ho dvanásť rokov a s výškou tridsaťtri metrov bol asi najvyššou
stavbou dávnych čias,“ vysvetľuje Richard Maniaček, Myjavčan, ktorý na Rodose žije už tri roky. Socha muža, ktorý v jednej ruke držal fakľu a v druhej kopiju, vyrástla z roztavených zbraní dobyvateľskej armády.

Hlavné mesto je pulzujúca metropola, v ktorej akoby sa zastavil čas.
Hlavné mesto je pulzujúca metropola, v ktorej akoby sa zastavil čas.
Zdroj: Shutterstock

Najsilnejšie v Európe

Rodský kolos po viac ako päťdesiatich rokoch zmietlo zemetrasenie, po ďalšie stáročia však k jeho troskám prúdili zvedavci a pútnici. Nakoniec istý sýrsky obchodník kúpil zvyšky sochy ako šrot, odviezol ho na deväťsto ťavách a popredal na trhoch v Afrike. Mesto Rodos, ktoré vybudovali systémom pravouhlých ulíc a neskôr vraj podľa neho vystavali všetky americké metropoly, malo vtedy najlepšie časy za sebou. Trápili ho prírodné katastrofy, choroby aj útoky pirátov. Obrat nastal v stredoveku, keď na ostrov prišiel rád johanitov. Muži, ktorí ochraňovali pútnikov na ceste do Svätej zeme, začali pred sedemsto rokmi stavať okolo Rodosu najsilnejšie opevnenie celej Európy. Mestské hradby siahajú do výšky až dvanásť metrov. V 16. storočí však neodolali Turkom, tí si mesto na štyristo rokov podmanili a johaniti odplávali na Maltu, kde sa stali známi ako Rád maltézskych rytierov.

Na križiackej ceste

Jadro stredovekého mesta Rodos tvorí Palác veľmajstra, pod ktorým je Rytierska štvrť s unikátnou Uličkou rytierov. Začína sa na námestí, kde kedysi stála jedna z najvýznamnejších a najvyspelejších nemocníc vtedajšieho sveta. Liečili v nej chorých a ranených rytierov a pútnikov, ktorí sa cez ostrov vracali z križiackych výprav do Jeruzalema. Takzvané hostince v uličke zasa slúžili ako ubytovňa rytierov. Muži, ktorí boli za svoju vieru ochotní položiť život, v nich bývali podľa toho, akým jazykom hovorili. Dnes sú v Uličke rytierov najmä múzeá, galérie a reštaurácie. Najkrajšiu atmosféru tu zažijete pri zotmení, keď sa tu stretávajú muzikanti a hrajú dávne balady. „Na ostrove nie je takmer žiadny priemysel, väčšina rodín žije z turistiky. Kríza, ktorá pred pár rokmi Grécko zasiahla, tu nebola až taká silná ako na pevnine. Rodosania, ktorí na nej pracovali, sa preto vrátili naspäť do rodičovských domov. A kým majetní obyvatelia mesta nakupujú nehnuteľnosti, bežní ľudia si vychutnávajú život pri dobrom jedle alebo skvelej káve v niektorej z reštaurácií,“ hovorí Richard Maniaček. Taverny, kaviarne, predajne suvenírov aj obchody sú tu na každom kroku, no kedysi to tak nebolo.

Stredovek sa tu mieša so súčasnosťou.
Stredovek sa tu mieša so súčasnosťou.
Zdroj: Ján Dzúr

Pod velením žien

Rytiersku štvrť od zvyšku mesta oddeľovala stena, ktorá bránila vojnami zdivočeným rytierom dostať sa k cudným gréckym ženám. Krivoľaké uličky odtiaľto vedú do Tureckej
štvrte s mešitami a obchodíkmi, ktorá pripomína veľký bazár. Stačí sa vzdialiť pár metrov od hlavnej osi a uvidíte, že v stredovekých barakoch nežijú len remeselníci, ale aj
grécke rodiny. Hlavné slovo v nich majú ženy, čo je neobvyklé, keďže nadvláda Turkov zanechala patriarchálne vplyvy aj na Rodose. „Sú tu kafetérie, v ktorých sa stále stretávajú len muži, chlapi vedú aj biznis. No domácnosť je pod velením žien. Vidieť pani domu, ako dáva do poriadku rodinu, od detí až po manžela, je tiež turistický zážitok,“ usmieva sa Richard. Hlavné mesto ostrova bolo až do druhej svetovej vojny rozdelené na tureckú, grécku a židovskú časť. Všetky tri komunity tu žili v mieri a zhode, treba však pripomenúť, že sa kontaktovali iba v prípade biznisu.

Prístav Mandraki.
Prístav Mandraki.
Zdroj: Ján Dzúr

Mesto obopínajú pláže

To, že sa turecký mladík zamiloval do gréckeho dievčaťa a potom mali svadbu, sú podľa miestnych rozprávky. Dnes už je všetko inak a miestni sa s turistami z celého sveta nestretávajú len v múzeách pod hradbami, ale najmä na plážach, ktoré mesto obopínajú. „Pohľad na ne napĺňa Rodosanov hrdosťou,“ uzatvára Richard Maniaček. Pod mestom Rodos sa stretávajú dve moria, Egejské a Stredozemné. Z hory Monte Smith zasa uvidíte až do Turecka.

Ulička rytierov. Vraj najzachovalejšia svojho druhu na svete.
Ulička rytierov. Vraj najzachovalejšia svojho druhu na svete.
Zdroj: Picasa

Zaostalé úrady

Myjavčan Richard Maniaček Slovákov a Čechov sprevádza na ostrove na fakultatívnych výletoch, na svoju činnosť získal povolenie z ministerstva turizmu v Aténach. Na Rodose sa mu páči príroda, more, ústretoví ľudia, veľmi príjemná klíma aj v zimných mesiacoch, keď sa teplota pohybuje medzi 14 až 20 stupňami Celzia. „Čo sa mi nepáči, je doslova zaostalosť v úradnom styku. Na všetko potrebujete dokumenty s pečiatkami, s ktorými obiehate kancelárie. Posielajú vás z jednej do druhej a veľakrát ani sami nevedia, čo všetko potrebujú,“ hovorí Richard.